Loreline

Zobudila som sa v jeho posteli. Ležala som na bruchu, rukou som si držala vankúš. Tielko som mala vyhrnuté, mala som holý chrbát.
Kúsok som sa pomrvila, o chvíľku som si sadla, upravila sa a pokúšala sa vstať. Neúspešne, noha bola celá opuchnutá, aj keď nie až tak veľmi.
Steve nikde nebol, no, mohol byť v mojej izbe alebo niekde v izbe. Ale dvere na jeho spálni boli otvorené.
Pomocou stolíka, ktorý bol hneď vedľa, som sa postavila. Nevedela som na tu nohu ani stupiť. Tak som prešla ku dverám na jednej.

,,Steve?" potichu som povedala, tak aby to bolo počuť. Chvíľku žiadna odozva. Nič, tak ako včera, keď ostal ticho. Lenže teraz som ho ani nevidela. Onedlho som počula ako sa niekto rozprával na chodbe pred izbou. Boli to také hlasy, no, už som ich počula.
,,A s tebou si to ešte vybavím!" povedal asi Steve. Čože? S kým a čo?

Potom bolo počuť už len kroky, ktoré odchádzali. Hneď na to kartu, ktorá prešla dverami a odomkla ich tým.
Vošiel sem Steve. Znova v zelenom tričku ako včera a kraťaskách. Videla som jeho prekvapený pohľad na mňa.

,,Lory, ty už si vstala?"
,,Ooo, ty nie si slepý. Gratulujem." trocha som zažartovala. Budem sa tváriť, že som jeho vetu pred dverami nepočula.
,,No, to teda nie som. Tak dobré ráno."
,,Dobré, inak, teraz, sme... Akože my dvaja sme od teraz..."trocha som sa zakoktala. Vôbec neviem ako to povedať.
,,Spolu."
,,Eeee, hej. Tak potom by si nemal nosiť toto tričko. Už nie si Single." áno, odrazu som všímavá.
,,Haha, ty si to chcela." a rovno pred mojimi očami si ho vyzliekol. Hm, radšej žiaden komentár.
Chcela som ho objať, no bol odo mňa ďaleko. A tak prišiel on ku mne a objal ma.

,,To máš pravé tehličky?"
,,No samozrejme, chceš? Chiť si."
,,Haha." Usmiala som sa a bruškami prstov som prešla po tej dokonalosti.
,,Inak, s tou nohou pôjdeme k doktorovi." povedal s vážnosťou a ja som sa odtiahla.
,,Nie, ešte mi dá sadru a nebudem môcť ísť do mora..." smutne som sa na neho usmiala.
,,Čo ty vieš, možno ti dá cukrík..."
,,No dobre teda. " a pobozkala som ho na líce. Chutí stále sladko, kúsok po paste, ale úžasne.

,,A keď mi ho nedá?! "
,,Tak ťa budem bozkávať."
,,Hmm, ako ty vieš, že si sladký?"
,,Som proste dokonalý."
,,A len môj."

S nohou mi pomáhal, aj sa prezliecť, ale iba kraťasky, na tričko som si sadla na postel. S jeho oporou som prešla až na raňajky, bol taký zlatý. Stále chodil so mnou, aj keď som mu hovorila, že to zvládnem, nie, on na mňa musí dávať pozor. Z raňajok sme sa vrátili na izbu. So Steveovom boku som prišla so svojej spálne a sadla si na posteľ.

,,Podáš mi prosím plavky, sú v tejto skrinke."
,,Akéže plavky, ideme k doktorovi."
,,Jáj, no dobre..To hneď teraz ráno?!"
,,A kedy tam chceš ísť, v noci?! "

,,No nie v noci, teraz sa mi veľmi nechce, ale... No dobre, tak poďme."
Tak sme sa postavili, a išli sme k doktorovi. Vedeli sme, že je rovno pod schodiskom.
Zabočili sme rovno tam. Bola to mala čakáreň, kde boli asi štyria ľudia. Staršia pani, nejaké dieťa s matkou a chalan asi v mojom veku.

Popozerali sme sa naokolo, sadli si na voľné stoličky, vedľa seba. Asi ďalšie tri stoličky vedľa mňa boli ešte voľné.
V celej miestnosti bolo stále ticho, a tak sme nechceli rušiť a boli sme ticho aj my. Niekedy sme sa pozerali na seba. Mohla by som Stevea aj pochváliť, vydržal už asi desať minút bez mobilu. Stále je len so mnou. Objal ma okolo pliec a pobozkal.
Neviem prečo, ale pozeral sa na nás ten chalan. Celý v čiernom, slúchadlá a mobil v ruke. Skoro ako Steve keď sme sa spoznali. Nad tou myšlienkou som sa musela pousmiať. Steve to asi uvidel a pozeral sa na mňa spýtavím pohľadom. Len som pokrutila hlavou, že nič.

Hneď na to som sa o neho oprela, zavrela oči, a snažila sa imaginárne modliť aby s tou nohou pri najlepšom nebolo nič.

Steve

Oprela sa mi o plece. Bola taká zlatá. Hneď na to zavrela oči a ďalej nič. Nechápem čo sa truľo uhlíkový pozerá po nej. Síce áno, priznávam, že je nádherná, ale už je len moja. Získal som si ju, tiež ma to stálo práce, tak ju len tak neprenechám nejakému čiernemu potkanovi. Asi zaspala. Naozaj bol na ňu pekný pohľad, nemohol som sa jej vynadívať. No po chvíle užz ma to prestalo baviť, z vrecka nohavíc som vytiahol mobil.

Kukal som si sociálne siete. Z dvier, ktoré patrili doktorovi vyšla nejaká dôchodkyňa. Niečo ešte rozprávala ale nerozumel som jej.
Hneď na to vyšiel z dvier doktor v bielom plášti. Nejako sa snažil vysloviť nemecké meno. Asi tej matky a dcéry.
Naozaj to pekne skomolil až som sa musel s nimi zasmiať. Zo stoličiek sa postavili a zavítali k doktorovi.

Znovu zavládlo to hrobové ticho. Všetci sme sklonili hlavy k mobilu, až na Lory a nejakú staršiu pani.
Asi desať minút, keď Lory stále spala, doktor znovu otvoril dvere. Vyšli z nich tie dve a dnu si zobral staršiu pani. Nikto neprichádzal, tak sme v čakárni ostali iba traja. Ja, Lory a ten uhlíkový truľo. Ďalších desať minút na to šiel ten čierny potkan dňu a asi o dve minúty vyšiel. Doktor sa nás pýtal niečo. Neviem ani v akom jazyku.

,,Sorry, I Don't understand your language."

Neviem či som to povedal dobre ale snáď má niekto rozumel. Hneď na to som ešte ostal sedieť. Pohladkal som Lory po líci aby sa zobudila. Ten čierny (nie, nie som rasista, lebo on bol biely, len oblečenie mal čierne) ostal a snažil sa na mňa hovoriť.

,,Ak sa nemáte ako dohovoriť, mohol by som ísť s vami a prekladať vám čo povie."

Vtedy už bola Lory zobudená, rozhodla teda za mňa.

,,Jasné, ďakujeme."
Všetci štyria sme išli do bieleho sveta, ako v nemocnici. Bolo to trochu strašidelné. Ale ja som chlap, ja sa nebojím. Aj keď mi tieto rečičky v mojej hlave vôbec nepomáhajú.

Loreline

Okamžite som docupkala k bielemu lôžku, pokrytému priesvitnou fóliou a sadla som si. Bola som ešte trošku oťapená zo spánku. Doktor niečo rozprával, a tí dvaja si sadli vedľa seba na dve stoličky pri doktorovi a sestričke. Úplne som videla s akou nechuťou sedia pri sebe.
Doktor povedal posledné slovo. Ten v čiernom sa lakťami svojich rúk oprel o kolená a tváril sa, že premýšľa.
Asi sekundu po tom, čo som ho pozoruhodne sledovala, na mňa vrhol ostrý pohľad a začal s prekladom.

,,Doktor sa pýta, s čím ste prišli, a vraj ako sa tak na vas pozerá, tak asi s nohou."

,,Áno, povedz mu prosím že áno, s nohou. "

Niečo mu odpovedal, doktor prišiel ku mne a sestrička niečo zapisovala. Prezeral si moju nohu a niečo znovu povedal.

,,Že ak vieš s ňou pohnúť, tak pohni."

Pohla som s nohou v členku. Trochu to zabolelo ale dalo sa to prežiť. Začal sa doktorov dlhý monológ. Keďže som mu vôbec nerozumela, pozrela som sa na Stevea. Usmial sa na mňa a žmurkol jedným okom. To ma presvedčilo, aby som sa tak nebála. Keď doktor skončil, začal ten chalan voľný preklad.

,,Hovorí, že to nie je zlomené, ale možno iba narazené. Predpísal na to nejakú masť, to budete mať v papieroch. Pýta sa ale, či potrebuješ sadru. Lebo ak áno, nebudeš môcť ísť so mora..." presne ako som si myslela.

,,Myslím, že sadru nepotrebujem, a kedy sa to asi zahojí? "
...
,,Hovorí, že asi o dva-tri týždne..."

Celkom ma ta správa zarazila, to bude celý mesiac. Z myšlienok ma ale prerušil ten jeho hrubý hlas. Pekný hlas.

,,Ale chodiť vraj môžeš už za týždeň až dva. Ale vyhýbaj sa nebezpečným športom."

,,Aha dobre, ďakujem."
Doktor mi dal do ruky malý poskladaný papier. Asi to bude lekárska sprava. Hneď ku mne pristúpil Steve aby mi pomohol chodiť. Vyšla som spolu s chalanmi s ordinácie. Keďže v čakárni už nejakí tí ľudia boli, vyšli sme na chodbu.
Ostala som stáť pri Steveovi. Ten v čiernom sa na mňa usmial, nastavil mi ruku a povedal:

,,Inak, ja som Joe."

,,Loreline."

Usmiala som sa na neho a prijala podanie ruky. Vtom som si spomenula na Josha. Na to ako som skrývala svoju totožnosť. Ani neviem prečo.

Možno aby som sa vyhla zbytočným otázkam a tak ďalej. Alebo sa ho jednoducho bojím. Spomenula som si, že som mu nič nenapísala. Nič.

Možno mi on už niečo napísal. Lenže nič neviem, keďže nemám funkčný mobil!

Takže, desiata časť tejto knižky je tu. Možno bola celkom o ničom, ale myslím, že v budúcich častiach pochopíte. Máme tu novú postavu. Čo si myslíte o Joe-ovi? Chcela by som ho v príbehu nechať až do konca. Dúfam, že sa časť páčila. Lebo tá budúca bude dosť taká vysvetľujúca toto všetko. Ako trávite prvý novoročný mesiac? Dúfam, že dobre. Ak sa vám táto časť páčila, prosím dajte mi to vedieť hviezdičkou alebo komentárom. :)

~♥Romana♥~

(1500 slov)