Pevnosť bola obrovská, oveľa väčšia, než nám ju popisovali. V skutočnosti sme boli prví Nezvyčajní, ktorí sa sem kedy dostali. Vždy tí dvaja vyvolení zlyhali, alebo umreli pred Pevnosťou. Prižmúrila som oči, aby som lepšie zaostrila. Z diaľky to vyzeralo ako obyčajné ruiny, nič zaujímavé. Bol to zhluk rôznych častí kamenia a hornín. Zväčša boli tmavej farby, zdalo sa mi to ako taká červenohnedá farba.

,,Myslela som, že to bude vyzerať hrôzostrašnejšie," priznala sa Sasha, čím prelomila ticho, ktoré panovalo.

Zhlukli sme sa do kruhu - samozrejme, že sme sedeli na posledných zvyškoch trávy, čo tu ešte bola - a vymýšľali sme, čo ďalej.

,,Navrhoval by som ako prvú poslať Sashu, keďže má takú ničivú schopnosť," premýšľal Jay nahlas. Spomenutá sa naňho škaredo pozrela, div, že ho neposlala do horúcich pekiel. ,,A od teba sa ani nepohnem, princezná. Tvoji rodičia by ma zabili, keby sa nevrátiš domov živá," dokončil svoju myšlienku, ale na mňa nepozrel.

Možno bola chyba priznať si city k Charlesovi počas výpravy, ale mala som vlastne na výber?

,,To, že Sasha pôjde ako prvá, je veľmi dobrý nápad," zapojila sa Kailey.

Všimla som si, že aj ona mala zranené rameno, krvácalo jej. Alebo mala len zašpinenú košeľu. Pohmýrila sa na mieste a keď som zbadala jej grimasu plnú bolesti, doplo mi, že som sa nemýlila.

,,To je úžasné, že vy dvaja súhlasíte, ale mne sa to nepozdáva," ozvala sa moja priateľka a poškriabala sa na temene hlavy.

,,Sasha," oslovil ju Charles, ktorý ma stále podvedome držal za ruku. ,,Mala by si to zvážiť. Keby necháš všetko naokolo vybuchovať, máme hneď dve výhody. Odpútaš ich pozornosť, pretože budú zmätení, nebudú vedieť, čo sa deje a my cez nich nepozorovane prekĺzneme."

S obdivom som naňho pozerala, pretože to, čo hovoril, naozaj dávalo zmysel. Takto by sme sa ľahko dostali do Pevnosti.

,,Ale šiel by si s ňou," prikázala som pevným hlasom. Nepáčila sa mi tá predstava, že by tam stála sama proti všetkým Tieňom, zatiaľ čo my by sme boli v relatívnom bezpečí.

,,Sasha a Charles ich odlákajú," ujala sa slova liečiteľka. Vzala zo zeme zoschnutý konárik a do hliny nakreslila dve postavy. ,,Ja, Alycia a Jay budeme hľadať šupinu. To je náš prvý cieľ," pokračovala presvedčivo.

Avšak, stále sa mi to nejako nepozdávalo. Niečo mi na tom nesedelo, veľmi sa mi nepáčila tá predstava, že dvaja najbližší môjmu srdcu budú tak ľahko zraniteľní.

,,Neviem, či to je dobrý nápad," prehovorila som napokon a popritom som žmolila lem košele.

Kailey medzitým stihla dokresliť ďalšie tri postavy. Uzatvorila ich do spoločného kruhu a dala k nim šípku.

,,Presne, na čo bude Charles so mnou? Mal by chrániť Alyciu," podporila ma čiernovláska.

,,Ja s ňou budem," ohlásil sa Ochranca, ,,je to moja povinnosť."

Povzdychla som si, takýmto spôsobom sa nikam neodstaneme.

,,Rozdelíme sa teda," rozhodla som.

Jay sa na mňa v momente pozrel, ale bola by som radšej, keby to nerobil. Charles vytreštil oči, len Sasha sa na mňa usmievala. Kailey kreslila svoj plán do hliny, ktorý sa mi vôbec nepáčil. Mal veľa chýb a s ňou a Jayom by som bola veľmi nechránená.

,,Ja, Sasha a Charles pôjdeme spolu. Sasha môže spôsobiť na začiatku výbuch a vtedy sa tam objaví Jay a Kailey. Odlákajú pozornosť a my budeme hľadať šupinu. Musím byť s Charlesom, pretože len my môžeme zostaviť Neporaziteľný meč."

,,Nesúhlasím, dal som tvojim rodičom sľub," Jay protestoval, čo mi bolo už od začiatku jasné.

,,Ja ťa od toho sľubu zriekam," vyriekla som.

Potrebovala som, aby s tým všetci súhlasili. Potrebovala som, aby sme vyhrali. Potrebovala som sa domov vrátiť ako niekto. Nielen princezná.

,,To je hlúposť!" vykríkol Jay namosúrene a frustrovane si vošiel do vlasov.

,,Nekrič! Tiene môžu byť hocikde," upozornil ho mladší brat.

,,Som rada, že sme sa dohodli," vyhlásila som nakoniec a tým som považovala konverzáciu za ukončenú.

⚔

Keď sme sa blížili k Pevnosti, bola už tma. Dohodli sme sa, že tu večer prespíme, aby sme nazbierali nové sily na ďalší deň a veľký boj. Charles si držal ruku na zranenom boku. Nechcel si dať povedať, preto, keď sme si sadli, donútila som Kailey, aby ošetrila seba, aj tvrdohlavého Nezvyčajného.

,,Vyzleč si už tú košeľu," nakázala som mu nahnevane, pretože mi dochádzali nervy.

,,Pokoj, pusinka. Stačilo povedať," uškrnul sa.

Keď si vyzliekal košeľu, všimla som si všetky zranenia, ktoré utŕžil počas výpravy. Každý sme mali tie svoje, s ktorými budeme musieť žiť. Na boku sa mu črtala tržná rana, muselo ho Monštrum zasiahnuť pazúrom.

,,Ukáž," požiadala ho liečiteľka a na ranu mu priložila ruku.

Zatvorila oči a ja som sa len dívala. Videla som, ako sa mu nadvihovala a klesala hruď, keď sa nadychoval a vydychoval. Vyzeral taký pokojný a zároveň veľmi zraniteľný. Kailey po chvíli zložila svoju ruku a keď som jej nazrela ponad plece, naskytol sa mi pohľad na neprerušenú pokožku. Usmiala som sa na ňu a ona šla za Jayom, ktorý mal tiež určite nejaké zranenie. Kľakla som si k nemu, vzala si čutoru a trochu vody som vyliala na jeho košeľu. Potom som ju priložila na krvavé miesto. Opatrne som mu to vyčistila a keď som skončila, vďačne sa usmial. Periférne som zaznamenala, že sa na nás Jay díval. Nebol to pekný pohľad, zazeral.

,,Blízko je riečka, idem nabrať vodu," oznámila Sasha, ktorá sa objavila z ničoho nič a ja som jej podala poloprázdnu čutoru.

Tak spravili aj ostatní, aby sme mali zásoby na zajtra. Popravde som ale nevedela, či vôbec budeme mať čas napiť sa, keď nás budú zamestnávať Tiene.

,,Idem s tebou!" ponúkol sa Jay. Rýchlo vyštartoval z miesta, akoby nemohol byť v našej blízkosti.

,,To bolo rýchle," zasmial sa Charles vedľa mňa.

,,Obleč sa," poradila som mu. Ak by som mala pravdu povedať, nevedela som sa sústrediť, ak pri mne sedel polonahý.

,,Prečo?" spýtal sa a naklonil sa bližšie ku mne.

Horúčkovito som premýšľala, hľadala som nejakú zámienku.

,,Lebo je zima."

Na to sa spustil jeho rehot a keďže som trepla úplnú blbosť, pridala som sa k nemu.

,,Rozkaz, princezná," vypustil zo seba spomedzi smiech a vytiahol si z batôžka čistú košeľu.

Ja som mala svoju celú dotrhanú, ale aspoň som si ju na konci uviazala do uzla a hneď to bolo lepšie. On si zatiaľ obliekal tú svoju a keď som sa otočila, už si zapínal posledný gombík. Videla som, že si Kailey obviazala svoje rameno a teraz si ukladala pomôcky.

,,Keď zaútočíme na Tiene, mali by sme sa aj my dvaja rozdeliť," začala som opatrne a overila si, či ma počúval.

,,Nerozumiem," dostal zo seba prekvapene.

,,Pretože mi napadlo, že keď sa náhodou niečo stane, Tiene nás nemôžu dostať spolu. Tým im to iba uľahčíme," vysvetlila som.

To sa už postavil, ani som nestihla zareagovať, pretože v mihu sekundy stál na nohách.

,,Čo to vymýšľaš?"

Rýchlo som sa postavila aj ja a mala som nutkanie mu povedať, nech nezvyšuje hlas, ale asi by som ho tým iba viac povzbudila.

,,Nevymýšľam, iba oznamujem," zašepkala som s malou dušičkou.

Obočie mu vyletelo hore a začudovane zažmurkal.

,,Pred chvíľou si bola samé ja a Charles a zrazu toto. Rozmýšľaj, Alycia," rukami rozhadzoval vo vzduchu a na tvári sa mu usádzal naštvaný výraz.

,,Ty to nechápeš!" skríkla som už aj ja.

,,Nie, to máš pravdu!"

,,Tak to pochop! Sme posledná nádej Wyrlasse, nemôžeme sa dať chytiť spolu. To nás okamžite zabijú!" rozzúrene som si zastrčila zavadzajúce vlasy za ucho a vydala som zo seba hrdelný vzdych. V hrudi ma pichalo, ale vedela som, že robím správnu vec. Nemohli sme sa podstrčiť Tieňom, Jenksovi, spoločne. Museli sme im to, čo najviac, sťažiť.

,,To nie je dobrý nápad," ozval sa Charles oveľa tichšie.

,,Musíme zachrániť Nezvyčajných!" zvrieskla som, až sa mi pri poslednom slove zatriasol hlas.

Zhlboka som sa nadýchla, nasala do nosa vzduch a musela som vyzerať ako naštvaný býk, ktorý čaká na červenú šatku, aby mohol zaútočiť.

,,Zachránime ich spolu!" hádal sa so mnou a nedal si povedať.

Vedela som, že mal každý z nás svoju pravdu, ale potrebovala som sa uistiť, že táto misia bude úspešná.

,,Niekto by čakal, že po tom, čo si vyznajú lásku, sa prestanú hádať," ozvalo sa za nami a spoznala som Sashin hlas.

Otočila som sa, aby som zistila, čo tým myslela, ale ona bola plne zabratá do konverzácie s Kailey. Nehádali sme sa, aspoň som v to dúfala. My sme si len vyjadrovali odlišné názory a používali zvýšené hlasy. To nebola hádka, či? Charles len mávol rukou a obrátil sa na odchod.

Dnes taká oddychová kapitola, pretože naši hrdinovia potrebujú vymyslieť plán, ako sa dostať do Pevnosti Tieňov. Čo myslíte, ako to nakoniec bude?😱
Baruš