Hotel je naozaj obrovský. Skoro som sa stratila, kým som sa popri fitku a krytom bazéne či kaviarni, cukrárni dostala vonku. Veliký bazén a okolo neho plno lehátok a slnečníkov. Oproti nemu bol veliký bar, za ktorým bol amfiteáter. Krása! Prišla som k čašníkovi a začala si pýtať.

Pýtala som so fľašu a čašník mi podal vodu.

,,Danke."

Zobrala som si pol litrovú fľašu čistej vody bez bubliniek. Všetko to bolo zákryte dreveným stropom, čiže tam tak nepieklo. Išla som ďalej. Ihrisko pre deti a sprchy. Pekné, už od tiaľto som videla tobogany. Ďalej bol ďalší bar alebo neskoré raňajky, obed či večera.

Taktiež som tam myslím videla aj zmrzlinu. A je to tu, vstup na pláž! Prešla som po pár schodikoch, bola tu aj ďalšia krytá reštaurácia a sprchy. Prešla som na drevené mólo na piesku. Bolo mokré, asi aby nepalil piesok. Pláž je tu naozaj obrovská. Kým som sa dostala k moru, prešla som aj 100 metrov.

Tašku som položila na najbližšie lehátko, dala si dole ten plášť a rozbehla som sa do mora. Trochu studené ale v pohode. Úžasné cítiť tu slanú vodu. Vlny ako na Balatone. Zaplávala som si až ku bójkam. Keď som sa vrátila, len tak som sa plavila po mori. Skoro som stála na jednom mieste.

Keď už ľudia odchádzali, pomaly som tam ostala sama. Tak som vyšla z mora. Zobrala som si tašku a išla som pod studený, údajne 16° prúd vody. Vyšla som po schodoch hore a zablúdila som na izbu. Utekala som do sprchy a následne som z nej aj vyšla. Obliekla som si krásne letné, voľné, čierne šaty. Asi o pol hodinu sa mala začať večera podľa papierov, v ktorých boli napísané informácie k doletu.

Vybrala som sa z izby s bielo-čiernou listovou kabelkou. Že si teda popozerám areál, aby som sa tu nestratila. Nebudem to ani opisovať, aké to bolo obrovské. Obrovské haly, poschodia, všetky možné reštaurácie, či stolnotenisové stoly. Všade dnu bolo príjemne, lebo bola silná klimatizácia.

Keď som vyšla vonku, dostala som facku tepla. Fuj, fajčiarska zóna. Ihneď som od tiaľ utekala. Takto som si poprezerala celý hotel. Je to tu naozaj nádherné.
Čas večere. Možno ma bude niekto považovať za divnú, keď si všade nosím papiere s informáciami. Takže, večera je v reštaurácii dole a raňajky a obed hore.

Vydala som sa teda po dlhej chodbe na večeru. Stevea už som dlhšie nevidela. Je to taký divný pocit, keď nie je pri mne. Aj tak je to debil. Ako inak som to mohla čakať, veľký výber jedla. Samozrejme som si najprv pohladala stôl. Pre dvoch aby som nezabrala zbytočne miesto. Na malý stolík za rohom som si položila kabelku a ide sa po tanier.

Naozaj bolo ťažké vybrať si z toho všetkého len jednu večeru. Neviem či to stihnem všetko okoštovať, kým pôjdeme zase naspäť domov. S plným naloženým tanierom som si išla naspäť sadnúť ku stolu. Lenže niekto tam už mal tanier, tak som ho odložila na druhú stranu, sadla si na plátenú stoličku s kovovým základom a začala jesť.

Delicious! Zrazu som uvidela Stevea s dvoma pohármi niečoho v ruke, ako sa s úsmevom blíži ku mne. Položil poháre na môj stôl, posadil sa a s úškrnom začal jesť.

,,E, ehm, čo to má akože znamenať?! "

,,Čo akože? "

,,Akože to, že si si sem bez slova sadol!"

,,No prepáč, sme tu, spolu, tak budeme spolu na večeri, ako aj na raňajkách a možno aj obede. "

,,Prečo? Sakra prečo ma nenecháš na pokoji?! "

,,Lebo! "

,,Lebo nie je odpoveď na otázku!"

,,Skľudni hormón fúria! "

,,Dočerta koľko krát mám opakovať, aby si ma tak nevolal?!"

,,Hovorím ti ukludni sa. "

,,Ach.."

Akonáhle sa na mňa zapozeral (fakt neviem prečo) som sa znova pustila do jedla a snažila sa nevšímať si jeho pohľad.

Steve

Je mi úplne jedno, že otec hovoril aby som ju strážil, predsa len je taká nevinná... Bol by som tu s ňou aj tak. Neviem prečo, ale bez nej už nevydržím ani sekundu.

,,Mohol by si s tým prosím prestať, je mi to nepríjemné keď mám jesť. "

,,S č-čim?"

,,Nepozeraj sa stále na mňa!"

,,Já-jáj jasné. "

Ups, ani som si nevšimol, bol som lakťom operety o stôl a hlavou o ruku, s pootvorenými ústami a čumel som len na ňu. Keď sme dojedli, všetko sme nechali na stole (taniere, nie jedlo!), Lory si zobrala kabelku a ja som jej odsunul stoličku aby sa mohla postaviť.
Venovala mi ten jej krásný úprimný úsmev, zase som sa skoro zapozeral! Musím si na to dávať pozor. Otec odchádza teraz večer okolo pol deviatej, to je o trištvrte hodinu.

Vyšli sme z jedálne a opäť sme sa vracali tou dlhou chodbou. Keby sme šli ďalej, tak sme na recepcii, kde sú naši. Ale Lory išla po veľkých schodoch dole.
Sama si vybrala cestu a tak som išiel rovno za ňou, bez slova. Dole bolo posedenie. Veľa kresiel pre všetkých. Pri každom kresle jeden gauč (všetko bolo kožené) a jeden stolík.

Sadla si na kreslo pri stolíku, na ktorom bola váza s krásnou červenou ružou. Ostal som stáť. Loreline sa na mňa prekvapene pozerala.

,,Čo je? "

,,To tu budeš teraz takto stáť?! "

,,Nesprávna otázka. To skôr, či tu budeme celý večer, len tak nudiť sa?! "

,,Hm, neviem. A čo iné? "

,,Môžeme si ísť zahrať bowling, stolný tenis, môžeme ísť na diskotéku alebo k večernému baru... "

,,Ok, tak som zvedavá kam má zavedieš."

S úškrnom sa postavila a ja som presne vedel kam s ňou.

,,Tak za mnou, fúria."

Keď som sa na ňu díval ako ide za mnou, pri slove fúria mi znova venovala ten jej zazabijácky pohľad. Priviedol som ju k úplne zadnej časti hotela. Nik tam nebol a bolo to rovno pod poschodím s večerou. V pokoji by som mohol ísť do miestnosti s raňajkami.

Je priamo za nami a svieti sa tam. Boli sme dnu, silná klimatizácia spríjemňovala čas strávený na chodbe. Stal som pred zeleným stolom, uprostred bola malá sieťka a na každom boku jedna raketa a dve ping-pongové loptičky. Rukou som poukázal za seba a Loreline prešla na druhú stranu oproti mne. Cestou vzala do ruky jednu raketu aj s loptičkou, sebavedome stála a chcela niečo povedať.

,,Tak, hráme? "

,,Ale samozrejme. Momentík... "

Išiel som sa na druhú polku stola po raketu a už-už som sa vracal a loptička spolu s Loryným smiechom už razila cestu ku mne. Odrazil som ju a odrazu som prehrával 15:19 . Videl som ako sa na mne zábava. Vyhrala o dva body. Vážne sa z toho tešila. Bola bláznivá. A tak krásne sa smiala.

5.Kapitola na svete! Dúfam, že pobavila aj keď viem že bola celkom nudná. Ďakujem za všetko. Pekný deň! 😉

~♥Romana ♥~

(1111 slov* nerobím si srandu)