Hneď ako Torenov štvorstranový test s ľahkosťou pierka dopadol na priesvitnú dosku katedry, mal pocit, že to znovu všetko pokašľal.

,,Tak, ako to vidíš?“ zašepkal mu zo zadnej lavice Eric, len čo si Toren opäť sadol na stoličku s hlavou plnou výčitiek.

,,Dé mínus,“ odvetil pošepky, ,,prinajlepšom.“

Eric ho nečakane prudko tľapol po pleci. ,,Zas také zlé to byť nemôže,“ zaškeril sa, akoby toto jeho vyhlásenie niečo zmenilo na tom, že Toren ten test úplne pokazil. Ale musel uznať, že si to aj celkom zaslúži, veď sa do toho ani len nepozrel. Včera do noci ešte pracoval na tom domácom projekte – síce podľa neho sa ani domácim nazvať nedal. Doletieť na planétu Ylieus, ktorá bola najbližšie pri sústave hviezd z ich projektu bolo to najmenej. Toren sa najviac natrápil na tej časti, ktorá vyzerala najjednoduchšie. Ľudové pomenovanie hľadal takmer všade, až kým mu nenapadlo opýtať sa nejakého okoloidúceho.

Samozrejme, že mladá pani, ktorej sa rozhodol položiť otázku to pomenovanie poznala. Stále však nechápal, prečo to neurobil hneď ako prvé.

,,Ver mi, Eric,“ vrátil sa mysľou späť ku kamarátovi, ,,bol by som prvý, koho by lovenie v pamäti zachránilo pri písaní testu. Ale na niečo také nie som ani dosť pozorný na hodinách, takže nemám nijakú šancu,“ dodal.

,,Keď myslíš,“ Eric mykol plecami, ,,ale dé mínus nie je až taká pohroma,“

Toren s úsmevom pokrútil hlavou. ,,Presviedčaj si koho chceš, ale ty si tu ten, kto stopercentne dostane áčko,“

Ich tichý rozhovor prerušil hlas kapitánky Lastreovej, ktorá už opäť zaujala svoje obvyklé miesto na okraji katedry a urovnávajúc hrubú kôpku testov vyhlásila: ,,Keďže nám ostáva ešte zopár minút, mohli by sme si pozrieť nejaký z vašich videozáznamov, ktoré ste mali mať dodnes pripravené,“ usmiala sa a zoskočila zo svojej lavice. ,,Chcel by nám niekto prehrať ten svoj dobrovoľne?“

Toren cítil, ako v tom náhlom tichu, čo nastalo v učebni kapitánka blúdila pohľadom po študentoch a akosi pričasto spočinula zrakom na ňom.

,,Nikto?“ nadvihla obočie. ,,Tak teda... Toren, poď ty,“ povedala napokon rozhodne.

Toren by sa najradšej prepadol od hanby. Nemôže to video pustiť pred celou triedou! Natáčal ho neskoro večer – bol rád, že sa vôbec stihol vrátiť do garáže a trochu si pospať. Šťastím bolo už len to, že si na projekt vôbec spomenul. Navyše to video točil v očakávaní, že ho uvidí len kapitánka. Pokecal tam toľko nezmyslov... Nie, jednoducho nemôže!

Aj napriek tomu sa však pristihol, že vstáva a ťažkým krokom sa blíži ku katedre.

V hodinkách, čo mu vyrobil otec bol zabudovaný aj úložný priestor, niečo ako drobné USB. Toren ho niekoľkými klikmi otvoril a vo vzduchu sa zjavil obraz posledného súboru, čo doň nahral. Toren sa s neistým výrazom pozrel na triedu plnú študentov. Eric sa naňho vyškieral a Lien ukazovala palec hore. Ostatní vyzerali asi natoľko zaujatí ako on sám na hodinách astronómie. Takže skoro vôbec.

,,Povedz nám ešte niečo na úvod,“ povzbudila ho kapitánka.

,,Hm, robil som to včera večer,“ vyletelo z neho, no hneď tie slová oľutoval a mal chuť udrieť si hlavou o stenu. Prečo sa vždy musí tak strápniť?

,,Á-ha,“ zatiahla kapitánka a vyzeralo to, že sa bráni smiechu. ,,Dobre vedieť. Tak nám to teda pusť,“

Toren poslúchol.

,,Zdravím, kapitánka, tu Toren Nexord,“ ozvalo sa z videa a Toren sa hneď začervenal. Bolo to tak zdrvujúce počuť seba samého. ,,Práve sa nachádzam uprostred oblasti hviezd 514 až 589,“ Toren vo videu obrátil kameru na okno stíhačky, cez ktoré bolo vidieť tmavú oblohu posiatu jasnými hviezdami, ktoré akoby len tak viseli okolo jeho stíhačky na tom čiernom závese. Nebol až tak blízko, no aj napriek tomu si Toren spomenul, aká horúčava prúdila cez steny stíhačky z tých ozrutných ohnivých telies.

,,Táto oblasť sa nazýva Erbia-Izarra čo v ylievčine znamená ,hviezdny útvar na severovýchode‘. Obyvatelia okolitých planét, najmä Ylieusu však tieto hviezdy volajú Zajace nebeské. Viaže sa k tomu jeden príbeh – neviem, či som si ho presne zapamätal... Vraj jednej noci sa ľuďom zdalo, akoby odtiaľ z oblohy čosi biele padalo na zem, presnejšie – skákalo. Tomuto javu pripisovali veľký význam, pretože si mysleli, že sú to nebeské zajace, čo sa im prišli za niečo pomstiť. Iní zas vraveli, že tie zajace im prinesú hojnosť a úrodu. Ktovie, čo z toho je pravda – podľa mňa sú oboje nezmysel, ale...“

Toren v duchu prekrútil očami sám nad sebou, a snažil sa nedívať na video, na ktorom bol teraz opäť záber na jeho tvár. Prečo jednoducho netočil iba hviezdy?

,,Nuž, ale teda späť k tej oblasti,“ pokračoval Toren v zázname, ,,nie je to súhvezdie, ako si mnohí myslia, hoci pripomína rôzne tvary. Napríklad,“ kamera sa znovu obrátila na hviezdy, ,,tamtá najbližšia na volá Mitassun, a keby som sa vzdialil na niekoľko míľ, mohli by sme vidieť, že spolu s inými hviezdami tvorí obraz ellurského draka – tých, čo vyzerajú ako obrovské hady a plachtia po oblohe bez krídel, a našťastie už nežijú... Hm, ale to vlastne teraz nie je dôležité,“

Záber sa opäť presunul na Torenovu tvár, ktorá bola ožiarená iba svetlom hviezd. ,,Nazáver by som chcel povedať, že všetky informácie som našiel v Niedellirskej knižnici, to je jedno z malých mestečiek pri hlavnej pristávacej ploche planéty Ylieus. Teda... okrem ľudového pomenovania a tej historky, to som sa dozvedel od jednej panej. Tak len dúfam, že si to celé nevymyslela,“ Toren vo videu sa zaškľabil, no potom opäť zvážnel. ,,To je všetko. Prajem vám pekný... večer,“ dodal a tým video končilo.

Toren rýchlo vypol hodinky a nesmelo pozrel na kapitánku. Tá jediná vyzerala zaujato. ,,Dobre, Toren,“ pochválila ho, ,,síce trochu inak spracované, ako som si predstavovala, ale tvoj videozáznam obsahuje všetko, čo bolo potrebné. A aj napriek tomu, že si oblasť navštívil na poslednú chvíľu,“ nepatrne nadvihla obočie, ,, snažil si sa. Máš to za á,“ odvetila nakoniec.

Toren nemohol uveriť vlastným ušiam. ,,Vážne? Teda... ďakujem,“ vykoktal.

,,Zaslúžiš si dobrú známku,“ kapitánka mu kývla, že si smie sadnúť. ,,Ale nabudúce si rob projekty skôr. Mohlo by sa stať, že by si zabudol na niečo dôležité,“ žmurkla naňho. ,,Ostatní mi, prosím, doneste svoje projekty na USB kľúčoch,“

×××

,,Bolo to dobré,“ pochválila ho natešene Lien. Kráčala vedľa neho chodbou, Eric sa hnal za nimi, až kým sa mu nepodarilo ich dobehnúť.

,,Čo? Ten projekt? To určite,“ odporoval jej Toren, ale tiež sa usmieval, ,,veď ani poriadne netuším, o čom som tam bľabotal,“

Zabočili znovu do veľkej jedálne, ktorá bola preplnená pobehujúcimi študentami.

,,Som tak hladný,“ neodpustil si Eric.

Toren sa usmial: ,,Veď už vydrž,“ povzbudil kamaráta.

Akonáhle sa však postavili k pultu, Torenovi zatienila výhľad akási vysoká postava.

,,Čau, Saben!“ pozdravil svetlovlasého príchodzieho, ktorý si ho obzeral nie nahnevane, ale skôr akoby čakal, že mu Toren niečo ponúkne. ,,Ako sa máš? Stíhačka funguje perfektne, ak ťa to zaujíma,“

,,Hej,“ prerušil ho Saben, ,,zabudol si, na čom sme sa dohodli?“

Toren si vtedy spomenul: ,,Samozrejme, že nie, na to sa predsa nedá zabudnúť,“ vzal si jeden z pripravených dezertov – čokoládový koláčik s akýmsi oranžovým ovocím, a podal ho Sabenovi. ,,Je tvoj,“ povedal a usmial sa.

Saben neváhal a ihneď do koláčiku zakusol. Namiesto rozlúčky či poďakovania sa iba vystrel a zakričal komusi za nimi: ,,Hej, Joley, dúfam, že už si dostal rozum a konečne uznáš po tom včerajšku, že som lepší!“ hneď na to sa rozbehol ku čiernovlasému chlapcovi z rovnakého ročníka – zrejme Joley Mill. Nevyzeralo to však, že by boli nepriatelia, skôr akoby súperili len tak pre zábavu.

,,Ja som to ešte nevzdal,“ nedal sa Joley a zaškľabil sa. ,,Dnes poobede pôjdeme znovu, čo povieš? A víťaz bude už definitívne považovaný za najlepšieho,“

Zvyšok rozhovoru už Toren nepočul, lebo ich hlasy sa zmiešali s množstvom ďalších.

,,Tak to je tá cena, o ktorej ste hovorili?“ opýtal sa Eric.

,,Čože?“ Torenovi chvíľu trvalo, kým sa opäť dostal do obrazu.

,,Len som si myslel, že Saben bude chcieť niečo cennejšie ako dezerty za opravu tvojej lode,“ dodal s úškľabkom.

,,Nikdy nepodceňuj dezerty,“ pripomenula mu Lien, ,,Saben dezerty miluje.“

×××

Torenovi sa málokedy stalo, že by ho niečo prekvapilo počas chôdze natoľko, že by mu nohy samy od seba zastali a odmietali sa pohnúť ďalej.

Keď však tesne po obede s kamarátmi vykročili von z budovy Univerzity, aby sa pobrali domov, presne čosi také sa stalo.

Eric, ktorý kráčal hneď za Torenom doňho z nepozornosti vrazil a takmer by sa ocitol na tvrdej zemi, keby ho Lien v poslednej chvíli nezachytila. ,,Vďaka,“ zasmial sa Eric a potľapkal Lien po ramene, potom sa zahľadel na Torena. ,,Čo sa deje? Prečo stojíme?“

Toren však bol príliš zaujatý na to, aby hneď odpovedal.

Len asi tridsať metrov pred nimi kráčala fialovovláska ku svojej stíhačke zaparkovanej na pristávacej ploche. Na tom by, samozrejme, ešte nebolo nič zvláštne. Čo však Torena prekvapilo bola akási vec, čo si dievčina akurát vstrčila do vrecka pilotskej bundy – bolo to čosi, čo pripomínalo kus látky, ale aj v tom krátkom momente si Toren stihol všimnúť jednu zaujímavosť. Tá látka svietila.

,,Vidíte ju?“ opýtal sa pošepky Erica a Lien. Tí chvíľu nechápavo hľadeli smerom, kam sa díval Toren, kým pochopili, čo ho tak zaujalo.

,,To je tá Corrie Rendonová?“ spýtala sa Lien.

,,A čo s ňou?“ Eric pokrčil obočie.

,,Videl som, ako si do vrecka dáva nejakú žiariacu látku,“ vysvetlil Toren stále sledujúc dievčinu. Blížila sa ku svojej lodi rýchlym krokom, a sem-tam sa obzrela, akoby sa bála, že ju niekto uvidí. Toren sa striasol.

,,No a?“ nechápal Eric. ,,Na tom nie je nič zlé,“ dodal.

,,Ja viem, ale...“ Toren si uvedomil, že vlastne ani nevie, prečo sa tým vôbec zapodieva. Nech už to, čo mala vo vrecku bolo čokoľvek, prečo by sa tým mal trápiť? ,,Asi máš pravdu. Len mi to prišlo... divné,“ vzdychol nakoniec.

Lien sa mu zadívala do očí, akoby v nich hľadala odpoveď na nejakú otázku. Robievala to často a mnohým ľuďom, ale aj tak sa toho Toren občas zľakol. Akoby sa mu dívala až do mysle. ,,Podľa mňa len Corrianu vidíš po tom nepríjemnom zážitku v inom svetle – preto ti všetko, čo robí príde zlé alebo podozrivé,“ vysvetlila mu svoju teóriu. ,,V tom prípade máš dve možnosti. Buď na tú dievčinu zabudneš a nebudeš si ju všímať, alebo...“

,,Alebo?“ nabádal ju Eric, ktorého to zjavne tiež zaujímalo.

,,Alebo sa s ňou porozprávaš a možno sa skamarátite,“ dokončila Lien s úsmevom.

,,To nie,“ namietol Toren a rozhodol sa, že fialovovlásku, ktorá práve štartovala stíhačku a pomaly vzlietala si už radšej nebude všímať. ,,Tú druhú možnosť hneď škrtám,“ vyhlásil a kamaráti sa na ňom zasmiali.

Nech sa však snažil ako chcel, stále mu na tom čosi nesedelo. Kde mohla len vziať takú látku?

×××