18 • Prestaň už
Loreline
,,Tak, hotovo. Dúfam, že sa vám fotka páči." už len podľa výrazu či rýchlosti reči som vedela vyzistiť, že ho zaskočilo ako sa Steve zachoval. Teraz vie, že som sa s ním dala do kopy. Vie, že už mám priateľa ale nepozná ho. No, teraz už áno.
,,Ďakujeme." povedal Steve a chválitebne si sadol naspäť ku mne. Ukázal mi fotku, ktorú spravil Josh.
,,Mm, áno je pekná."
,,Dobre, tak ja idem ahoj Lor- . Ehm, čaute." skoro sa prezradil a mňa v tej chvíli snáď šiel trafiť šľak.
Josh
Ona má chalana. Ja tomu nemôžem uveriť. Našla si frajera za necelý mesiac, k tomu sa mi ešte vyhýba a neodpisuje na moje správy. Takéhoto ťuťmáka by si ona nevybrala, veď je to obyčajný pekný upravený poslušný chlapec. Nie je to jej typ. Veď ja ju poznám.
Loreline
Aj on má frajerku, no tak čo. Pekne som poďakovala za mobil. A tiež som ďakovala Joshovi, len tak v duchu že nás neprezradil. Vlastne sme si so Steveom nemali áno čo povedať. Trochu sme sa prešli. Stále mnou prechádzali zimomriavky, nevedela som, že Josh je takomto čase v meste.
Domov som prišla aj so svojím novým mobilom. Keďže som nemala zadané heslo na wi-fi, napísala som ho a našla si svoje zálohované kontakty. Ihneď mi nabehli všetky moje nepozreté správy.
Na displayi mi svietilo viac než 99 nových správ. Od každého niečo. Čo má dosť zaujímalo, boli správy od Josha.
: Pred 2 týždňami Ahoj, nebola si včera v nákupnom centre? Zdalo sa mi, že som ťa tam videl.
Pred 7 dňami Aspoň mi odpovedaj. Keď už sa mi vyhýbaš aj na ulici.
Pred 6 dňami Loreline, prosím odlišuje mi.
Pred 5 dňami Stalo sa ti niečo?
Pred 4 dňami Spravil som niečo zlé?
Pred 3 dňami Začínam sa o teba báť, nie žeby mi na tebe záležalo, hej?
Pred 2 dňami Chýbaš mi.
Pred 1 dňom Vráť sa, prosím.
To čo som čítala má neprestajne udivovalo. Ja ku chybám, boji sa o mňa a vraj sa mu vyhýbal aj na ulici? Čo sa mu stalo?
Josh
Akonáhle som ich stratil z dohľadu, vybral som z vrecka nohavíc mobil.
Chcel som vymazať všetky správy, ktoré som jej poslal. Teraz už to celé chápem. Nemala na mňa čas. Nemohla odpísať svojmu kamarátovi, lebo sa zahadzovala s ním. Správy som postupne mazal. Práve pri tej poslednej "Vráť sa, prosím." som trochu začal premýšľať. Ja ju mám vážne rád. Do riti.
Aj tak som tú správu označil na vymazanie. Už si našla svojho "vysnívaného" . Nech si je šťastná s ním.
A na koniec som stačil ikonku "kôš".
Ľutujeme ale správy nemožno vymazať.
To nemyslíte vážne!! Teraz si pozrie všetky moje ľútostné správy. Nie!
Loreline
V pozeraní správ som pokračovala. Mamina, stále je v robote a pracuje na našej úžasnej firme niekde v zahraničí keďže na to tu nie sú dobré podmienky.
: Pred 6 dňami Ahoj, ako sa máte na dovolenke?
Pred 4 dňami Lorina, mala by som ti niečo povedať. A ešte jedna vec, starká je v nemocnici.
Pred 1 dňom Máme kopu nových zamestnancov a tak sme si s ocinom vzali dovolenku na budúci týždeň. By sme mohli ísť opekať k tete Lu.
Odpisujem : Ahoj mami, mám ti toho toľko čo povedať. Čo sa stalo starkej? Je to s ňou vážne. Aj ja mám novinku. Na dovolenke bolo super aj keď som si narazila členok, ale už je to v pohode. Tak sa teším na budúci týždeň, konečne sa všetci stretneme. Pa.
Neviem čo by sa starkej mohlo stať. O novinke nemám pochybnosti, určite to bude znovu niečo s firmou. Ako ďalej? Pozriem si správy od Terez. Tam toho snáď nebude tak veľa.
: Pred týždňom Tak čo? Jak sa vedie?
Pred 1 dňom Akože sa s ním nemám dávať do kopy? Mám si naňho dávať pozor? Nechápem, prečo?
Odpisujem: Lebo, ale to ti vysvetlím neskôr. Mohli by sme sa zajtra stretnúť nejak doobeda len my dve pred našim domom? Vysvetlím ti to potom.
Odpoveď: Ok. Lenže... No nič, zajtra si to povieme.
Ona je zrazu online. Jak lenže, už sú spolu? Alebo sa niečo stalo? Čo chcela povedať namiesto troch bodiek? Hm? Už aby bolo zajtra nech to viem čím skôr. Dnes už som uťahaná. Večer som si pozrela film na notebooku no vtom mi na mojom novom mobile, ktorý mám vďaka Steveovi prišla správa.
,,Ahoj, nechceš sa porozprávať? Stojím pred tvojím domom, dúfam, že ma pustíš." Správu som si prečítala a ani neviem prečo, s úsmevom utekám dole schodmi a otváram dvere.
,,Ahoj! Ani som sa nestihol začať báť, že ma necháš v štichu."
,,Vidíš? Aspoň nie som taká zlá. Poď ďalej." Konverzácia nebola napätá a rozprávali sme sa akoby sa nič nestalo. A stalo sa vôbec niečo? Vošiel dnu a mne sa nechcelo sedieť na nepohodlnom gauči a tak som ho zaviedla rovno do svojej izby. Ako ho poznám, nikdy nič nechce. Tak sa nemusím ani pýtať či si dá vodu alebo čaj.
Sadnem si na posteľ a on na moje kreslo. Síce tu nie je najväčší poriadok, ale on si zvykol. Dvere nechám otvorené a radšej otvorím aj okno. Nechcem aby sme tu boli tak sami, v zavretej izbe. Nepôsobí to na mňa dobre.
,,Takže, prečo si prišiel?"
,,Ako som to písal, bola si v nákupnom centre pred dvoma týždňami?" To sa dalo čakať! Vedela som že sa má to opýta.
,,Pravdu alebo lož?"
,,Takže áno. Okej, ale prečo si sa mi schovala?"
,, Čo? Kto? Ja? Ja som sa ti neschovala. To .. nooo. Ono. A na čo ti je to vedieť? Kto je zvedavý, bude skoro starý!" snažila som sa aby som na neho nekričala.
,,Dievča spamätaj sa s prestaň po mne kričať." Povedal s kľudom.
,,Jaké som ti ja dievča? Mám aj svoje men-"
,, A si snáď chalan? Pozri sa si baba a ja sa ťa niečo pýtam, tak mi na to v kľude odpovedaj. Aj keď, nie si práve najškaredšia keď sa hneváš..." Skočil mi do reči a ja som sa skoro zdula.
,, Čože?! Prestaň s tými táraninami. Jednoducho som sa neschovala, to sa ti len zdalo." Celý čas som chcela zvýšiť hlas no nemohla som, lebo na mňa zazeral mučeníckym pohľadom, aby som to nepovedala.
,, Jasné, to sa mi len zdalo. Keď som ťa uvidel zľakla si sa a ešte aj hlas som poznal, bola si to ty tak a nehraj na nedostupnú, hej?"
,,Ja sa nehrám na nedostupnú. Vieš čo, uzavrieme radšej túto tému."
,,A čoho sa tak bojíš?"
,,Ničoho sa nebojím a prestaň už."
,,To je hádam tvoje obľúbené, že prestaň už. "
,, Chceš ešte niečo? Alebo si už snáď na odchode?" Opýtala som sa.
18. časť hotová. Tak sa z toho teším. Áno, bola kratšia, no nabudúce nebude. Svoje názory a nápady a všeličo iné píšte do komentárov prosím. Ďakujem za všetko. Vonku je nádherne pocasie, dúfam že sa to nezmení. Dúfam, že sa vám kapitola páčila a prajem vám krásny víkend a keďže nestíham vydať ďalšiu časť, tak aj krásny 1. Máj (Pod čerešňou). ❤️
Romana
(1228 slov)
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro