Steve

Hneď ako sme prišli do veľkej,  luxusnej izby,  stále v istom hoteli, otec si do špeciálneho pohára nalial koňak.  Oprel sa o skrinku, čakal kým mu to vysvetlim.

Nie!  Ja mu nič vysvetľovať nebudem.
Poviem mu len to čo chce, ale nech sa nestará do mojich problémov,  tak ako to robí celý život.

,,Tak,  očividne si s Loreline vo vzťahu..."

,,Áno,  ty máš očí všade! "

,,Pokoj,  teraz mi povedz,  aký je tvoj plán?"

,,Plán?  Aký plán?  Načo?!  Mám Lory a som s ňou šťastný."

,,A čo Chelsey?"

,,Vieš dobre aká je! Odporná a hnusne rozmaznaná.  Spojitosť hrôzy a pekla."

,,Veď to,  keby že zistila,  že si s Lo-"

,,Som s ňou a je mi jedno čo si myslí nejaká Chelsey!"

,,Tebe to nemôže byť jedno.  Si jej partner. To,  že si s ňou,  drží našu firmu pri živote."

,,No a! To je iba dôkaz jej hlúpej osobnosti."

Sadol som si na veľkú stoličku uprostred nie veľmi osvetlenej miestnsti s jednou malou posteľou. 

Presne tak ako ho poznám. Ostane ticho,   potom keď mu príde na jazyk dobrý argument,  hneď prehovorí.

,, Ak by zistila,  že máš miesto nej inú,  zošalela by.  Jej rodičia by hneď zrušili  zmluvu.  A keby si sa s ňou rozišiel kvôli inej,  bolo by to možno ešte horšie."

,,Takže ja mám trpieť pre dobro firmy?!"

,,Kšefty sú kšefty, život vie byť krutý.  Ale ty si musíš na Chelsey len zvyknúť.  Možno sa ti raz bude naozaj páčiť. "

,,Prečo stále ja?!  Urob niečo pre svoju firmu."

,,Aj keby nie kvôli firme,  ženy sa nepodvádzajú. A ty už jednu frajerku máš."

,,Je nútená,  musím s ňou byť len kvôli firme. Nestaraj sa do mňa."

,,Dobre,  nebudem sa do teba starať,  ale tiež ťa už nebudem zachraňovať z kaše.  Správ si vo svojom hovorí poriadok."

,,Ja sa o seba postarám!"

,,Dobre,  staraj sa,  ale tak aby si ostal s Chelsey!!"

,,Otec! "

Mal som dosť jeho slov. Jednoducho som sa postavil,  bezoslova som odišiel z izby.  Nezastavil ma.

Mieril som rovno k Loreline. Síce ešte nemám plán,  ale viem,  že to dopadne dobre.  Musím to s Lory skončiť,  ale nie teraz,  veď sme spolu sotva deň.

Keď som prišiel tam,  kde boli minulé aj s jej starými rodičmi,  neboli tam.  Určite budú na večeri. 

Vošiel som vo frajerskej košeli si reštaurácie,  kde podávali večeru.  Respektíve sme si mohli vybrať medzi jedlami.

Najprv som hľadal svoju lásku,  ale keďže som nejak nevedel nájsť,  išiel s si najprv návrat jedlo. 

Dnes večer som si výnimočne nabral špagety v neviem akej syrovej omáčke,  poliate kečupom s kúskami mäsa. 

Držiac plný tanier v ľavej ruke,  pozerajúc sa po celej miestnosti som vrazil si nejakého človeka.

Dlhšie som nevedel kto je to, keďže som mal v očiach špagety.  Nie len v očiach,  všade.  Tanier som mal na košeli. 

Už nikdy sa nebudem tak namáhať, aby som si uhlík vlastnú košelu,  na to bay si mňa niekto vrazil plnou silou. 

Moje prvé slová boli niečo ako : ,,Ježiši!"
Tanier som položil na najbližší stôl,  prezrel som si oči.  Tento deň už ani nemohol byť horší.

Preto mnou stála,  Ashley?!  Stála. Bez slov.  Ani prepáč.  Je rovnaká ako Chelsey,  len sa viac vnucuje. 

Rukami od omáčky som si zo seba oberal kúsky špagiet.  Niečo z toho bolo na zemi. 

Bol som tak nahnevaný,  nevnímal som okolie, ktoré nas s pobavením sledovalo a fotili si nás.  Keď Ashley uvidela, že som si ju všimol,  ihneď sa otočila a odkráčala preč.  Jasné,  vždy to robí tak isto.  Nikdy nie je na vine ona, ale môže za všetko.

Irónia,  nie?  Neviem prečo si má chce získať,  neviem čo má za lubom ani či je to tak lepšie.  Neviem o nej nič.

Až na to, že sa ku mne správa ako keby som bol jej frajer už postáročie.  Čiže musím odohrať aj ju a koniec koncov aj Loreline. 

Pomaly sa všetci ľudia zbierali po svojom. 

,,Preboha Steve,  zlatko,  čo sa ti stalo?" započul som spoza chrbta.

,,Ale nič,  len si mňa niekto narazil."

,,Poď na izbu,  hneď ti to musím dať pod studenú vodu." keď ju človek nehľadá,  sama sa nájde. 

Spolu s Loreline som šiel na izbu a ten neporiadok nechal na upravačku.  Hneď ako sme prišli na izbu,  vlastne už cestou som si vyzliekal košelu. 

Keď som podal špinavú košelu Lory si ruky,  všimla si moje svaly a na tvári sa jej objavil nechcený úsmev. 

Aspoň viem,  že tie hodiny tvrdej práce každé ráno a vôbec každý deň nie su len tak nadarmo. 

S košelu v ruke isla rovno si kúpeľne k umývadlu.  Stále som jej pomáhal s chôdzou. 

Neveim čo robila v kúpeľni alebo aké spôsoby začarovala a skoro žiadny fľak na košeli nebol. 

,,Už som ti hovoril, že ta milujem? "

,,Hm,  neviem.  Ja ta milujem viac,  ale teraz to musím zavesiť,  aby sa to vysušilo."

Unikla z môjho krásneho objatia a zavítala na balkón,  kde to zavesila na zelenú šnúru. 

Na druhy deň ráno tak,  ako vždy.  Potichu som sa vytratil z izby a namieril si to rovno do fitka. 

Bolo niečo okolo pol siedmej,  veľa ľudí tam nebolo.  V tom najmenšom fitku, aké som kedy videl, som išiel na bežiaci pás.

Vodu som si položil vedľa pása,  si uší som si dal sluchatka a začal bežať. Vnímal som iba pesničky, vlastne hudbu. 

Možno som kúsok premýšľal aj nad Loreline a všetko to okolo nej.  Snažil som sa nájsť jednoduché riešenie,  ktoré by zachránilo našu firmu. 

Zrazu mi dve ruky spoza chrbta zakryli oči.  Možno sa to nezdá a som chlap ale ja som sa zľakol. Veľmi.

Vypol som pás aj pesničky.  Všetko som to odložiť k vode,  ktorú som si zobral.  Vedľa mňa stala vysmiata Ashley. 

Nik ale nepovedal,  že ten úsmev bol pravý.  Vyškierala na mňa tie krivé zuby akoby sa mi vysmievala. 

Tak veľmi ju neznášam,  zobral som si všetky veci a bez toho aby som jej nieco povedal,  odišiel som. 

Viem že niečo hovorila,  dokonca kričala niečo o tom aká je dokonalá a aj tak ju nikto nemá rád.  Iba sa ľutovala.

Cestou na izbu po schodoch som stretol otca.  Vážne som nevedel odkiaľ sa tu vedie,  má izbu na druhej strane. 

,,Otec?  Čo tu robíš? "

,,Prišiel som za tebou,  aby som ti povedal... A vlastné,  čo tu robíš ty? "

,,Bol som vo fitku,  no a,  čo chceš povedať?"

,,Že pôjdeš dnes so mnou.  Hneď teraz.  Na cestu som zobral nejaké jedlo. Vrátime sa až večer."

,,Čože?!  Prečo mi to hovoríš až teraz.  Však mi to robíš naschvál kvôli Loreline?!!"

,,Nie,  len ti musím niečo ukázať.  Proste sa chod obliecť,  zbaľ si potrebné veci a čakám ťa pred dverami."

,,Keď inak nedáš!"

Áno,  poznám ho,  nedá sa prehovoriť.  Ani sa nemusím snažiť.  Napísal som odkaz Loreline a položil ho vedľa zrkadlá v kúpeľni. 

Pred hotelom nás čakal celkom malý autobusík.  Musel som vliezť do tej zdochliny a bez toho zobudenia Lory som musel odísť.

Ahojte som tu znovu aj s ďalšou kapitolou. Prvá a asi do budúca aj jediná kapitola celá z pohľadu Stevea. Čo myslíte,  opustí ju alebo nechá firmu skrachovať? Ako vždy už viete kam máte písať otázky,  nápady, všeličo čo vám napadne. Pre tých, čo nepochopili: Píšte do komentárov. ♡ Túto časť by som rada venovala: DorotaMitkova0. Veľmi ďakujem za podporu a som rada, že túto knihu čítaš ;).  Tiež vám všetkým veľmi ďakujem za votes, veľmi si to vážim.  :) Dobrú noc!

~♥Romana♥~

(1219 slov)

PS: Nezabudnite si pozrieť Andrejkinu novú knihu Calonómium ~ Achátový štít. Je to fantasy kniha, je úžasná a dúfam, že aj úspešná. Tak hneď teraz kuk na jej knihu. ;)