Venujem Me_Mea_Gurl

Musím potvrdiť, že sa dnešného večera dosť bojím. Do teraz to bolo fajn, na pódiu sa síce budem triasť, a to nie len od zimy, ale práve sa obávam toho, kto všetko tam príde. A čo ak sa pomýlim, to bude trapas ako svet!

Oficiálne sa začína môj príhovor o pol piatej, keďže je skoro tma, ale ja tam musím byť už od druhej. Mám pomáhať pripravovať a chystať. Jasmin bude o tom čase piecť nejaké posledné kúsky medovníkov, a ak stihnem, môžem ju zájsť pozrieť.

Ráno sa mi podarilo vstať dosť skoro a na moje prekvapenie som bola stále celá dolámaná a necítila sa práve v najlepšej forme. Bez mobilu ide život naozaj biedne. Keď sa nudím a nemám čo objímať, lepšie povedané ,,koho", tak je mojím novým hobby upratovanie izby. Dokonca som po raňajkách našla zeleného sloníka od starkej.

,,Kam to vlastne dnes ideš?" pýta sa ma tentokrát babi s kávou v ruke.

,,Idem vravieť príhovor na školské vianočné trhy," sadajúc si k nej odpoviem.

,,Upiekla som višňový koláč. Zabalím ti ho? A čaj chceš aký so sebou?"

Zamyslená starká v kuchyni bezradné hľadá svoju termosku. Je sýto červená, položená na najvrchnejšej poličke pri miskách a ozdobných tanieroch.

,,Môžeš, ďakujem. Kde si v takomto čase prosím ťa zohnala višne?"

,,Použila som naše domáce, zabalené v špeciálnych sáčkoch, čo som našla minule tu u vás. A aký ten čaj chceš? Máš už len hodinu a pol, chytro vrav, Lorinka."

Áno, presne, všetci sa ponáhľame. Lebo je už pol jednej. A keď tam neprídem na minútu presne, asi ma vyhodia zo školy, však?

Babi ostala zamyslená a po chvíľke môjho rozhodovania, aký čaj chcem aj prehovorila: ,,To ty si zobrala tie sáčky, z ktorých sa dá vysať vzduch? Ukladala som ich pre deda, aby sme v nich mohli niesť cesnak alebo cibuľu. Kvôli zápachu."

,,To nevadí, veď teraz už sú prázdne, môžeš ich zase použiť."

,,Áno, celé špinavé on višní? Nie ďakujem, prečo si sa aspoň nespýtala?" Babi sa začala hnevať a mne to už liezli na nervy. Nechcem počuť ich ďalšiu hádku.

,,Myslela som, že čo je tvoje, je aj moje. Mne by nevadilo, keby si si niečo požičala ty." Starká je milá, no niekedy to až preháňa.

,,Jablko so škoricou." Obe sa zrazu zmätene pozreli na mňa.

Starká odrazu nevedela, či má pokračovať v hádke, ktoré nemá rada, alebo dať variť vodu. Musím to nejak ukončiť.

,,Sú to len sáčky, svet sa nezrútil."

Vstala som a prešla k starkej do kuchyne. Náhla som sa, aby som mohla vziať svoju termosku, zatiaľ čo ona dala variť vodu. Babi vstala tiež a do drezu položila skoro čistú šálku od kávy. Viem, že to moja mamina po nej zdedila, ale aspoň jedna z nich mohla byť normálna.

,,Takýto nepoužívame," do ruky chytila fľašu zeleného saponátu.

,,Ja viem, ale bol precenený, pekné vonia a zmena nezaškodí."

Akoby babi už nemohlo nič viac nahnevať, obhájila si svoju verziu: ,,Ten, ktorý sme tu mali minule, sa podľa mojich tušení ešte neminul. Čo na ňom bolo zlé? Nebude sa niečo kupovať len kvôli tomu, že je to v zľave. Môj bol perfektný na mastnoty, možno drahší, ale praktickejší."

,,Dobre, ukľudni sa. Len som chcela niečo zmeniť, keď už tu bývam."

,,Ale stále tu bývaš len preto, že som ti to ja dovolila. To si pamätaj."

Prečo sa tie dve nemajú tak rady, to by som chcela vedieť. Musím ich len vyrušovať, alebo dať nejakým spôsobom od seba.

,,Tá voda," chcem upútať pozornosť, ,,už vrie?"

Popravde mala ani náznak jednej malej bublinky, no čo narobím?
Čaj bol hotový a babi sa so starkou rozhodla nerozprávať radšej vôbec. Ale asi to tak bude ozaj lepšie.

Ja som sa obliekla do ružového, dlhšieho svetra s výrazným čiernym opaskom, spravila si vlasy, vybrala kabelku, zbalila všetko potrebné a mohla som ísť.

V čiernej vetrovke som odišla z domu. A dokonca by niekto neveril, že som prišla aj o pár minút skôr. Učitelia tam už postavili pódium Anne ostávali stánky s občerstvením a predajom výtvorov mojich starších spolužiakov.

,,Dobrý!" snažila som sa pozdraviť triednej, a zároveň učiteľke chémie. Nemám ju veľmi v láske.

,,Ahoj, rovno môžeš ísť do kuchynky, Joe sa sľúbil na stánky pred chvíľou a Jasmine treba pomôcť. Šup, inak to nestihneme," Milá. No aspoň nemám toľko starostí a nemusím ešte mrznúť pred školou.

,,Ako to tu krásne vonia," vošla som do kuchynky, položila si kabelku na jednu zo štyroch stoličiek pri menšom stolíku, dala dole vetrovku. Keď som sa rozhliadla po malej, ale za to útulnej zelenej miestnosti, zistila som, že tu nie je ani živej duše.

Medovníky boli v trúbe na pečenie a na stole bolo tiež rozvalkané cesto. Vedľa boli vykrajovače s vianočnou témou, no zahliadli som aj zajka. Nie, nestal tam nikde v rohu žiaden mladý model, aj keď by mi to nevadilo.
Začala som vykrajovať pekne z kraja.

,,Nečakala som ťa tu tak skoro."

,,Vieš ako som sa zľakla?" Jasmine vyšla v peknej fialovej zástere, na ktorej bol zajačik, čo práve zdobí vianočný stromček.

Zasmiali sme sa.

,,Kde je Joe?"

,,Išiel pomáhať triednej miesto mňa," odvetila som viac než spokojne. No kto by chcel byť von, v zime a ešte aj s triednou. Keď mi ponúkne niečo iné, spravím všetko aby som sa jej vyhla.

,,Aha, a inak, snívalo sa ti niečo?" Zase s tým začína. Od chvíle, kedy má začala podozrievať, pýta sa ma to snáď každý deň. Dobre že ku mne nepríde domov, keďže tá sprostá Chelsey sa nevie byť... No, nejdem sa tu zbytočne rozčuľovať. Čaká ma dôležitá vec.

,,Dobre vieš, že sa každému niečo sníva. Ide tu o to, či si to dotyčný pamätá." Odložila som zajačika a začala vykrajovať stromčeky.

,,Potom to treba ešte ozdobiť. Spolieham sa na teba," prešla si ruky špinavé od múky o svoju zásterku, otočila sa okolo mňa a z rúry vybrala plech jednej hotovej várky. ,, Hádam patríš medzi to percento ľudí, ktorí si to pamätajú..." Prečo ju to tak zaujíma? ,,Ale áno patrím," pohoršene som sa usmiala a spomenula si na svoj sen.

,,Tak von s tým!"

,,Ale ty sa pochváľ. Aj tebe sa snívalo niečo sladké s tvojím brigádnikom z Kauflandu?" podpichla som ju.

,,Akože aj mne? Tebe sa s ním sníva? Veď si ho ani nevidela. Nekradni mi ho prosím ťa!" vyplazila mi jazyk a začala vykrajovať miesto mňa.

,,Nie, tak som to nemyslela. Mne sa snívalo s Joshom. Hej, hej," zasnene som sa pozrela na neznáme miesto ,,boli sme v takej malej miestnosti so všetkými spolužiakmi so základnej natlačení ako sardinky a každý si mal umyť ruky v menšom umývadle. A ja som cítila niečie telo na celej ploche môjho chrbátu. Tak sme sa tak opretí o seba otočili, aby som ja mohla vyjsť a on si umyť ruky. To je celé. Nič na tom nie je." Vôbec nič...

Vybrala som si svoju reč z kabelky a položila si ju na linku hneď vedľa hotového plechu. ,,Nehovor mi, že to nič nie je. Veď to bolo úžasné," no bolo by to lepšie, keby to bolo aj naozaj ,,musíš sa z toho riadne tešiť!"

,,Veď sa aj teším," zamrmlala som si popod nos, no Jasmine to asi predsa započula.

Po chvíli, čo som sa len tak dívala na pečúce sa medovníky v rúre a Jasmine niečo ukladala do krabice som sa rozhodla si zopakovať príhovor. Čo-to som z hlavy vedela, len jedna veta mi robila problém. Zdvihla som sa zo zeme a išla si po papier.

Prisahal by som, že som ho tam dala.
Pozrela som sa Jasmine, na niekoľko krabíc vedľa nej, ktoré už boli plné koláčov a zatvorené a dala som si dve a dve dokopy.

,,Nevieš, kde je môj papier s príhovorom?"

,,No to veru neviem, ale všetky letáky, čo boli na linke som dala pod koláče do krabíc," usmiala sa na mňa a zalepila ďalšiu plnú krabicu.

,,Nedáva sa tam náhodou papier na pečenie?"

,,Dáva, ale s triednou nevybabreš. Tá keď si niečo povie, nezmeníš to. Papier mi dala len do rúry. Božechráň ho dať aj do krabice. Taká drahota!" zasmiala sa na tom.

Perfektné. Takže môj príhovor je na samom spodku jednej z mnoha krabíc...

Zdravím! Snažila som sa napísať čo najkratšiu časť, ale nejak mi to nevyšlo presne podľa predstáv. Myslíte, že strata papiera je veľký problém? Ako to zachráni? No, veru aj ja by som to rada vedela. Ďakujem za všetky hviezdičky a komentáre! Každého poteší nejaká spätná väzba, či už je to pochvala alebo kritika. Kľudne mi dajte vedieť, čo by som mala napraviť a na čom ešte popracovať. Teším sa na vás pri tridsiatej časti! 🧡

~Romana

(1430 slov)