Loreline
Aspoň, že na mňa Josh už včera nesvietil. Dnes som si dala raňajky a s babami ideme na nákupy do mesta. Nejaké nové handry predsa neublížia.

Mala som krásne zelené šaty. Vonku bolo strašne teplo. S babami sme sa stretli pred Kauflandom, kde bývala Shine.

Od tiaľ to máme iba malý kúsok do nákupného centra. Prvý obchod som nepoznala no baby vraj áno.

Vošli sme dnu. Všade samé spoločenské šaty a pánske odevy.

,,Baby, načo chcete takéto šaty?" musela som sa opýtať.

,,Neviem, len tak pozeráme... " Chloe mi odpovedala.

,,No tak dobre, ale hádam nebudeme stále len tu?!"

,,Nie nie, pôjdeme aj inde. Ak chceš môžeš ísť, my pôjdeme neskôr, " navrhla mi Jasmine.

,,Dobre, tak ja teda budem vedľa, keby niečo voláme si. Čauko!"

,,Pa, " odvetila Shine.

Vyšla som z tohoto obchodu, pozrela som sa čo je vedľa. H&M , celkom fajn. Vošla som do obchodu a išla na dámske oddelenie.

Šaty, tričká, nohavice, crop topy. Pozrela som si tam toho viac, ale veľmi ma to nezaujalo.

Išla som si pozrieť nejaké doplnky. Prstene, náhrdelník alebo také niečo. Hm, ten bol pekný. Medený prsteň s malým srdiečkom.

1,50€ , fuha, lacné.. To beriem. Vzala som prsteň do sebou a postavila sa do veľkej rady, keďže išla iba jedna pokladňa. Blbé.

Keď som sa už začala nudiť pri čakaní v rade, som z kabelky vytiahla mobil. Nová správa?! Od Josha?! Ten sa musí nudiť, že píše práve mne.

Debilko99: Ahoj, prvý deň prázdnin však? Ako si sa vyspala? Máš sa dobre?

Takéto otázky by som nečakala. Teda, som celkom prekvapená že mi z ničoho nič napísal.

Ako ho poznám, to že je sobec, by sa normálne chcel porozprávať o svojich veciach. Ale on sa teraz pýta na mňa.

Lory232: Konečne žiadna škola. Fajn. A mám sa dobre. A ty? Máš niečo na pláne?

Hneď ako som to napísala, som mu to aj odoslala. To som mu nemala písať. Že či má niečo na pláne?!!

Čo som to spravila. Teraz si bude myslieť, že chcem ísť s ním von alebo si to blbo vysvetlí. Bože!

No, tak ja počkam, čo mi odpíše a ako to pochopí. Či mi vôbec niečo odpíše.

Josh

V obleku som čakal, pred našim domom na strýka Frederika. Pozeral som sa po ceste a hľadal som čierne BMW.

V tom som v zadnom vrecku mojich čiernych nohavíc pocitil zavibrovanie telefónu.

V ukrutnom teple som si vybral mobil z vrecka, dal si dole slnečné okuliare a pozrel som kto mi píše.

Bola to Lory. Áno, bola to ona, odpísala mi na moju správu.

Fajn keď sa má dobre. Ale ako myslela to, či mám dnes niečo na pláne.

Mám si to vysvetliť ako záujem o mňa alebo, že je len zvedavá?! Ale ona by ma nechcela, takže je len zvedavá.

Debilko99: To som rád, tym že sa máš fajn. Inak, na dnes už mám plány.

Sprava bola odoslaná. Započul som hlasný zvuk motora a za chvíľu parkoval Frederik pred našim domom.

Zastavil predo mnou a ja som si otvoril dvere k zadnému sedadlu, kde už sedela sesternica Delia. O rok staršia ako ja.

,,Ahoj, ako dlho sme sa to už nevideli? Hm? " opýtala sa ma Delia a objala ma.

,,Netuším, ale je to už dlho. Inak Dobrý deň, zdravím, "

,,Ten oblek ti sekne Josh!" povedala teta Tatiana.

,,Ďakujem, ako sa máte? V práci všetko v poriadku? "

,,Ale samozrejme že v poriadku, a máme sa dobre," pritvrdil Frederik.

,,Frederik ide o mesiac na služobnú do Švajčiarska, " odpovedala Tatiana.

Takto sme sa rozprávali celú cestu. Keď sme prišli do nákupného centra, hneď sme hľadali najbližšiu Čínu.

Nastúpili sme do výťahu a vyšli sme na druhé poschodie. Vošli sme do Čínskej reštaurácie a pohladali voľne miesto.

Loreline

Akurát som vychádzala z obchodu, neviem či sa mi to len zdalo alebo to bol naozaj on. Josh V obleku s nejakou babou a strašne sa smiali.

On má frajerku?! To som nevedela. Asi sa majú naozaj radi, bolo to vidieť na výraze ich tvári .

Na čo to myslíš Loreline?!! Napomenula ma moja myseľ.

Každopádne som sa chcela schovať aby má nevidel, doteraz neviem prečo. Čo by sa mohlo štát keby sme sa pozdravili?! No nič.

Každú chvíľu mohol otočiť hlavou smerom ku mne, ale on to neurobil. Ďakujem mu. Zachránil ma pred sebou samím.

Ale od kiaľ by mal frajerku, o tom by som predsa vedela. Ako je možné, že ja neviem o tom že Josh má frajerku.

Na čo to potrebuješ vedieť. Si jeho osobný manažér alebo čo?! Moja myseľ sa na mňa hnevala.

Ale teraz naozaj, prečo ma to tak zaujima?! Sama seba nechápem. To sa mi stalo prvý krát.

Josh

Najedol som sa, mám fakt dosť. Upravil som si kravatu a išli sme naspäť do výťahu na prízemie na parkovisko.

Asi si niekto privolal výťah, lebo sme zastavili na prvom. Delia vykrikla, až ma striaslo.

,,Aha, tam majú vypredaj. Poďme sa tam pozrieť!" držala má za ruku tak pevne že som si ju skoro necítil.

,,Ale to už by sme nestihli divadlo," Odpovedal som jej.

,,Ale ešte máme hodinu a pol, tak sa poďme pozrieť, " bola strašná.

,,Tak poďme..." uzavrel tému Frederik.

Rýchlo sme vyšli z výťahu a mierili si to do nejakého obchodu s oblečením. Nuda. Delia bola z toho celá nadšená. Za ruku má začala ťahať až k damskemu oddeleniu.

Kopy farebných tričiek a neviem ešte akých handier. Delia si skoro každé jedno zobrala do ruky a prirovnala si ho na seba do slovami: ,,Toto, alebo to druhé...?? "

Každé jedno potom len tak pohodila ku kope tých poskladanych. Ako taký debil som tie kusy tričiek jeden po druhom skladal a dával na miesto pôvodu.

Všetci navôkol sa na nás pozerali, či sme normálni. Stále som sa musel na Deliu usmievať, inak by sa znova urazila. Ako ju ja dobre poznám.

Loreline

To mi robí snáď naschvál. Ja si tu idem pozrieť nejaké tričká, a on si tu s tou jeho frajerkou obchoduje presne tam kde som ja.

Skrývam sa za regálmi, s veľkou túžbou od tiaľto nenápadne ujsť. Ujsť tak, aby ma ani kúskom pohľadu nezaregistroval.

Ani náhodou si nechcem v hlave dávať otázku, prečo má do kelu na sebe oblek? Nie je mu v tom teplo?

Musím sa nejako zamaskovať. V prípade, že by ma tým kúskom oka uvidel.

Vypustila som si vlasy zo štipca a prehrabla si ich.

Dala som si ich naspäť na hlavu s tým, že som mala akoby ofinu. Udržala som ich tam štipcom.

Vyzeralo to celkom fajn. Ako keby som mala ofinu naozaj. Potom som sa už normalne vystrela a obyčajným krokom som prechádzala skoro popri nich.

Aby som sa mohla vrátiť, musela som prejsť popri nich. Nádych, výdych. Ide sa na to.

Zatiaľ v pohode. Teraz pozor, pozerá sa mojím smerom. To nemyslí vážne?! On si ma všimol.

Ide ku mne. Pomoc!

,,Hej, nevideli sme sa už nikede?" vyslovil na mňa.

,,Pochybujem,  "

,,No mne sa veľmi zdá, že som už niekoho takeho, ako ty videl, "

,,To bude asi omyl..."

,,Nie, nie naozaj. Počkaj, od kiaľ ťa poznám?" začal rozmýšľať.

,,My sa nepoznáme, ahoj, " chcela som odísť.

No na svojom pleci som pocítila jeho teplé ruky. Ich vôňu som zacítila hneď. Tak nežne sa ma dotýkal.

Na čo to myslíš?! Okamžite Prestaň! Moje svedomie sa znova prebudilo.

Otočila som sa naspäť k nemu.

Tak a som tu znova. 💙 Pevne verím, že kapitola nebola taká zla. 😁 Čo myslíte, povie Joshovi Lory pravdu?🆗️ Ako na to zareaguje?✔️ Svoje názory a ďalšie otázky alebo hocičo píšte do komentu. Poteší má každý vote ✴️ a určite rada napíšem ďalšiu časť. 😊

~♥Romana♥~

(1259 slov)