Predpoludňajšia hodina astronómie trvala večne.

Teda, aspoň to tak Torenovi pripadalo. Ani nevedel prečo, ale cítil sa hrozne.

Nervózne klopkal perom o priesvitný stôl a sledoval, ako pero každým klepnutím zmení farbu. Takto si to pero vylepšil sám. Stačilo pridať miniatúrne ampulky s farbami z planéty zvanej Articóza (Toren tú planétu nemal veľmi v láske. Keď bol menší, bol sa tam s otcom viackrát pozrieť. Ľudia tam však nevyzerali veľmi prívetivo: mali zvláštne modrastú kožu a všetci rozprávali akosi chrchľavo. Ale čo, Galaxia je plná najrôznejších čudných stvorení! Farby, čo tam však vyrábali boli povestné - dali sa využiť úplne na čokoľvek.) a špeciálne lenténové baterky, aby farby reagovali na pohyb.

Väčšina ľudí nechápala, ako niečo také primitívne môže fungovať, ale Toren bol okrem pilotovania lodí aj skvelý mechanik, takže vyrobiť niečo podobné bola preňho hračka.

Najradšej vyrábal drobné vecičky a mechanizmy, pretože si bol istý, že ak by náhodou niečo pokazil (čo sa mu stáva naozaj zriedka), ešte vždy sa to dá napraviť.

Keď však išlo o niečo väčšie, už zas tak sebaistý nebol.

Toren vzdychol a pozrel sa von oknom. Sedieť na kraji malo výhodu - aspoň sa mohol pozerať von a nevyzerať pri tom ako hlupák.

Hneď sa mu však nálada ešte zhoršila, keď si uvedomila, že z vedľajšieho výklenku naňho hľadí pár očí - očí tej fialovovlasej Corriany Rendonovej.

Učebne univerzity sa totiž (a bohužiaľ) skladali z dlhého hlavného krídla, z ktorého viedli menšie výklenky - niečo ako tri písmená E ležiace vedľa seba v rade.

To znamená, že ak má študent hodinu v jednom výklenku, má odtiaľ výhľad na učebne vo vedľajšom výklenku - či už o to stojí alebo nie.

Toren o to, samozrejme, práve teraz nestál.

Dievčinin pohľad však nebol nahnevaný alebo provokatívny ako minule - keď mal Toren pocit, že mu chce každú chvíľu buď vraziť alebo vyplaziť jazyk. Ťažko povedať, čo by u nej bolo horšie.

Tentoraz sa však dívala skôr zvedavo.

,,Toren,“ ozval sa hlas kapitánky Lastreovej, no Toren ho vnímal len okrajovo. Ten Corrianin pohľad ho akoby hypnotizoval.

,,Toren Nexord!“ ozvalo sa znovu. Tentoraz tie slová na Torena zapôsobili ako studená spŕška vody. Prudko obrátil hlavu.

Mladá kapitánka Lastreová, ktorá ich učila astronómiu si zamračene omotávala pramienok čiernych vlasov okolo prsta a prebodávala Torena ostrým pohľadom. ,,Povieš mi, prosím, na čo zaujímavé si sa tam díval?“

Toren premýšľal, čo by mal odpovedať, aby to neznelo hlúpo, no kapitánka hneď pokračovala. ,,Súdiac podľa toho, ako si minulý týždeň uspel na polročnej skúške by som ti radila dávať väčší pozor,“

,,Hm, posnažím sa... kapitánka.“ zamrmlal Toren a cítil, ako sa mu tvár zalieva červeňou. O tom trapase so stíhačkami vie snáď už každý. pomyslel si otrávene. A to som kapitánke Katyi fakticky veril, že o tom nikomu nepovie!

Lien, ktorá sedela vo vedľajšej lavici sa naňho smutne usmiala.

,,Tak teda dobre,“ kapitánka Lastreová si pustila prameň vlasov a sadla si na okraj svojej katedry. Zapla drobný dataprojektor a učebňa sa mierne rozžiarila. Vo vzduchu sa objavil 3D obraz zvláštneho zloženého súhvezdia. ,,Na budúcu hodinu vás čaká test,“ viackrát prepla tlačidlo a dataprojektor vystriedal niekoľko obrazov ďalších súhvezdí. ,,Zo všetkých oblastí hviezd a súhvezdí, ktoré sme preberali. Plus, ako domáci výskum navštívite oblasť hviezd 514 až 589. Zistíte, ako sa táto oblasť nazýva odborne a ľudovo, a natočíte krátky videozáznam, aby som si bola istá, že ste tam naozaj boli. Nejaké otázky?“

Jeden zo študentov sa prihlásil. ,,Kapitánka, ako sa tam máme dostať?“

,,Na svojich pilotných lodiach, samozrejme.“ odpovedala kapitánka. ,,Ešte niečo?“

Nikto ďalší sa neozval.

,,Výborne.“ kapitánka sa usmiala, stisnutím iného tlačidla dataprojektor zmenšila do veľkosti malíčku a vložila si ho do drobného vrecka na košeli. Potom zosadla z lavice.

,,Týmto dnešnú hodinu končím.“ vyhlásila s úsmevom. ,,Prajem vám dobrú chuť k obedu, študenti." a s tými slovami opustila učebňu.

,,No super,“ zahundral si Toren sám pre seba. Ako môže niekam letieť, keď nemá čím?

,,Ty máš ale smolu, bráško.“ poznamenal uštipačne Eric smerom k Torenovi. ,,V tej oblasti hviezd som už raz bol a pokiaľ viem, pešie zóny tam nevedú.“ vystrúhal smutnú grimasu. ,,Byť tebou, rak si rýchlo nájdem niekoho, kto ti tú tvoju stíhačku opraví.“

Toren sa kŕčovito usmial a rýchlo si zbalil veci do starého ruksaku. ,,Vďaka, Eric,“ odpovedal ironicky. ,,neviem, čo by som si bez tvojich rád počal.“

Eric ho potľapkal po ramene. ,,Ja viem, ja viem. Som jednoducho nenahraditeľný. Ale teraz sa trochu usmej,“ Eric sa zaškeril. Pomaly vyšli z učebne na chodbu a kráčali smerom k jedálni. ,,Čaká nás predsa parádny obed!“ dodal.

,,Myslím, že až tak parádny nebude,“ ozvala sa Lien so smiechom, keď ich dobehla. ,,Ako vždy.“

Toren sa pousmial. S Ericom Terrym a Lien mon Dialezovou sa kamarátil snáď už odjakživa. Eric bol blonďák, občas trochu protivný, ale rád vtipkoval. Ak by ste hľadali človeka, čo pozná každé miesto v celej Galaxii, tak je to rozhodne Eric. Hoci mu to často ľudia neverili, keď sa ho na niečo opýtali, väčšinou o tom vedel porozprávať aspoň dvoma súvislými vetami – aj keď tá prvá bola vždy skôr niečo ako: ,,Samozrejme, že to poznám, bol som tam predsa minulý rok!“

A Lien, to je ten typ človeka, ktorý sa nikdy nehnevá a má stále dobrú náladu. Tiež blondínka – čím to asi bude? – a tvárou sa takmer úplne podobala na malú Astru.

,,Dobre, možno nebude parádny,“ uznal nakoniec Eric. ,,Ale to ešte neznamená, že musíš byť tak sklesnutý, Toren!“

,,Ja nie som sklesnutý,“ protestoval Toren, hoci vlastne možno bol trochu sklesnutý. Ale teraz už ani nie, keď mal okolo seba priateľov.

Kamaráti však jeho slová ignorovali.

,,To je kvôli tej lodi?“ premýšľala Lien, akoby mu chcela pomôcť, alebo ho nejako rozveseliť.

,,Kvôli čomu inému by to asi bolo?“ odpovedal jej Eric. ,,Toren je odvtedy úplne na dne!“

Toren sa zarazil. ,,Čože? Ja nie som...“

,,Hm,“ skočila mu do reči Lien. ,,Saben by ti ju vedel opraviť!“ zvolala nakoniec a víťazoslávne sa usmiala. ,,Áno, spýtam sa brata, či by ti ju nespravil. Síce... Asi to nebude zadarmo, ale v opravovaní je fakt dobrý,“

,,Fajn, vďaka, to by bolo od neho veľmi milé,“ Toren sa usmial pri predstave, že by jeho loď mohla byť zase v poriadku, no potom zastal. ,,Ale nie som sklesnutý ani na úplnom dne, len aby bolo jasné,“ dodal.

Lien a Eric na seba pozreli so zdvihnutým obočím, akoby si mysleli niečo iné, no nakoniec sa obaja rozosmiali.

Toren pokrútil hlavou a pridal sa k nim.

Smiech troch študentov sa niesol chodbou univerzity s znel trochu ako veselá pieseň.

×××

Polievka alá buttaé bolo vskutku to posledné, čo ešte Torenovi chýbalo k stopercentnému presvedčeniu, že sa naňho naozaj lepí smola.

,,To nemá žiadnu logiku,“ uvažovala Lien nahlas. ,,Túto istú polievku sme mali aj predvčerom,“ Naklonila sa cez pult k jednému z veľkých hrncov, z ktorých do okolia vystupovala para.

,,A ďalších päť dní predtým,“ doplnil ju Toren.

Lien sa uškrnula. ,,Myslíte, že tu jedlá podávajú podľa nejakého algoritmu?“

,,Ja si myslím, že nás chcú skôr naštvať,“ povedal Toren. ,,Povedzte mi, komu toto chutí?“

,,Mne!“ ozval sa Eric urazene a napchal si do úst kúsok chleba.

,,Ja si tiež nemyslím, že je to zlé,“ dodala Lien. ,,Len mi príde čudné, že ju tu varia tak často,“

Lien a Eric si nabrali plný tanier polievky a postupovali ďalej dlhokánskym pultom, hľadajúc niečo chutné ako druhý chod.

Torenovi sa pri pohľade do hrnca mierne dvihol žalúdok. Z hnedastej bublajúcej tekutiny s kúskami čohosi, čo až podozrivo pripomínalo vesmírneho potkana červeného (áno, tak znel odborný názov) bolo cítiť čosi kyslé aj horké zároveň.

Torenovi napadlo, že by to profesori mohli používať ako prostriedok na trestanie študentov. Za každý priestupok jeden tanier polievky alá buttaé. Toren sa pri tej myšlienke bolestne zaškľabil. Vzhľadom však na to, koľkým študentom tá polievka naozaj chutila, by to zrejme nefungovalo.

,,Nechápem, ako je možné, že ti to chutí,“ poznamenal smerom k Ericovi a slabo ho štuchol lakťom do ramena.

Eric pokrčil obočie a čosi zamrmlal. Keďže ešte stále prežúval pomerne veľký kúsok chleba, znelo to skôr ako:  hu-hu, hl-hu-ha.

Lien sa zachichotala.

Toren si napokon vybral placky zo sladkých zemiakov so syrom a štipľavou paradajkovou omáčkou.

Keď si všetci traja posadali na obvyklé miesto, Toren v záplave študentov zbadal Astru. Zakýval jej.

Astra sa obrátila jeho smerom a vyzeralo to, že mu chce odkývať, ale v oboch rukách držala tácku s obedom, a tak sa len uškrnula a rýchlym krokom podišla k ich stolu.

,,Čau, Batman!“ pozdravila ho.

,,Ahoj, Astra,“ odvetil. ,,Sadneš si k nám?“

Astra zaletela pohľadom dozadu a Toren si až vtedy všimol, že od neďalekého stola sa na nich díva Corriana a nesmelo sa usmieva, akoby na niekoho čakala.

,,Dnes sedím s Corrie,“ vyhlásila natešene, ale potom dodala: ,,Prepáč.“

Torena to na chvíľu zmiatlo. ,,S... s kýmže to?“ vykoktal.

,,S Corrianou,“ odvetila Astra. ,,Nepoznáš ju? Je tretiačka na druhom stupni,“

Toren odnedávna už dobre vedel, že je Corriana tretiačkou na druhom stupni. A hnevalo ho, že je rovnako stará ako on. Keby bola staršia, možno by mohli tú zrážku stíhačiek považovať za úmyselné ubližovanie staršieho študenta mladšiemu. A keby bola mladšia, profesori by zase rozhodne boli na jeho strane, pretože by bolo jasné, že má viacej rozumu. Lenže Corriana nebola ani mladšia, ani staršia.

Toren vlastne ani nevedel, prečo ho to celé tak hnevá. Možno mu len chýbala jeho loď a potreboval si na niekom vybiť zlosť.

,,Ale odkedy sa s ňou kamarátiš?“ vyzvedal.

Astra sa usmiala. ,,Corrie pozná veľa zábavných historiek. A je skvelá pilotka,“

To určite, pomyslel si Toren v duchu.

,,A sľúbila, že mi pomôže s mojím tajným projektom,“ dodala Astra pošepky.

,,Tajným... Čo? No, na tom vlastne nezáleží. Ale si si istá, že je to dobrá kamarátka?“ opýtal sa opatrne.

,,Jasné,“ Astra vyzerala zmätene. ,,Prečo?“

Toren sa k nej posunul bližšie, aby ho počula. ,,Astra, ty nevieš, čo urobila. Zničila mi loď, môže byť nebezpečná!“ vysvetlil, hoci pri pohľade na nevinne sa tváriacu dievčinu o tom na chvíľu zapochyboval. Keď si však spomenul na plamienky, ktoré blčali v jej očiach vtedy, keď sa s ňou zrazil, znovu si tým bol istý.

Astra sa na chvíľu zamračila, no potom pokrútila hlavou. ,,Určite si si ju s niekým pomýlil,“ povedala mu. ,,Corrie je milá, nikdy by nič také neurobila,“

,,Smiem vedieť, o čom sa bavíte?“ opýtala sa Lien.

Astra sa naširoko usmiala a obrátila sa ku sestre.

,,Ahoj, Li! Dnes ma nemusíš voziť domov, poletím na pojazdnom drone,“ uistila ju Astra a Lien nadvihla obočie.

,,Odkedy jazdíš na dronoch?“ nechápala.

,,Batman ma to naučil dnes ráno!“ hrdo vyhlásila.

,,Myslela dom, že ťa dnes bral do školy Sab,“ Lien vyzerala zamyslene.

,,Nechcel,“ odvetila Astra. ,,Ale vynašla som sa,“

Lien uprela krátky pohľad na Torena a vyzeralo to, že sa snaží potlačiť smiech.

,,Čo?“ Toren nechápal, čo je na tom vtipné.

,,Ja len...“ Lien sa zasmiala. ,,Si si istá, že ti to ide dobre?“

,,Bez obáv,“ odpovedala Astra a vypla hruď, akoby chcela napodobniť nejakého dospelého. ,,Som v tom výborná. Majte sa!“ A s tými slovami odbehla ku stolu, kde už na ňu čakala Corriana.

,,Keď si niečo vezme do hlavy, už to nikdy nevypustí,“ objasnila Lien sestrino správanie.

Toren chcel dodať niečo zmysluplné, no potom si uvedomil, že Lien nehovorí o Astrinom kamarátstve s Corrianou, ale o lietaní na dronoch, a tak sa len usmial.

,,Jéj, dnes dávajú kozmické džúsy zadarmo!“ Eric sa zo svojej zhrbenej polohy nad táckou náhle nadšene vystrel a vyskočil zo stoličky na nohy. ,,To je bomba!“ Už-už sa chystal vykročiť k pultu, kde boli povykladané farebné krabičky s obrázkami rakiet a kozmických lodí, no Lien ho zastavila.

,,Vezmi mi tiež,“ poprosila ho a uškrnula sa.

,,Jasnačka,“ Eric sa obrátil na Torena a usmieval sa ako malé dieťa. ,,Chceš aj ty?“

Toren pokrčil obočie a pokrútil hlavou. ,,Veľmi mi to nechutí,“ vyhovoril sa. Zarazilo ho, akým chladným tónom to povedal.

Eric trochu posmunel a Lien tiež nenápadne sklopila zrak. Čo to so mnou je? nadával si Toren. Odkedy sa k svojím kamarátom správa tak odmerane?

,,Dobre, tak idem teda...“ začal Eric ticho, no Toren napokon v sebe nazbieral odvahu a usmial sa.

,,Alebo, vieš čo? Zober jeden aj mne,“ povedal.

,,Vážne?“ Ericova tvár sa opäť rozjasnila, no na chvíľku zaváhal, akoby mu to prišlo podozrivé.

,,Uhm,“ Toren prikývol. ,,Vďaka, Eric,“ dodal.

,,V pohode,“ Eric sa zaškľabil a vydal sa k pultu.

,,Uvidíš, kozmický džús je skvelý,“ uistila ho Lien.

Čo tam po nejakej Corriane, pomyslel si Toren, keď sa Eric vracal s troma krabičkami v rukách. Toto sú moji priatelia.

Kozmický džús naozaj chutil prekvapivo dobre.