Loreline

Bola s ním fakt sranda. Vyhrala som nad ním. Dávno som sa takto nepobavila .Keď už som bola unavená, ešte stále sme hrali. Steve si to všimol. A tak má donútil, aby som mu tam vraj neodkvecla, ísť na izbu. Celú cestu, kým sme prešli tým veľkým hotelom na našu izbu, ma držal okolo pása a ja som sa o neho opierala.

Bola som unavená a na poli som spala. Ani si nepamätám ako sme prišli na izbu. A už von koncom nie to ako mi celú cestu niečo rozprával. Taktiež neviem ako som sa ocitla na svojej posteli, prykrytá plachtou vo svojom pyžame. Dokelu ako je možné že mám na sebe pyžamo?! On ma musel prezliecť! No, to musel byť trapas! Ja som tak sprostá, že sa nechám odniesť na izbu a prezliecť do pyžama, zakryť plachtou a popriať dobrú noc takým debilom, ktorého ešte aj tak veľmi nepoznám. Ešte neprebratá som sa prehadzovala v posteli, aby som ešte zaspala. Nechcelo sa mi vstávať. Nie, budík konečne nemám, čiže ma nemá čo zobudiť. Aj tak som už mala dosť toho prehadzovania. A tak som vstala.Posadila som sa na posteľ, odhodila zo seba tu nepríjemnú, mojim telom celú noc zohriatu plachtu. Ponaťahovala som sa, zívalo sa mi, kúsok som sa poobzerala okolo seba. Určite som musela vyzerať smiešne.

Spoza záclon unikali svetelné lúče Turecka do mojej izby, čím vytvárali mierne svetlo. Postavila sa a vodou nohou som prechádzala po studených parketách až k balkónu. Rukami som odhrnula bavlnené, hnedé závesy a celou izbou prešlo svetlo. Prešla som naspäť k posteli, obula som si papuče a hneď som si to zamierila do kúpeľne. Otvorila som dvere. V malej chodbe bola skoro úplná tma až na pár lúčov slnka, žiariacich spod dvier Steveovej spálne.

Vošla som do kúpeľne, spravila som si rannú hygienu a vrátila sa späť do izby. Teda lepšie povedané, chcela som sa tam vrátiť. No vo chvíli ako som otvárala dvere mojej spálne, sa otvorili aj tí dvere Steveovej spálne. Vyšiel z nej Steve (prekvapujúco), na sebe mal boxerky. Nič iné len čierne boxerky lemované červenou niťou. Jeho telo, bolo tak dokonalé. Každý kúsok jeho tela bol samí sval. Kým sa on naťahoval, pretieral si oči a stále si ma nevšímal, som si ho ja celého prezerala.

Keď ale prestal, jeho oči smerovali do tých mojich. Mal tak silný pohľad ako keby mi chcel moje oči ukradnúť. Potom sa len pousmial a povedal: ,,Dobre ránko!" a poškriabal sa rukou na zátylku.

,,Dobré!" odzdravila som sa mu a išla do svojej izby.

Zavrela som si dvere. Hneď som sa pozrela do šatníka. Vytiahla som červené mini mini mini šaty s čiernou čipkou na chrbte. Lenže ešte stále neviem či to nie je len trošku dlhšie tričko a tak som si kto tomu dala čierne legíny pod koleno.Do vlasov som si dala štipec. Keď som sa na seba pozrela do zrkadla, hneď som si spomenula na scénku s Joshom. Mohla by som mu napísať, že som na dovolenke. No čo ak zistí, že som to bola naozaj v celku ja a teraz sa na mňa bude hnevať. Vypustila som tieto myšlienky z hlavy, do ruky zobrala znova čiernu listovú kabelku, vyšla z izby a svoju kartu odložila. Prišla som do spodnej reštaurácie.

Vyšla som ku stolom, ktoré boli aj vonku. Sadla som si teda na terase, ale bola v tej istej výške ako bazén, na ktorý som videla. Kabelku som si položila na stoličku a išla si vybrať raňajky. Znova, obrovský výber jedál. Sadla som si na svoje miesto aj s tanierom plným: rôzne syry, paprika, uhorka, paradajka, hnedé celozrnné pečivo. Presne tak, zelenina a bageta. To som ja. Čakala som, že príde Steve a znova na mňa začne niečo rozprávať, ale nestalo. Na moje počudovanie má to sklamalo. Prečo neprišiel? Kam vôbec išiel? Kde je teraz? Stali sa mu niečo alebo príde neskôr?! Dobre, dobre! Snažila som sa vypustiť tieto myšlienky zo svojej hlavy.

Po chvíli, keď som sa stále snažila , myslím, že to pozná každý, keď rozmýšľate a pozerať sa do prázdna. Tak to som robila aj ja, lenže už som dopremýšlala a čo som si všimla?! Toto by nanovo sne nenapadlo.

,,Kde sa tu TY berieš?! " vyhŕklo si mňa.

Do úst som si nabrala ďalšiu vidličku zeleniny. Tie syry si ale dobré!

,,Ja? Ja som tu na dovolenke..."

,,Zmizni!!!" kričala som, keď som si uvedomila čo by sa stalo keby nás tu takto uvidel Steve.

,,Som snáď nejaký hajzel?! Do kelu ukludni sa Loreline!! " zvýšil na mňa
hlas.

Neverím, Bryan Talery sedí predo mnou a kričí na mňa aby som bola kľudná!!!
Pp prvý krát v histórii. Stále som sledovala a hľadala očami Stevea. Nikde nebol.

Steve

Áno, meškal som priznávam. Ale kvôli tomu si nemusela ku sebe ťahať toho kreténa. Keď som ho s ňou uvidel, pravdupovediac som ostal nemo stáť.

Prebral som sa. Naraňajkoval som sa dnu. Vyhýbal som sa im. Hlavne jej. Veď keď ho uvidím! Ja mu dám... Najprv vyšli oni, potom ja. Na izbe som bol zavretý v spálni a neočakával som, že mi niekto zaklope na dvere.

Stále bolo len ticho a ja som hľadal svoje ružové plavky. Vraj na mne vyzerajú veľmi pekne a som v nich sexy. Našiel som. Hurá. Potichu som si zatlieskal.

Bryan

Táto je až príliš jednoduchá, normálne má to nebaví namotavať si ju okolo prsta. Neviem ešte uvidíme, ale s Karin to bolo lepšie.

Dojedli sme. Našťastie v kľudne. Musela sa zmieriť s tým, že sme sa tu stretli a ja som si vybral len ju. Zatiaľ. Ako hovorím, je priveľmi jednoduchá. Možno som zlý človek ale verim, že čo sa má stať sa stane. Keď spadne most, všetci zomrú až na jedného. Lebo ten ešte má žiť a má to svoje dôvody.
Verím v cirkev, ako malý som chodieval si starkou do kostola, no akonáhle umrela... Ťažko na to spomínam aj keď je to už pekných pár rokov.

Budem si musieť kúsok zazvykať. Bože, ešte musím vymyslieť vyhovorku pre Terez, prečo nepridem. Uuuuu... Na to som zabudol.

Alahomora!
Máme tu ďalšiu kapitolu. Tak sa nám to tu zamotáva. Svoje názory píšte do komentov a budem rada za každý vote či follow 😘

~♥Romana ♥~

(1029 slov)