Loreline

Budú mi chýbať školské lavice a hluk triedy či krik učiteľov. Ale samozrejme kamaráti. Ďalší školský rok, tento krát posledný na tejto škole, som úspešne absolvovala.

Slnko von pálilo, vzduch bol ťažký a my sme sa rozprávali.
,,Lory!" zavolala ma Terez a ukázala mi aby som k nej prišla.

,,Idem Terez, hneď som tam," zakričala som na ňu a vydala sa smerom k nej. Veľmi sa mi nechcelo, ale čo neurobím pre ostatných?

Na vysokom podpätku som pricupitala k babám. Videli sme sa dnes po prvý krát. Každá bola vo svojej triede a až teraz sa to celé skončilo. Tie roky tvrdej práce.  Je niečo pred jedenástou a my stojíme pred školou. Onedlho pôjdeme domov, len si ešte pokecáme. Taký malý zvyk...

,,Tak čo, ideme pomaly domov? " zaujato som sa spýtala.
,,Poďme, a cestou sa môžeme zastaviť na zmrzline. Čo poviete?" nadhodila reč Shine. Vždy rada niečo vymýšľa, len aby nemusela ísť domov.

Vyšli sme z areálu školy. Posledný krát som pevne stála na pôde tohoto pozemku. Je to úžasný pocit a zároveň aj zlý. Predsa len mi to tu bude naozaj chýbať. Vo vzduchu som cítila príjemnú arómu ihličnatých stromov a napätia.
Odrazu som si všimla ako niekto červeným laserom svieti na mňa.
,,Čo je to?! " drgla som do Chloe.
,,Pozri sa na neho. Je taký zlatý," ukázala na Josha a zasmiala sa. Aj keď mne to veľmi smiešne neprišlo.
Pomaly som k nemu vyštartovala, s cieľom mu vynadať.
,,Hej, ty! " prišla som k nemu a ukázala na neho prstom.
Len sa pousmial a so slovami ,,Prstom sa neukazuje," mi zobral ruku a tou druhou vypol laser.

Pustil mi ruku a ja som na neho iba zazrela. Pozrela som sa na dievčatá s otázkou. Ukázali mi, že mi to ide dobre, nech len pokračujem. Usmiala som sa nich a otočila sa späť na Josha. Cítila som na sebe jeho prenikavý pohľad a nedalo mi nepozrieť sa.

Josh

Stále sa otáčala a vyhýbala nášmu očnému kontaktu. Vôbec som tomu nechápal. Ruky som si prekrížil a pozeral som sa na ňu. Čakal som kedy konečne sa na mňa pozrie, ale ona nič. Vládlo medzi nami útle ticho. Sklonila hlavu a pokojne predo mnou stála. Ale čo, ako sa zrazu zmenila.

,,Tak čo si mi to chcela prísť povedať?" opýtal som sa jej po chvíli ticha.

,,Nič, ahm vlastne... Už na mňa nemier tým tvojím laserom! Dobre? " najprv nevie, potom vie. Kto sa v tom má vyznať?

,,Jasné v pohode. Žiadny problém," letmo som sa usmial.
,,Ďakujem, tak ahoj, " otočila sa na odchod.
,,Maj sa a pekné prázdniny, " dodal som. Najprv celá nahnevaná a nakoniec odo mňa odišla s úsmevom. To som proste ja, viem ako smutných ľudí rozveseliť.

Loreline

Vybavené. Dúfam že už to teda robiť nebude. Prišla som naspäť k babám. Boli z toho celé pojašené.

,,Čo ste také crazy??" spýtala som sa.

,,No hovor, čo ti povedal!" Jasmine bola zvedavá.

,,No nič, že už prestane a že pekné prázdniny. To je celé," vysvetlila som.

,,Nič viac?"

,,Nie, nič," nedomyslene som rozhodila rukami ansazila sa nemyslieť na to a spokojne ísť ďalej.

,,Idiot," dodala Chloe. To by nebola ona, keby sa jej hneď niečo nepáčilo.

,,Ale nevyzerá že by mu to vadilo, " so smiechom precedila Jasmine cez zuby.
,,A prečo by mu to malo vadiť, možno nevedel, že to vadí mne," hovorila som ďalej a bránila ho, aj keď sama neviem prečo.
,,Ach, no čo už s tebou. Tak poďme," ozvala sa Shine.

Skoro celú cestu sme boli ticho. Už sme sa nemali o čom rozprávať. Divné, no nie? Prišli sme ku zmrzline a postavili sa do rady. Zrazu sa všetky baby začali na mne smiať. To sú mi kamarátky.

,,Čo je také smiešne?" musela som sa opakovane opýtať.

,,On na teba znovu svieti laserom," povedala Jasmine a ukázala na moju tvár. Stále sa smiala. Je to skôr na zaplakanie.

Nahnevane som sa pozerala okolo seba, kde uvidím toho debila s príliš veľkým svedomím. Pri ceste nie je, pri zmrzline tiež nie. Mám ťa, ty malý smrad. Dobre si sa schoval, ale i tak som tak som ťa našla, pomyslela som si.  Stojac pri strome na mňa svietil a druhou rukou telefonoval. Akonáhle ma zbadal ako sa na neho pozerám odvrátil svoj zrak aj s laserom preč.

Ja už na neho nervy nemám. Napíšem mu cez fb, nemienim sa s ním dohadovať.

Lorry232: Už naozaj prestaň prosím.

Stále som sa na neho pozerala a na jeho reakciu keď mu prišla správa. Zložil mobil z ucha. Laser si dal do vrecka a prečítal si správu. Zvláštne, ako rýchlo vie zrušiť hovor len kvôli správe odo mňa.  Pozrel sa na mňa, usmial sa a videla som ho ako píše.

Debilko99: dobre, už prestanem

Lorry232: neviem či ti môžem veriť

Debilko99: ver mi, že to neviem ani ja

Lorry232: tak sa aspoň pokús

Debilko99: dobre, budem sa snažiť

To mu tak verím.

Lorry232: ďakujem

Debilko99: pozreté

On je typ človeka, ktorý hovorí úplný nonsens oproti tomu čo robí.
,,No poď si už konečne dať zmrzlinu. Si na rade," zavolala na mňa Shine.

,,Idem," odvetila som nedočkavo.

Odložila som si mobil, vytiahla penaženku a vybrala som si zmrzku. Mandľa, orech, višňa. Moja obľúbená kombinácia.

Terez ešte od školy nepovedala nič. Stále kuká do mobilu a niečo píše.

,,S kým si to píšeš? " pozrela som sa jej do mobilu.

,,Ale s nikým..." kývla plecom.

,,Takže chalan však?"

,,Ty ma fakt poznáš,"

,,Tak?! " chcela som vedieť o koho ide.

,,Bryan," povedala veselo.

,,Čo?! Bryan Talery?!" najznámejší chalan na škole.

,,Baby, Terez si píše s Bryanom, " zahlásim.

,,To nemyslíš vážne! " skríkla Chloe.

,,No, myslím... " zakryla si Terez mobil aby som to nevedela prečítať.

,,Héj! " skríkla som.

,,Nekukaj sa mi do toho, nemám čas, musím sa na neho sústrediť!" Usmiala sa na mňa Terez.

Terez

Už s ním chodím dva týždne a ešte stále o tom baby nevedia. Musím to udržať ešte aspoň chvíľku v tajnosti , kým sa vráti Bryan domov. Aspoň 3 dni. Je to tu bez neho strašne. 

BryanTalery<3: Veľmi mi chýbaš láska. Milujem ťa.

Tete.Girl: Chýbaš mi stále viac a viac a aj ja ťa milujem. :*

BryanTalery<3: musím ísť, pa.

Tete.Girl: ľúbim ťa ahoj ♡

Ahojte ľudia! Tu je prvá časť novej knihy. Dúfam, že sa bude páčiť. A aj kapitola dúfam, že sa páčila. Prosím berte ohľad aj na gramatické chyby, ale posnažím sa aby tam neboli. Viac sa dozviete v knihe Notes, ale to už asi viete. Ďakujem za všetky pozretia a votes, veľmi si to cením. Svoje názory prosím píšte do komentárov, rada odpoviem aj na otázky (ak nejaké máte, kľudne píšte do komentíkov). 💙 Budem rada za každého čitateľa. Ja sa s vami zatiaľ lúčim a vidíme sa pri novej časti 😇

~♥Romana♥~

(1115 slov)

Naposledy aktualizované: 24.7.2019