R H A E L

Breh jazera páchol krvou a smrťou. Chladný ranný vzduch sa vlkom, stojacim v plytkej vode ale aj na súši, zarezával pod kožu. Bolo ich pätnásť, šiesti mučili a topili nevládnych vlkov a ďalší deviati tvorili pomerne hlučné a nenásytné obecenstvo.

Rhael privrela oči a odvrátila zrak, keď telo útleho bieleho vlka skončilo pod hladinou a zakrvavilo vodu ešte viac ako zakrvavená bola. Zaslúžil si to, napomenula sa v mysli. Zradil môj rod, zradil Juh.

Pokúšala sa nevnímať salvu vyhrážok a oplzlostí ktoré sa na ňu zniesli od ďalšieho vlka ktorý mal o nemalú chvíľu nasledovať jeho druha do hlbín jazera. Otočila hlavu smerom za seba a kývnutím dala svojim dvom strážcom príkaz aby dav vlkov, smejúcich sa na umieraní a týraní, rozohnali. Hoci si to zradcovia nezaslúžili, chcela, aby skonali v tichu a bez posmeškov.

Keď do vody dopadlo ďalšie telo mráz jej prebehol po chrbte. Pôvodne tu nemala dnes vôbec stáť. Mala štyri roky. Bola teda dosť stará na to, aby vedela, kde by mala vlčica jej pôvodu byť. Pri svojom druhovi, synoch, podporujúc brata ktorý by takejto situácii len sťažka musel čeliť. No aj napriek tomu tu dnes bola ona. Posledná nádej juhu, zaznelo jej posmešne v hlave.

Zastal pred ňou vlk. Inokedy sivú a uhladenú srsť mal premočenú od vody, krvi a slín. Sťažka dýchal a čosi si neustále mrmlal pravdepodobne nevediac, čo jej má povedať. ,,Moja Alfa," prehovoril napokon, ,,všetci štyria sú mŕtvi a my nemáme ani jediné slovo. Terrek sa ich pokúšal zastrašiť, ja a Malla sme dvoch z nich pripravili o nohu a uši. Okrem skučania a vytia nemáme nič, čo by nám mohlo pomôcť nájsť ďalších."

Po jeho slovách v nej začalo rásť znepokojenie, no keď sa mu pozrela do očí sálal z nej iba ľadový pokoj. ,,Vážim si vašej snahy, Nemeri. Upovedomím o vašich výsledkoch radu a spoločne sa pokúsime nájsť ďalšie riešenie. Zakopte ich telá do južnej časti Thanského lesa, neprajem si aby boli na očiach." Chcela sa otočiť a odísť keď ju vtom zastavil Nemeriho naliehavý hlas.

,,Začína to byť čoraz vážnejšie, moja Alfa. Za uplynulých niekoľko dní sme zabili, uväznili a zotročili prinajmenšom dva tucty vlkov. Je ich stále viac a viac. Ak to takto pôjde ďalej svorky a malé skupiny sa môžu obrátiť proti rodom juhu a zastaviť ich nebude také ľahké ako utopiť a zmrzačiť štyroch vlkov. Je čas s tým skoncovať." Posledné slová povedal s pohľadom zarazeným hlboko v jej ohnivých očiach. Vedela, kam nimi smeroval a znepokojilo ju to ešte viac.

Venovala mu však iba slabé kývnutie hlavy a už bola na odchode, neschopná čokoľvek dodať. Po jej boku si okamžite zastali dvaja vlci, ktorí dnes mali tvoriť jej sprievod. Sivosrstý vlk ktorého takmer vôbec nepoznala a Ayssa, vysoká vlčica urodzeného pôvodu, boli tichou spoločnosťou a rovnako tak aj sprievodom a ona im za to bola vďačná.

Sledovala, ako sa krajina navôkol nej mení. Hoci sa Ann Jerisse, obrovské jazero ktorého veľkosť a hĺbku poznalo azda každé vĺča v ríši, nenachádzalo tak ďaleko od jej rodného miesta, zmena bola viditeľná. Blato, piesok a zaplavené výhonky trávy sa razom premenili na stvrdnutú, popraskanú a suchou trávou posiatu zem obklopenú stromami a lístím. V diaľke na konci lesa, ktorý bol tvorený len riedkym zástupom stromov, sa vynímali hradby z vyblednutého kameňa skál a obrovitých kameňov ktoré tam stáli už tisícky rokov bez jediného pohnutia a tvorili domov pre stovku vlkov a vĺčat. Nemohla si pri tom pohľade pomôcť, myšlienkami sa vrátila do raných časov svojho detstva.

Tharynu a celému juhu sa v tých časoch viedlo oveľa lepšie. A to aj napriek tomu, že rok jej narodenia bol ten najteplejší za posledné desiatky rokov. S bratom sa naháňali pozdĺž skalných stien pričom za sebou nechávali starú neduživú Gammu ktorá sa o nich mala v ten deň starať. Ich vytie a smiech sa niesli po celom tábore a vlci sa otáčali len aby uvideli toľkými rečami a príbehmi ospevované vĺčatá slávneho Veľkého vlka juhu.

Bola to krásna spomienka. Pre Rhael stará ako sám čas. Jediné, čo kedy v živote chcela bolo zostať tým ospevovaným vĺčaťom ktoré nevedelo, aký svet ho za skalnými stenami čaká. Nie to ešte, aký svet ho čaká vo vnútri nich. Nenarodila sa ako každá iná vlčica. Bola prvorodená, predstihla svojho jediného brata. Po stáročia sa vlčice, narodené pred svojimi bratmi, zabíjali, predávali otrhaným vlčiciam ktoré ich mali vychovať v nevedomosti o ich pôvode alebo urýchlene dávali do zväzkov s vlkmi, ktorí by ich z rodov odviedli. Až jej praded Tehall prišiel so zákonom aby, aj napriek rodnému poradiu, mal nárok na trón jedine vlk. A tak ju kruté osudy vlčíc, narodených pred svojimi bratmi, minuli. No aj napriek všetkým rečiam o jej povinnosti podporovať brata, stáť pri ňom a neopovážiť sa pliesť sa mu do jeho budúcej vlády sa s ňou osud kruto zahral. Tyon nemal dostatočnú silu a dôvtip stať sa tým, čo mu bolo predurčené. Vtedy prišiel rad na ňu. Keď jej otec v pachu choroby a smrti umieral, prisľúbil jej, že bude národom juhu milovaná rovnako ako on, že jej bude svorka Tharynu verná a nepostaví sa proti nej. Dlho sa jeho sľubom pokúšala veriť no teraz, keď kráčala smerom k domovu, ktorý jej už ako domov nepripadal, im už viac neverila. Aaranys, veľký vlk juhu, umrel v bolesti a šialenstve. Bol preč a s ním odišli aj jeho mylné vízie. Posledná nádej juhu, ozval sa jej v hlave opäť ten posmešný hlas, tento krát sa od smiechu ale dusil a chrčal bolesťou.

Hlavný vchod do tábora Tharynu tvorili dva úzke listnaté stromy ktorých koruny boli už desaťročia zrastené do seba. Tábor bol miesto plné prachu, slnka, dúpät, hadích ciest, jazierok, vysušených stromov a kríkov, niekoľkých cvičísk a plytkých jám vykopaných v najväčšom tieni hradieb. Nad tým všetkým sa vynímala Najvyššia Tartallena a ostatné Tartalleny. Boli to jaskyne, zasadené vo vyblednutom, slnkom a vetrom ošľahanom kameni, každá položená vyššie od tej druhej patriaca rade, Gammám, rodine Alfy a napokon aj jemu samotnému. Tmavé nepriehľadné útroby skál dohliadali na vlkov ako oči samotných Predkov.

Oči jej na malú chvíľu spočinuli na Najvyššej Tartallene. Obrátila sa k jej strážcom. ,,Rada ma už istotne očakáva, jeden z vás ma smie odprevadiť. Ďalšieho budem potrebovať na odovzdanie správy mojej matke a Betovi vo východnej časti Thanského lesa."

Medzi dvojicou nastalo na malú chvíľu zamyslené ticho. Vpred vystúpila Ayssa. ,,Ak dovolíte, moja Alfa, pôjdem ja. Mám v loveckej skupine mladšieho brata, rada by som ho po dvoch dňoch slúženia videla, aj keď iba takýmto spôsobom."

Rhael jej venovala letmý úsmev. ,,V poriadku, smieš ísť. Bývalej Alfa samici Danae a Betovi povedz, že sa majú okamžite dostaviť do Najvyššej Tartalleny, potrebujem ich ako súčasť rady. Delta Assosu Terran a jeho lovecká družina si zatiaľ môžu urobiť pohodlie v tábore. V uvítacom love môžu pokračovať neskôr," povedala a dúfala, že jej rozkazy budú splnené. Hoci si pomoci jej tety Jyheery, ktorá z Assosu vyslala brata jej druha Terrana spoločne s niekoľkými vlkmi aby pomohli umlčať nepokoje južných svoriek, vážila nemohla si dovoliť prísť o dvoch členov rady iba kvôli uvítaniu skupiny násilníkov, vrahov a ich nie príliš slušným správaním presláveného vodcu.

Ayssa sklonila hlavu, ohla predné nohy a pri poklone sa poďakovala. Následne sa odobrala preč od Rhael a druhého vlka. Ten na Rhael iba pozrel a postojom a pohľadom jej dal najavo, že je pripravený ju nasledovať.

Na strmú hadiu cestu z kameňa, prachu a vytŕčajúcich koreňov si aj napriek rokom prežitým jej schádzaním a vychádzaním nedokázala zvyknúť. Keď tak zastavila pred vchodom do Najvyššej Tartalleny nohy ju boleli a laby pálili no napriek tomu sa narovnala, krátkym zatrasením zbavila svoju čiernu srsť prachu a uprela pohľad pred seba vdychujúc pachy vlkov vo vnútri.

Nemusela čakať na nikoho zvolenie, vkročila dnu nechávajúc za sebou ísť jej strážcu. Chvíľu trvalo, než si jej oči privykli na prítmie. Tartallena bola obrovská jaskyňa, jej chladné kamenisté steny zdobili maľby zo štiav lesných plodov, znaky od pazúrov a zubov a v jej strede sa nachádzala desiatka kameňov rozostavená do kruhu pre Alfu, jeho druha a radu s úlohou vypočuť si každého vlka, ktorý sa odhodlá dosiahnuť jej stred. A práve v tom strede teraz stáli členovia jej rady.

Prvý, kto si ju všimol a otočil hlavu smerom k nej bola stará scvrknutá vlčica s vyblednutou srsťou a žltými zubami. ,,Moja Alfa, vitajte. Rada vás už očakávala."

Rhael pri jej trasúcej sa poklone musela na malú chvíľu odvrátiť pohľad. Davya bola Hlavnou Gammou, prežila viac zím než väčšina vlkov Tharynu a mala to šťastie poznať Terrana a Ahtiam, vážených rodičov jej otca. ,,Rada vás vidím v plnej sile, Hlavná Gamma. Ospravedlňujem sa za meškanie."

Pri posledných slovách sa k nej obrátili pohľady úplne všetkých prítomných. Jej brat Tyon, šľachovitý mladík ktorý bol so svojou bielou srsťou dokonalou kópiou svojho otca, stál po boku mladej nízkej Gammy ktorá s Davyou navštívila posledných niekoľko jednaní. Obaja na ňu chvíľu hľadeli no následne ohli nohy a venovali jej vlastné pozdravy, Tyon letmo sa usmievajúc s uznaním v očiach. Bol skutočne synom svojho otca, aspoň jeden z nich toho dosiahol.

Nemohla mu však úsmev opätovať pretože bola oslovená vlčicou, ktorá doposiaľ stála v najväčšom tieni a všetko ostražito sledovala. Kaniini jej venovala poklonu a sklopený pohľad. Bola to skutočne zvláštna vlčica, pre mnohých akási perla už tak dosť zlými povesťami opradenej rady. Rhael k nej, už odo dňa keď ju bližšie spoznala, pociťovala istý odpor. Mala mačacie oči, medový jazyk a samobytný vkus. Jej telo zdobil takzvaný quaro zhotovený z mušlí z ďalekých pobreží ktoré boli spojené suchým blatom starostlivo namáčaným v šťavách z lesných plodov. Krvavá farba kontrastovala s bledými mušľami a robila tak dva pásy, prekrížené pod jej bruchom a končiace sa v strede krku, jedným z najkrajších quarov, aký kedy južní vlci vyrobili. Svoju krásu a jemnosť sa nebála ukázať už keď ju za krvavého západu slnka vymenoval jej otec novou Zetou. Od toho dňa tomu nebolo inak.

,,Som rada, že ste prišli, moja Alfa. Situácia za hradbami sa skutočne zhoršuje, ale to už iste viete," povedala a očami zotrvala na kamennej zemi.

,,Viem," prisvedčila Rhael pomerne chladne, ,,práve som bola svedkom popravy v Ann Jerisse. Štyria vlci prišli o život." Odobrala sa smerom ku kameňu ktorý patril jej a usadila sa naň. Kaniini nasledovala jej príklad. Pokiaľ ju jej chladná odpoveď zarazila, nedala to najavo a tiež sa odobrala na svoje miesto.

Postupne sa usadili všetci ostatní. Jej strážca sa pridal k dvom plachým vlčiciam ktoré stáli v prítmí u čerstvo ulovenej srny a trhali ju na kusy. Keď sa k členom rady vybrali s prvým kusom ešte teplého mäsa, rada mohla začať jednať.

,,Predpokladám, že naša matka a Beta sa na dnešné jednanie už nedostavia, nemám pravdu?" začal pozvoľne Tyon už sa skláňajúc ku svojmu kusu mäsa.

Rhael si svoj podiel premeriavala s odporom, nemala naň chuť aj napriek čerstvosti. ,,Prikázala som jednému z mojich strážcov aby ich priviedli. Cesta z východnej časti Thanského lesa im bude trvať no jeden z nás tu bude určite ochotný počkať, aby ich oboznámil so všetkým, čo tu dnes bolo povedané."

Rada prikývla a súhlasne zamrmlala dávajúc tak Rhael priestor pokračovať. ,,Chcem vedieť o všetkom, čo sa od posledného zasadnutia odohralo. Som pravidelne informovaná Betom a Deltom," venovala svoj pohľad prázdnemu kameňu vedľa nej a Tyonovi, ,,no je povinnosťou rady prebrať každú udalosť. Okrem toho som od rána nemala čas na to, byť príliš informovaná."

Zeta od seba labou zdvorilo odsunula svoj prídel. ,,Dnes na svitaní prišiel posol z rodu Rheyen so správou od Bety Adonisa. Hovorí o útoku, ktorý sa udial neďaleko brehu Ann Jerisse o ktorý sa delia s rodom Solye. Dve vlčie svorky, každá tvorená približne dvadsiatimi vlkmi, medzi sebou zvádzali boj až dokým ich neprišli rozohnať skupiny lovcov vyslaných z Rheyenu. Výsledkom by malo byť dvadsať mŕtvych a tucet zranených no ani jeden z rodov nesúhlasil z ich ošetrením."

Rhael sa zamračila a začala kývať hlavou. K bojom o teritórium alebo korisť dochádzalo na juhu pravidelne no zväčša ani jeden z nich netrval tak dlho a svorky si z neho neodniesli také straty. Muselo ich k tomu dohnať niečo iné a Rhael mala pocit, že vie, čo to bolo. Napriek tomu sa však rozhodla položiť otázku. ,,Vieme čo konflikt spôsobilo?"

Zeta svojimi modrými očami hodnú chvíľu zotrvala na Rhael, následne sa z povzdychom rozhodla prehovoriť: ,,Adonis počítal s tým, že to radu Tharynu bude zaujímať. Vypočul niekoľko zajatcov a svedkov a spoločne s radou Rheyenu dospel k názoru, že boj zapríčinili hlad, únava a názor na to, že...nuž, juhu nevládne vlk ale vlčica."

Po Zetiných slovách v Najvyššej Tartallene zavládlo ticho. Ticho, ktoré Rhael požieralo. Pohľadom preskúmala každého vlka kto v nej sedel. Kaniini mlčky sledovala stred kruhu, Davya v tichosti premýšľala, Gamma Fallon prestala žuvať mäso a zahľadela sa do zeme. Jediný, kto svoj pohľad smeroval priamo na ňu bol Delta. Tyonove zlatisté dúhovky sa do nej vpíjali a so zaujatým výrazom čakali na jej reakciu, akoby snáď dúfali, že dá slovám Adonisa za pravdu. Posledná nádej juhu, smial sa a chrčal hlas zároveň.

,,Rozumiem," povedala napokon a prelomila tak všetko ticho. ,,Chcem aby ste do Rheyenu poslali dvadsať dobrých lovcov ktorí sa budú hlásiť u Alfa samca Jaelyna a Alfa samice Laely. Zostanú tam až do môjho odvolania s cieľom naloviť čo najviac koristi pre okolité malé ale aj veľké svorky. Väčší počet koristi by azda mohol znížiť ich únavu a horlivosť."

Keď Davya otvorila papuľu aby vzniesla námietku Rhael ju umlčala uisťujúcou vetou: ,,Dvadsať lovcov je možno veľký počet no Tharyn si vystačí aj bez nich, nenechám svoj národ hladovať."

,,Ako poviete, moja Alfa," odvetila Davya pokojne no niečo v jej hlase hovorilo, že s rozhodnutím predsa len nie je spokojná.

Fallon, plavosrstá vlčica do tej chvíle v tichosti sediaca si odkašlala a pozrela na Deltu. ,,Máme nové správy o zajatcoch ktorých priviedli, všakže?"

Delta sa narovnal a prikývol. ,,Ide o dvoch vlkov privedených z teritória rodu Assos. Hlásali nepravdivé reči o tebe, rade, vláde juhu a nabádali ostatných vlkov sa k nim pridať. Jeden z nich bol Omegom priamo v Assose, slúžil našej drahej tete Jyheere čo je vlastne jediný dôvod, prečo sú obaja ešte stále na žive. Spomínaš si na nich, Rhal?"

Rhal. Obyčajne by jej to oslovenie nevadilo no dnes, keď pred sebou mala svoju radu, ho vôbec nemala chuť počuť. ,,Spomínam. Povedali azda konečne niečo?"

,,Nie," odvetil Delta. ,,Mlčia lepšie ako desiati mŕtvi. Nepomohol môj ani Zetin výsluch no náš záhadný Omega si dnes ráno pri ďalšom výsluchu vyžiadal teba." Tyon si nemohol pomôcť, na požiadavke zajatca sa z chuti zasmial. ,,Skrátka neuveriteľné," povedal po chvíli, snažiac sa stlmiť posledné ostatky smiechu.

,,Čo ste s ním urobili?" položila opatrne otázku.

,,Mučili ho. Prišiel o väčšinu srsti a oko," povedala Zeta a vypla hruď, zjavne hrdá na potrestanie ktoré sama navrhla.

Rhael nepotrebovala počuť viac. ,,Chcem sa s ním stretnúť," povedala, hlas mierne nervózny a rozpačitý. Preklínala sa zaň.

Tartallena sa opäť ponorila do ticha. Rada na ňu neveriacky hľadela akoby zošalela. Najvyššiu Gammu jej rozhodnutie vyviedlo z miery natoľko, že sa postavila zo svojho miesta. ,,Obávam sa, že to nie je dobrý nápad, moja Alfa. Mohol by vám ublížiť alebo vás, ó nech mi Predkovia odpustia, dokonca pripraviť o život."

Nie je to predsa to, čo všetci chcete? mala chuť vyrieknuť no zvládla držať jazyk za zubami. ,,Je to moje prianie a rozkaz. Pokiaľ nechcú hovoriť s mojimi vlkmi budú musieť hovoriť so mnou," riekla zápalisto. Začínala strácať trpezlivosť, potrebovala odpovede. ,,A to okamžite."

Zdalo sa, že ďalší protest sa odváži vzniesť už len Zeta no keď ju Delta prepálil varovným pohľadom stiahla uši k hlave a len dodala: ,,V tom prípade ma môžete nasledovať."

Nemalé útroby nory, kde boli zajatci držaný, páchli hnilobou, krvou, výkalmi a močom. Vďaka malému otvoru do nej neprenikalo takmer žiadne svetlo, vládla tu zima a sladkastá vôňa choroby a smrti. Ešte predtým, ako vstúpila, prikázala Zete a všetkým strážcom nevstupovať s ňou. Chcela hovoriť v tichu, bez žiadneho náznaku že by niekomu mohlo byť ublížené. No keď na ňu teraz z temnoty hľadeli tri oči a ona vdychovala pachy dvoch vlčích samcov ktorí ešte pred niekoľkými dňami kdesi za kopcami prisahali smrť jej rodine a jej samotnej, mala v hrdle zaseknutý hlas, ktorý by ich najradšej povolal k sebe. Som Alfa samica juhu, nesmiem dať najavo strach. Pripomenula si.

A tak sa posadila, chvost obopla okolo láb a s olízaním pyskov začala: ,,Som Rhael z rodu Tharyn, právoplatná Alfa a matka juhu z vôle Aaranysa Veľkého. Pošpinili ste meno rodu Tharyn, jeho rady, mňa a mojej rodiny. Pred mojimi vlkmi ste odmietli hovoriť, preto tu teraz pred vami stojím ja samotná. Opovážite sa predo mnou mlčať, a vaše hlavy budú do západu slnka zdobiť hradby rodu, ktorý ste pošpinili."

Z tmy sa vynoril prvý vlk. Mal zastretý pohľad, tvár posiatu zaschnutou krvou, jazvami a nezdravo vyzerajúcou kožou. Sledoval ju pohľadom svojho jediného oka, druhé neschopný otvoriť vďaka trom hlbokým ranám uprostred. ,,Rhael, Alfa samica juhu. Vaša teta o vás často hovorila."

Jeho hlas bol hrubý, no napriek tomu akosi zvláštne sladký. Prehltla jeho poznámku a očami pozrela po jeho spoločníkovi, no ten len stál v temnote a tlmene vrčal.

,,Odpusťte prosím Komosove správanie, toľko krvi a hladu z neho vycicalo aj posledné zdravé uvažovanie. Budem musieť hovoriť iba ja."

Výhražne vycerila zuby na druhého vlka, ktorý sa spoza jeho spoločníka až nebezpečne približoval. No Komos sa len zvrtol, zaskučal a s ďalším vrčaním sa stratil v temnote, nechávajúc tak Rhael a Omegu o samote. ,,Chcem vedieť tvoje meno," dožadovala sa.

,,Som Nayus, podľa brata mojej matky. Bol to veľkolepý vlk, býval nástupcom Delty Assosu no nakoniec skončil v šťankách a bez strechy nad hlavou medzi Omegami. Zrejme ako každý vlk, ktorý si na vládu juhu dovolí mať iný názor, aký by sa patrilo mať." Krátko sa zasmial a posadil sa oproti Rhael, nespúšťajúc ju zdravým okom z dohľadu.

Začínala v nej narastať žlč. Dovoľuje si priveľa. ,,Prišla som, pretože chcem dostať odpovede na šialenstvo, čo sa deje tam vonku. Pokiaľ ma naďalej mieniš kŕmiť nezmyselnými rečami obávam sa, že váš čas sa začne chýliť ku koncu."

Zdalo sa, že Nayusa jej slová nijak nevystrašili. naklonil hlavu na stranu a prehovoril: ,,Čo konkrétne vám môže moja maličkosť vyzradiť? Myslím totiž, že odpoveď na všetko poznáte aj sama."

Vedela, kam tým mieri. Samozrejme, že áno. ,,Moji vlci vás priviedli až z teritória Assosu. Hlásali ste ohyzdné reči o vláde juhu nabádajúc k tomu aj samotárskych vlkov a všetky malé aj veľké svorky na ktoré ste pritrafili. Juh po nevýdatnom období dažďov hladuje, po smrti Aaranysa Veľkého nastali medzi svorkami rozbroje kvôli teritóriám ktoré im počas života pridelil, vlci sú unavení. Rada Tharynu o týchto dôvodoch vie a snaží sa pracovať na ich odstránení no stále sa nájdu takí, ktorí túto skutočnosť odmietajú vidieť. A ja sa ťa pýtam, prečo?"

Hoci Nayus prosil o jej vypočutie bola to prevažne ona, kto hovoril. A on si to očividne užíval. ,,Viete kam si môžete strčiť vašu skutočnosť?" prehovoril a vyceril zuby. ,,Je to klam, klam ktorým nás tá vaša rada kŕmi už celé stáročia. A pokiaľ je na ňom niečo pravdy vaša práca zjavne nie je dostatočná. Vlci hladujú, nemajú kam pochovávať mŕtvych, kántria sa navzájom. A to všetko len preto, pretože nejaký hlupák z tej vašej rady si očividne myslel, že bude skvelý návrh dosadiť na trón juhu, ktorý už aj tak nie je istú dobu rešpektovaný, vlčicu. Priveďte mi ho, porátal by som sa s ním rovnako ako ktorýkoľvek z vašich vlkov so mnou. Alebo ste to azda boli vy?"

To Rhael stačilo. Zavrčala a postavila sa na nohy, pazúre zarývajúc do chladnej hliny. Od tohto samoľúbeho bastarda už nepotrebovala nič viac počuť. ,,Ste mŕtvy vlk, Nayus."

Nayus s postavením sa taktiež dlho neotáľal. Podišiel k nej bližšie, ostatky jeho kedysi čiernej srsti konečne dosiahli svetlo. ,,A vy ste mŕtva Alfa, Rhael," povedal a rozosmial sa tak chrapľavo a pridusene až Rhael prišlo zle.

Zvrtla sa a už bola na odchode. No keď vyšla na denné svetlo a bola okamžite obklopená jej strážcami a spoločnosťou Zety, jeho smiech jej stále znel v hlave. Vedela, čo jej pripomínal.

Posledná nádej juhu, posledná nádej juhu, posledná nádej juhu, smial sa, chrčal a skrúcal sa sladkastý hlas zároveň.