Potom som sa zamračila na Charlesa a okamžite hodila zrak na kričiacu Kailey. Jay aj Ted zastavili v pohybe a vrátili sa späť k nám.

,,Čo sa to deje?" zisťoval Jay a pohľadom preskúmal blondínku. Tá si zastrčila vlasy za ucho a vysvetlila mu celú situáciu.

Cítila som sa veľmi zle. Kedy mohla Sasha zmiznúť? A kvôli čomu? Ušla, alebo ju niekto uniesol? A ako dlho nie je s nami? Toľko otázok trýznilo moju myseľ, až mi dopol fakt, že Kailey sa nám snažila niečo povedať už veľmi dlhý čas. A my, dvaja nasrdení Nezvyčajní, sme ju vždy odbili a naďalej sme sa venovali nezmyselným hádkam.

,,To je tvoja chyba!" okamžite som ho začala obviňovať a ukázala naňho prstom. Zmätene na mňa pozrel a tváril sa, ako keby videl ducha. Radšej sa ani neozýval, pretože vedel, že by som po ňom skočila a asi by som mu rozdriapala hrdlo. Zdesila som sa, odkiaľ sa vzala moja krvilačnosť.

,,Je to chyba vás oboch, pretože sa celý čas hádate," vložil sa do toho Jay a výsmešne sa na nás zahľadel. ,,Správate sa ako malé deti, batoľatá. Máte nejakú povinnosť a to obaja. Ani jeden z vás nie je lepší, ste si seberovní a mali by ste sa začať podľa toho správať. Nechajte minulosť minulosťou a sústreďte sa na budúcnosť. Pretože bez vás dvoch už žiadna nebude."

Po jeho monológu som mu mala chuť zatlieskať, pretože to čo povedal, bola čistá pravda. Aj keď som nemohla zabudnúť na to, čo sa medzi nami stalo, mohla som sa aspoň tváriť, že sa dokážeme zniesť. Charles bez slova prikývol, zelené oči sa mu leskli ako dva smaragdy a už si dával okolo pleca tulec so šípmi, zatiaľ čo luk zvieral v ruke.

,,Poďme ju nájsť," zavelil a pobral sa preč.

Jeho čižmy zanechávali v hline stopy, ale nechcela som ho na to upozorniť. Ani som si poriadne nestihla zastrčiť meč za opasok a už ma Jay ťahal za ruku.

,,Rozdelíme sa nasledovne. Ja pôjdem s Alyciou, Kailey s Tedom spolu a Charles-" poobzeral sa, ale keď nikde nezbadal svojho brata, len si povzdychol a ďalej sa ním nezaoberal. Všetci sme vedeli, že si poradí aj bez nás.

,,Kto nájde Sashu, zapíska!" zakričal, aby ho počul aj brat a vydali sme sa popod stromy.

Ted s Kailey šli tou cestou, ktorou sme prišli, Charles pravdepodobne cez skaly okolo Dračej hory a my sme šli nejakým hustým porastom. Občas sa okolo mihli drobné včely, ktoré bzučali a lietali z jedného kvetu na druhý. Všetko hýrilo farbami, nebolo kvetu, ktorý by bol zvädnutý, či opustený. Motýle sa vznášali po oblohe a raz za čas sa stretli s nejakou zablúdenou včelou, ktorá sedela na kvete. Zazrela som, ako ma Jay pozorne sledoval a pocítila som zrýchlené búšenie svojho srdca. Zrazu sa zohol a než som sa stihla spamätať, podával mi odtrhnutú červenú ružu.

,,Ďakujem, ale to si nemusel," zašepkala som dojato a vzala si ju od neho.

,,Maličkosť. Krásna ruža pre krásne dievča," odvetil akoby nič a naďalej prečesával prostredie sivými očami.

Zaskočilo ma to, preto som chvíľu nebola schopná triezvo uvažovať a moje líca žiarili červeným odtieňom ako ruža v mojej ruke. Preto som si stiahla stužku z vlasov, ktoré mi spadli na chrbát a zopár z nich som použila na zakrytie tváre. Nikdy som sa pred ním nehanbila a neschovávala.

Slnko mi pálilo na hlavu a do chrbta mi vypaľovalo žeravú dieru. Teplo z líc neschádzalo a už som sa to nesnažila zakrývať. Jednak mi bolo teplo a na druhú stranu som zazrela aj červeň na Jayových lícach. Stužka opäť skončila zviazaná okolo mojich dlhých vlasov a ja som sa mohla sústrediť na hľadanie kamarátky.

,,Sasha!" vykríkla som dúfajúc, že sa mi ozve. Na pleci mi pristála ruka, strhla som sa a otočila sa. Jayov výraz neveštil nič dobré.

,,Alycia, nekrič. Môžu tu byť Tiene. Myslíš, že Sasha zmizla len tak?" napomenul ma a dal si ukazovák na pery, aby som bola ticho.

Poslúchla som ho a ďalej sa brodila vo vysokej tráve. Meč, ktorý mi visel z boku, sa mi dosť často zasekával v krovinách, preto ma to zdržovalo v ceste.

,,Pozor!" skríkol Jay, ktorý sa hodil predo mňa a spoločne sme sa zvalili do buriny.

Vzápätí na to okolo nás preletel šíp, ktorý sa zabodol do tvrdej zeminy. Roztrasene som mu poďakovala a zviechala som sa zo zeme, čistiac si košeľu. On však stále zostával prikrčený k zemi, a keď som sa ho chcela opýtať, prečo, len pokrútil hlavou a naznačil mi, nech sa vrátim späť.

,,Nič tu nie j-" začala som, ale prerušil ma šíp svištiaci vzduchom.

Len tak-tak som sa stihla uhnúť. Potkla som sa o Jaya a skončila som na ňom. Rýchlo som sa prekotúľala na druhý bok a s dunením som dopadla vedľa neho.

,,Pozor! Nehýbte sa!" lesom sa ozval bojovný hlas mladšieho McStanleyho.

Zakryla som si uši, keď som počula škrípanie ostria a onedlho na to vybehol Jay z nášho úkrytu. Nechápala som, prečo ma tam nechal, ale nebola som predsa žiadna krehká dievčina, tak som vyskočila na rovné nohy a s pokrikom som bežala smerom k boju. Charles na mňa hodil vražedný pohľad.

Tieň, s ktorým bojoval, sa zmenil na nedobytnú podobu, a tým prekazil Charlesovi usmrtiť ho. Tieň strieľal šípy z napnutej tetivy na luku a Charles po ňom sekal mečom hlava nehlava. Jay po ňom hodil dýku, ktorá sa zasekla v najbližšom strome, tesne vedľa Charlesa. Viac sa nad tým nezamýšľal, vytrhol dýku z kôry stromu a hodil ju smerom k Jayovi. Ten ju poľahky chytil a namiesto nej vzal do ruky meč. Ten svoj som vytiahla z pošvy a so zaťatými zubami som sa vrhla do centra diania. Sekla som do neznáma, dym sa rozostúpil na dve strany a potom sa spojil v jedno.

,,Mala si zostať na mieste!" vyčítal mi môj Ochranca a keď chcel zaútočiť, jeho meč sa stretol s Charlesovým. Dve narazené ostria zarinčali, až musel zelenooký Nezvyčajný ustúpiť.

Fialovými očami som ich pozorovala a po tej námahe ma začali bolieť nohy v oblasti kolien. Presne, kde ma poranil Jenks. A to som si myslela, že bolesť už prešla. Že sa to zahojilo.

,,Skrč sa!" vykríkol Charles a ja som ho na počudovanie poslúchla.

Tesne nad hlavou mi preletela dýka. Keď dopadla do trávy, spoznala som, že patrila Jayovi. Akonáhle výkriky ustali, zdvihla som hlavu a po prezretí okolia, som dospela k záveru, že Tieň zmizol. Zdvihla som dýku a vrátila ju majiteľovi, ktorý sa mi ospravedlňoval, že zle odhadol smer. O niečo ďalej boli tri kríky usporiadané do kruhu a medzi nimi niečo ležalo. Mala som zlé tušenie, preto som sa tam rozbehla a nevnímala rezonujúcu bolesť. Moje obavy sa potvrdili, keď som tam uvidela ležiacu kamarátku. Nahmatala som jej pulz a s vydýchnutím som zistila, že Sasha dýchala.

Zatiaľ, čo som sa o ňu starala, jeden z bratov zapískal. Na čele mala tržnú ranu a po spánku jej tiekla krv. Zopár kvapiek mala aj na golieri košele a zvyšok sa vpíjal do hliny. Špinavými prstami som jej odrhnula čierne vlasy z tváre a sledovala ju, či nemala ďalšie zranenia.

,,Ach, tak tu ste!" vydýchol si Ted, jeho hlas som počula už z diaľky.

O necelú minútku sa objavili pri nás. Ted sa postavil vedľa dvoch mužov a Kailey si kľakla na druhú stranu, oproti mne. Vlasy mala vypnuté v drdole na temene hlavy. Pozrela na mňa a ja som nemo prikývla. Privrela oči, položila ruky na jej čelo a zhlboka sa nadýchla. Pozorovala som ju, ako nosom nasávala vzduch a ústami vydychovala. Postupne jej mizli všetky šrámy a pokožka sa zacelila. Nerátala som, koľko sekúnd trval celý proces, ale keď sa Sasha rozkašľala, nadvihla som ju a vtiahla do objatia. Plavovláska sa k nám pridala a ja som vdychovala nezameniteľnú vôňu kamiliek.

,,Ako sa cítiš?" spýtala som sa jej, keď sme ju uvoľnili zo zovretia. Kailey sa postavila a oprášila si kolená, ktoré boli zablatené.

,,D-dobre. Ešte je tu ten Tieň?" spýtala sa a začala sa vystrašene obzerať.

,,Nie," naraz sme povedali s Charlesom.

,,Chcela som ísť natrhať zopár byliniek, vy ste sa tam hádali, tak som si povedala, že na chvíľu zmiznem a vy si to nevšimnete. Netušila som, že tam bude a napadne ma," vyriekla a ja som jej pomohla postaviť sa.

Podoprela som ju a z druhej strany Ted. Kailey šla vpredu a dvaja zvyšní Nezvyčajní poslední. Ani v najlepšom sne by mi nenapadlo, že nastane taká situácia, keď sa s Charlesom nebudeme hádať. A ten čas práve nastal.

Som rada, že som stihla dopísať aj túto kapitolu. Čo vravíte na kapitolu, v ktorej sa tí dvaja nehádali?😂
Som zvedavá na vaše komentáre, votes či prečítania❤
Baruš