V ten deň svietilo slnko oveľa jasnejšou žiarou. Keď sa naň zahľadel vtedajší kráľ Donas Cartes I., vedel, že to nebolo normálne. Jeho manželka, kráľovná Neelie, ktorá si so šťastným úsmevom hladila črtajúce sa bruško spod honosných ľaliových šiat, pociťovala tiež narastajúce napätie. Dlhé kadere tmavých vlasov jej splývali na chrbát a zopár prameňov mala upevnených navrchu hlavy. Modlila sa k najvyšším bohom, aby sa ich prvorodené dieťa narodilo zdravé. Či už chlapec, alebo dievča.

Kráľ k nej podišiel, chytil ju za ruku a spoločne opustili kráľovskú komnatu. Neelie sa oňho s vďakou oprela a za pochodu dvoch stráží pred nimi vkročili do trónnej sály. Slávnostne mali oznámiť blížiaceho sa potomka pred váženou šľachtou Wyrlasse. Boli tu všetci: Draci, Lesní ľudia, Dušičky a Sirény. Vtedy žili ešte v harmónii a v pokoji.

Na všetky strany sa usmievali, kráľovná mávala ľavou rukou a zdravila dávne priateľky. Vystúpili po troch schodíkoch až k trónu, kde Donas posadil svoju manželku a sám sa postavil vedľa nej.

,,Vítam vás v hlavnom meste Wyrlasse. Keďže sme každý z iných krajín a každý sme iného pôvodu, dúfam, že zabudneme sa rozdiely a budeme sa radovať spolu. Rád by som vám oznámil šťastnú novinu. Kráľovná Neelie Cartesová je v očakávaní. O niekoľko mesiacov sa nám narodí prvý potomok a budúci vládca. Či už princ, alebo princezná."

Keď kráľ dopovedal, ozvali sa prekvapené stony a pokrikovanie. Chytil svoju milú za ruku a povzbudivo jej ju stisol. Vedel, že toto vyhlásenie vytvorí veľa rozbrojov.

,,To je neslýchané, vaše veličenstvo!" ako prvý nabral odvahu Jenks Darkwis I. a vyjadril svoj názor.

,,Ako som povedal, tak aj bude," odporoval Donas a zadíval sa na svojho večného soka.

Nebolo tajomstvom, že mladý Jenks túžil po moci a hľadal kadejaké prostriedky, aby zosadil z trónu niekdajšieho vládcu. Odstrčil zopár lordov a predral sa pomedzi nich až do uličky. Postavil sa pred stráže, ktoré mu bránili v priechode ku kráľovi.

,,Donas, to čo robíš, nie je správne," vyhlásil sebavedomo a oči sa mu zaleskli nenávisťou. ,,Sestrička, ty s tým vari súhlasíš?"

Zahľadel sa na svoju mladšiu sestru, ktorej vždy závidel a nechápal, prečo ona sedela na tróne a nie on. Tak ako si to odmalička prial.

,,Drahí obyvatelia Wyrlasse, je načase, aby sme sa začali správať ako seberovní. Nedávajte väčšiu moc mužom, aj ženská rada si zaslúži aspoň trochu úcty," prehovorila kráľovná pevným hlasom a ani raz sa nepozrela na svojho brata.

,,Vám sa to všetko spočíta! Všetko. Kiežby som bol silnejší a všetky vaše deti a deti ďalších generácií by neboli schopné poraziť ma. Kiežby si nikdy nebola mojou sestrou, Neelie! Zhorte v pekle, Nezvyčajní!"

Jenksov hnev sa menil na čoraz väčšiu nenávisť a v hĺbke duše si prial, aby on sám nebol takzvaným Nezvyčajným. A potom sa niečo stalo. Pocítil bolesť v hrudi, ten dychberúci moment. Na okamih si myslel, že ho bohovia potrestali za jeho slová a zostúpili, len aby sa ho zbavili. Netušil, však, že ho aj potrestali. Zrazu sa jeho telo zmenilo. Nevidel si ruky a dokonca ani nohy. Mohol sa vznášať, cítil, aký bol ľahký sťa pierko a dokázal sa formovať. Pripadal si mocnejší a vtedy si zaumienil, že Nezvyčajných porazí. Už nikdy nebude pod ich nadvládou, preto sa rozhodol, že si vytvorí vlastnú rasu. Odvtedy sa začal nazývať kráľom. Neporaziteľný Jenks Darkwis I., kráľ Tieňov.

Obaja vládcovia sa na seba pozreli a kráľovnej sa po líci skotúľalo niekoľko sĺz.

,,Verím, že dvaja Nezvyčajní dokážu poraziť Tiene," tíšil ju Donas a to posledné slovo vypľul s veľkou dávkou odporu. Presne tak vyzeral brat jeho manželky. Ako obyčajný tieň...

Lenže to ešte netušil, že nasledujúcich päťdesiat rokov a aj mnoho ďalších, budú Tiene žiť. Ba čo viac, budú stále silnejší a mocnejší.

Vítam vás pri novom príbehu. Dúfam, že vás hneď neodradí tá minulosť a budete pokračovať ďalej. Trošku som vám priblížila minulosť obyvateľov Wyrlasse a ako vlastne vznikli Tiene.
Hore v médiách máte mapu krajiny Wyrlasse❤
Baruš