Zdalo sa mi to, akoby sme sa nachádzali v inom svete. A svojím spôsobom to tak aj bolo. Okolo celého priestoru, čiže okolo Dračej hory, sa nachádzal kúzelný štít. Mohla som ho vidieť voľným okom, aj keď nebol práve dobre viditeľný. Bolo to kvôli tomu, aby draky nenarušili chod krajiny. To by už len bolo, keby sa pohybovali po celej Wyrlasse a vraždili ľudí, ako sa im zachcelo.

Musela som dvíhať hlavu do výšky, aby som videla až na vrch hory. Úplne na úpätí sa črtal sneh. Vyzeralo to ako jedna obrovská hora, aj keď som vedela, že sa v skutočnosti skladala z viacerých malých pozliepaných kopcov. Vyzeralo to famózne, priam až giganticky. Nezvyčajní len pozerali s ústami dokorán, okrem Charlesa a Jaya. Dvoch súrodencov, ktorí bývali v Lese Strachu, a tým pádom cestovali dosť často popri Dračej hore. Nikdy však do nej nevstúpili.

Kde-tu sa nachádzala stopa po vyblednutej zelenej tráve. Kone zaerdžali, Shaula začala hrabať prednou nohou a kopytom sa zabárala do hliny. Dávno som sa pustila Charlesa, už mi nebolo príjemné držať sa ho. Až príliš jasne som cítila teplo jeho tela a zrýchlený tlkot srdca počas trysku, keď sme sa valili naprieč lesom.

,,Mali by sme sa zložiť a-" začal Charles rozprávať, ale prerušil ho ostrý škrekot.

Všetci sme obrátili hlavy za zdrojom toho ohlušujúceho revu. Najprv som nič nevidela, stále sa len ozýval škrekot a dunivé zvuky. Neskôr to bolo počuť čoraz bližšie a bližšie. A potom sa zrazu spoza neďalekého vrchu vynoril obrovský tvor. Nevedela som ani len odhadnúť, akej veľkosti mohol byť, ale určite som nikdy v živote nič väčšie nevidela. Malo to veľkú hlavu, na ktorej som spozorovala zopár ostňov, šupinatú kožu zelenohnedej farby. Keď vyceril papuľu, aby znova vydal ten nepríjemný zvuk, odhalil tým niekoľko centimetrov dlhé a špicaté tesáky. Pri tom pohľade ma striaslo, pretože som si znenazdajky predstavila, ako ľahko sa mu muselo trhať ľudské mäso. Chrbát tiež zdobili tie ostne, ktoré určite neboli len tak na srandu. Končatiny boli zakončené hrubými a určite smrteľnými pazúrmi. A celý tento zjav zakončoval niekoľkometrový chvost s drobnými ostňami po celej ploche. Hneď som vedela, o akú bytosť sa jednalo. Práve som sa prvýkrát pozerala na hrozivého draka.

,,Páni, nečakala som, že bude taký veľký," vyhlásila prekvapene Kailey a počas toho schádzala dolu z kobyly. Meissa pohodila hlavou a zafrkala.

,,Ja som zasa dúfal, že bude ešte väčší," oznámil Ted a napravil si okuliare, ktoré mu skĺzli dolu po nose.

,,Mali by sme vymyslieť nejakú stratégiu," ozval sa Jay a obratne zoskočil z koňa.

Jediná sa neozývala moja najlepšia kamarátka Sasha, pretože stále upierala zrak smerom k hore a na draka pred sebou. Len štít nás chránil pred jeho plameňmi.

,,Je to podivuhodné stvorenie," zašepkala Sasha a jemne pritlačila stehná do kobyliných bokov, aby sa pohla. Ďalej som si ju už nevšímala a snažila sa vnímať rozhovor medzi Strážcom a Ochrancom.

,,Podľa mňa by sme sa tam mali nenápadne vplížiť, vziať to, čo potrebujeme a rýchlo zdrhnúť," navrhol Jay a sivými očami žmúril na svojho brata.

,,Alebo by sme mohli obetovať Aly ako návnadu," vyriekol Charles svoj nápad.

Hneď ako som zaznamenala svoje meno a svoju prezývku, ktorú som počula z jeho úst prvýkrát, drgla som ho do chrbta. Zaúpel, ale vedela som, že to len hral. Chcel zísť dolu z koňa, ale až potom si uvedomil, že je niekto za ním. Zošuchla som sa teda z kobylinho chrbta a dopadla čižmami na zem. To isté zopakoval aj on, len s väčšou eleganciou a obratnosťou.

,,Prečo by sme mali obetovať práve mňa?" začala som útočne, pretože sa mi vôbec nepáčil jeho úžasný nápad.

,,Lebo si zbytočná," oznámil len tak mimochodom.

Zdesene som si založila ruky v bok a prižmúrila oči. Prepaľovala som ho zúrivým pohľadom a on mi ho opätoval. Povedala by som, že s veľkou radosťou.

,,Ja? Ja som zbytočná?!" zvýšila som hlas a nahnevane zaťala zuby.

Len prikývol a vyzeral, že sa neskonale dobre bavil.

,,Aha, takže mladý Strážca Lesa Strachu dokáže poraziť Tiene úplne sám! Veď na čo by k tomu potreboval nejakú zbytočnú Nezvyčajnú, však?!" zvrieskla som, pričom som ruky skrčila do pästí a cítila ako sa mi zarývali nechty do mäsa.

,,No, tak som to nemyslel, drahá vznešená princezná Alycia Cartesová. Ak by ti náhodou nejaký drak ublížil, jednoducho by ťa vyliečila Kailey," vysvetlil mi pobavene a skrivil kútiky úst do niečoho, čo sa malo podobať na diabolský úsmev.

,,Prečo ma tak trýzniš?" spýtala som sa ho narovinu.

,,Och, to je jednoduché," začal rozprávať. Počas toho sa priblížil ku mne.

,,Chceš to počuť?"

Nahol sa, mne sa zastavilo srdce a všetky fungujúce orgány.

,,Baví ma to," pošepol mi do ucha a nahlas sa zasmial.

Odsotila som ho so všetkou silou, ktorú som v sebe našla a rozhodne nebola malá. Zatackal sa, ale hravo našiel stratenú rovnováhu.

,,A čo takto obetovať Charlesa?" vyhlásil zrazu Ted.

Všetci sme sa obrátili jeho smerom. Moje ústa zostali otvorené dokorán, poznačené šokom, ktorý ma práve postihol. Menovaný si podráždene odkašľal, aby dal najavo svoju prítomnosť. Nenápadne som sa uchechtla, ale keď som zaregistrovala jeho nahnevaný pohľad, zrejme som sa mohla snažiť viac maskovať svoj smiech.

,,Prečo mňa, Smith?" zavrčal a oslovil ho priezviskom. To robil, keď bol na niekoho nahnevaný alebo sa mu niečo nepáčilo. A to bol vlastne väčšinu času. Aj to som stihla spozorovať za tých osemnásť rokov.

,,Si z nás najrýchlejší, Charles. A ty vieš, o čom hovorím. Práve teraz by ťa mohla zachrániť tvoja schopnosť. Vedel by si uchmatnúť šupinu z draka a rýchlo ujsť," ozrejmil mu a vyzeral, že to mal všetko vyrátané.

,,Nie," vyhlásil nekompromisne a založil si ruky na hrudi.

,,Vyzeráš ako rozmaznaný chlapec," skonštatovala som jeho zjav a pokrčila nosom, aby som dala najavo, že sa mu to vôbec nehodilo.

,,Ozvala sa tá pravá."

,,Prestaň sa neustále do mňa navážať!" skríkla som, až sa niekoľko vtákov z neďalekých stromov rozletelo preč. ,,Takže mňa môžete s pokojným srdcom obetovať, ale keď príde rada na teba, povieš len nie... Kto je tu potom malé dieťa, ha? Mohol by si sa už správať ako dospelý, vôbec nechápem, ako ťa mohli pasovať za Strážcu. Nedokážem si ťa predstaviť dohliadať na všetko. Vôbec sa na to nehodíš a už vonkoncom by som ti nezverila Les Strachu! Nikdy!"

Vykričala som si skoro všetky hlasivky, ale dostavil sa nejaký pocit zadosťučinenia a že som mu konečne povedala, čo som si o ňom myslela tie dlhé roky. Na tvári mal nečitateľný výraz sťa kameň a celý bol nejaký napätý.

,,Vau, toto musím ešte chvíľu spracovať," zahlásil po troch minútach ticha. ,,Jediné, čo ti na to poviem, je, že sa tiež nehodíš na budúcu kráľovnú Wyrlasse."

Ďalej som si ho už nevšímala, pretože mi stúpal tlak a magické schopnosti sa predierali na povrch. Až na to, že som nemala v pláne zabiť ho. Aspoň nie pred dokončením misie.

,,Už ste skončili?" opýtala sa netrpezlivo Kailey a pohodila blonďavými vlasmi.

,,Nie!" skríkli sme obaja naraz a opäť začali po sebe zazerať. V ten moment som si priala, aby vedel pohľad zabíjať. Vzdialene som vnímala, že ešte niečo vravela, ale nechcela som ju počúvať.

,,Ticho!" zvrieskol Charles.

Vyhrnul si rukávy košele. Tiež som pociťovala to pekelné teplo, preto som zo seba zhodila vestu. Ostala mi len biela ľanová košeľa. Po celom dni som mala vlasy strapaté a chaoticky umiestnené okolo hlavy, ale bolo mi to absolútne jedno. Charles si prehrabol vlasy, ktoré boli - aspoň som dúfala - ešte viac strapaté ako moje.

,,Ideme a nebudem sa s nikým o tom baviť. Všetci prekročíme štít a nikoho nebudeme používať ako návnadu, je to jasné?" velenia sa ujal Jay, zastrčil si prameň vlasu za ucho a vydal sa vpred.

,,Mne by nevadilo obetovať ho," ozvala som sa ešte na truc. Aj keď som sa správala ako ufňukaný fagan, neriešila som to.

,,Ani mne ju," nedal sa zahanbiť a posmešne na mňa pozrel.

Zelené oči sa mu zaleskli vo svetle slnka, ktoré vystieralo lúče cez celú krajinu. Ted šiel hneď za Jayom, kone sa priviazali o strom, pretože by sa nemali ako hýbať po kopcoch, vrchoch a samých horách. Preto sme museli ísť peši. Pohla som sa aj ja, prehodila si batoh cez plece a sklonila sa, aby som si zaviazala rozviazané šnúrky na ľavej čižme. Trošku som ich oprášila od piesku, hliny a všeličoho možného. Charles stál na mieste, nikam sa neponáhľal a vyzeral, že nás má hlboko v...

,,Drahý, ideme," sladko som sa usmiala a keď som skrátila tých pár krokov, ktoré nás od seba delili, prilepila som mu pery na líce. Vydala som mľaskavý zvuk, aby som ho viac podráždila. Hneď som odskočila, keď sa zahnal rukou a zasmiala sa.

,,Ty jedna!"

,,Sasha zmizla!" vykríkla Kailey, aby nás prerušila, pretože sme sa začali hádať. Najprv mi nedopol význam jej slov, stále som sa na ňom bavila, ako si utieral líce, na ktorom som zanechala zopár slín.

Och, ja neverím, že pridávam kapitolu presne po týždni! Ani som netušila, že ju dnes dopíšem, ale nejako ma to chytilo.
Čo si myslíte o tejto časti?
Ďakujem za všetky komentáre a votes. Ste zlatíčka❤
Baruš