Keď som počula tie dva mužské hlasy, ako sa prekryli, otočila som sa na nich s vytreštenými očami. Nezmohla som sa na nič, žiadne slová mi nenapadali, pretože nič nebolo vhodné. Jaya by som ešte pochopila, dával mi to najavo dosť často, hlavne, keď ma pobozkal, ale Charles? Trávila som s ním veľa času, dalo by sa povedať, že sme sa poznali odmalička. Áno, bola som doňho ako mladé dievča zaľúbená, ale teraz mi to pripadalo ako pred stovkami rokov.

Bratia sa na seba pozreli, jeden pohľad viac vydesenejší, než ten druhý. Ako prvý sa spamätal Charles, len pokrútil hlavou, akoby sa snažil dokázať, že tá veta, ktorú vypustil, bola lož. Lenže Bažinu sa oklamať nedá, nadýchol sa výparov z toho dymu, ktorý sa mi ovíjal okolo nôh, a povedal pravdu. Tak to proste bolo a nič na tom nezmení. Jay si odkašľal, prehrabol si tmavé vlasy, ktoré mu bez gélu padali do tváre a vyhľadal môj pohľad. Jeho sivé oči sa leskli, boli poznačené únavou, ale aj odhodlanosťou. Kývol mi a ja som z toho vyrozumela, že bol čas pohnúť sa ďalej. O Charlesa som ani okom nezavadila, pretože som nechcela čeliť jeho pohľadu. Vedela som si predstaviť, čo všetko sa mu preháňalo v hlave. Vedela som, ako sa cítil, pretože pred niekoľkými rokmi som to cítila rovnako.

,,To je ešte lepšie, než som čakala," ozvala sa Sasha nadšene a pozrela na mňa.

Mala som chuť niečo jej odvrknúť, ale namiesto toho som jej len dala najavo svoj hnev a hneď sa obrátila. Kráčala som ako prvá, čo sa často nestávalo. Pozorne som sledovala okolie, prehľadávala som neďaleké vyschnuté stromy bez života, či sa odniekiaľ nevynorí Monštrum. V ruke som mala pripravený meč, tuho som zvierala rukoväť, až mi obeleli hánky prstov. Z ľavej strany sa ku mne pripojil Jay, nepovedal ani slovo, ale tiež prečesával pustatinu, v ktorej sme sa ocitli.

,,Nedáme si prestávku? Umieram od hladu," vyhlásila Sasha namrzene, keď sme chodili prikrčení ako supy čakajúce na korisť. Všimla som si, ako škaredo na ňu Charles zazrel, div, že mu z očí nesršali blesky.

,,Tu nemôžeme zastaviť. Monštrum môže byť hocikde a my musíme byť pripravení," vysvetlila som, aj keď mi škvŕkalo v bruchu a ledva som chodila.

Kailey sa začala hrabať v batôžku, čím narobila hluk, až som sa začala paranoidne otáčať a hľadať veľkú príšeru. Vytiahla odtiaľ bylinky s fialovými kvetmi a podala ich čiernovlasej dievčine.

,,To zaženie hlad," oznámila prosto a opäť si prehodila batoh cez chrbát.

Sashe nebolo viac treba a strčila si celú bylinu do úst. Po chvíli zvraštila tvár, spravila niekoľko grimás a rozkašľala sa. Chcela to vypľuť, ale nakoniec prežúvala, až pokým nemala prázdne ústa.

,,Fuj, to štípe," vyhŕkla a striaslo ju. Zasmiala som sa na jej reakcii a pridali sa ku mne aj ostatní. ,,Mohla si ma varovať," pokračovala nahnevane. Liečiteľka sa len naďalej smiala, plavé vlasy jej padali do očí a hruď sa jej dvíhala a klesala.

,,Myslíte, že na nás Monštrum zaútočí?" spýtal sa Charles, ktorý bol vzadu. Pokrčila som plecami, pretože som nemala ani šajnu. Dúfala som, že nie, i keď by to znamenalo, že by sme ho museli vyhľadať.

,,Podľa mňa určite, už len vyčkáva na ten správny moment," odvetil Jay presvedčene, čím zmaril moje nádeje.

,,Čo keby sme si sadli?" začala Sasha prosebne. ,,Aspoň na chvíľu," dodala, keď videla naše pochybovačné pohľady.

,,To by sme mohli spraviť," pridal sa Charles na jej stranu, čím ma totálne šokoval. Pretrela som si oči, či som dobre videla a počula. Možno som nebola pri zmysloch a to, čo povedal, sa mi jednoducho prisnilo. ,,Tiež by som si oddýchol," vyhlásil.

,,Kto si a čo si spravil s Charlesom?" ozvala som sa prekvapene.

,,Je donútený hovoriť pravdu," povedala škodoradostne Sasha. Vtedy mi to konečne doplo a plesla som sa po čele.

,,Už tomu konečne rozumiem!" vyhŕkla som a venovala dotyčnému úškrn. Za tie roky som sa dokonale naučila imitovať jeho výrazy, takže som si dala špeciálne záležať.

,,Nerobte z toho vedu, dámy. Potrebujem si oddýchnuť, bolí ma noha," objasnil vyčerpane a zotrel si z čela pot.

Ešte chvíľu som sa naňho dívala. Sadol si sa prašnú zem, zhodil batoh a vyzul si čižmu. Chcela som dodať niečo uštipačné, podpichnúť ho, ale keď som videla, ako si vyhŕňal časť nohavíc, radšej som prestala. Naskytol sa mi pohľad na jeho jazvu, ktorú utŕžil v Dračej hore. Ťahala sa cez celé koleno a bola mierne začervenaná.

,,Preboha!" zhíkla Kailey, keď to uvidela.

,,Čo s tým je?" zisťoval a jeho hlas bol tichý. Až príliš.

,,Dám ti na to ešte tú masť, čo minule," vyriekla a hneď začala vyťahovať tú odpornú smradľavú vec.

,,Nie!" vykríkli sme obaja naraz.

Doteraz som si pamätala na ten smrad, už len z počutia ma napínalo.

,,Daj mu to," rozkázal jeho starší brat.

Pozrel naňho so strachom v očiach a medzi obočím sa mu vytvorila ustarostená vráska. Ruky mal prekrížené na prsiach a poklepkával nohou. Videla som, ako sledoval liečiteľku, keď podávala Strážcovi masť. Odvrátila som zrak, ale aj tak sa mi do nosa dostala tá omamná vôňa. Okamžite ma naplo, až som sa prehla v páse a celú ma striaslo. Napokon som sa odhodlala a otočila som sa, aby som zapichla fialové oči na Charlesa. Na dva prsty si naniesol tú divnú hmotu a potom si tým potrel koleno. Vydral sa z neho uvoľnený vzdych a nepatrne pootvoril pery.

,,Ach," zamrnčal.

,,Správaš sa, akoby si zažil orgazmus," komentoval jeho brat a nesúhlasne pokrútil hlavou.

,,Ver mi, že sa tak cítim," zaškeril sa a nadvihol jedno obočie.

S dievčatami sme vyprskli do smiechu, bolo nadmieru zábavné sledovať ich, keď boli prinútení hovoriť pravdu.

,,Viem, že chcete zažiť to isté, dámy, ale som, bohužiaľ, indisponovaný," žiarivo sa na nás usmial.

Nehnevala som sa, nie tentoraz, len som ešte viac vyprskla. Smiali sme sa tak dlho a hlasno, až som sa chytala za brucho.

,,Toto sme asi pokašľali," znenazdajky náš smiech preťal Jayov hlas.

Prestala som, brucho ma bolelo ako nikdy a všetci sme stíchli. Presne včas, aby sa nám do uší dostalo zavýjanie. Hneď som ťahala z pošvy meč, Sasha vytiahla svoju povestnú kušu, Kailey v ruke zvierala vrhaciu dýku a Jay vytasil meč. Než som stihla to Monštrum čo i len zbadať, prehnal sa predo mnou Charles. Na chrbte mal prevesený tulec so šípmi a v ruke držal luk.

,,Poď sem, ty potvora!" zakričal vysokým hlasom.

,,Čo to stváraš?!" skríkla som naňho.

Ani sa neobzrel, len zdvihol ruku do výšky a vystrčeným palcom, čo znamenalo, že mal všetko pod kontrolou.

,,Bráňte nás!" zvrieskla som a utekala za Nezvyčajným, pokiaľ sa nenechal zabiť.

Preskočila som drobný krík, ktorý pozostával len zo suchých konárov, skoro sa potkla, ale našťastie som len narazila do Charlesa. Tým som ho sotila dopredu, ale ustál to a ja som sa zachytila o lem jeho košele.

,,Nebudem to radšej komentovať," skonštatoval.

,,Dobre robíš," potvrdila som a pustila sa ho.

Stále sme počuli len vrčanie, zatiaľ sa žiadna príšera neobjavila, ale aj tak som sa stále otáčala za každým zvukom. Onedlho sme počuli dunivé zvuky, ako keď niekto príliš dupal, v tomto prípade niečo. Vždy som sa strhla, keď obrovská noha dopadla na zem. Ešte sme ho nevideli, ale už aj Charles začal byť obozretný. Srdce mi narážalo o hrudný kôš, cítila som to napätie, ktoré sa šírilo okolím. Na tvári mi zavadzala látka, ale chcela som byť chránená.

,,Nezabúdaj, že mu nemáš hľadieť do očí," upozornil ma, keď sme mali možnosť uvidieť prvú labu. ,,Pripravte sa!" rozkázal, až ma strhlo, keďže som stála vedľa neho.

Pevne som zovrela rukoväť a nastavila sa do bojovej pozície. Charles natiahol tetivu a prichystal si šíp. Zrazu sa Monštrum vynorilo spoza hrubého stromu. Prvýkrát som ho videla naživo, nielen z knižiek. Ale vyzeralo presne tak isto ako na obrázkoch. Najprv sa objavila obrovská hlava, ktorú zdedil po levovi. Lemovala sa okolo neho mohutná levia hriva, až na to, že namiesto papule mal zobák jastraba. Bol dlhý a špicatý. Vystúpil prednými končatinami, ktoré prevzal od plazov. Myslím, že dokonca mal medzi prstami blany. A potom nasledovalo dlhé vlčie telo pokryté hustou sivou srsťou. Vedela som, že mal krvavočervené oči, ale nepozrela som sa. Nielen preto, že ma Strážca varoval, ale nechcela som prísť o zrak. Keby som sa stretla s jeho pohľadom, oslepla by som. Sklopila som pohľad k zemi, keď sa Monštrum pohlo. Charles zasa spravil dva kroky dopredu, čím sa k nemu priblížil.

,,Chceš sa dať zabiť?!" sykla som, keď opäť skrátil vzdialenosť.

,,O nič iné mi nejde," ironicky odvrkol a posunul sa o krok vpred.

Šíp mal pripravený pre každý prípad a zrak klopil k zemi. Monštrum zavrčalo, zo zobáka sa mu vyvalilo zopár gigantických slín a stihla som zaregistrovať, že mal aj zuby.

,,Kašlem na to!" zvrieskol Nezvyčajný a vystrelil.

Keď sa šíp zapichol do nohy príšery, ozval sa ryk. Naprázdno otvoril a zaklapol zobák. Nestihla som si ani poriadne všimnúť, čo sa chystal Charles spraviť, ale keď som to zbadala, bolo už neskoro. Len som vykríkla a s prižmúrenými očami som sledovala, ako dopadol na jeho chrbát. Vzápätí na to Sasha vystrelila z kuše a šíp okolo mňa preletel veľkou rýchlosťou, pokiaľ našiel svoje útočisko v hrudi zmietajúceho sa Monštra. Počula som, ako si s niekým tľapla. Charles sa už približoval, zachytával sa srsti, aby nespadol. Monštrum hrabalo, pazúry malo veľké ako zobák a ja som netušila, ako ich získame. Teda jeden, ktorý úplne stačil.

,,Zakryjem mu oči a ty odsekni pazúr!" skríkol odrazu. Netušila som, ako sa chcel dostať až k jeho hlave, keďže bol stále ďaleko.

,,Rozkaz, šéfe!" zasalutovala som a on ma hneď okríkol, nech si nerobím srandu.

Monštrum sa na mňa zahnalo labou, ktorá mala nielenže blany, ale aj veľké pazúry na koncoch. Skoro ma trafil do pleca, ale včas som sa uhla a švihla mečom. Ozval sa bolestivý rev a Charles na jeho chrbte zakričal.

,,Mohla by si sa snažiť brať na mňa ohľad?"

Prevrátila som očami a v duchu sa zasmiala. Dostala som sa bližšie, stále si dávala pozor, aby som sa náhodou nestretla s jeho pohľadom. Spôsobila som mu mnohé zranenia, ale nikdy nie príliš hlboké, pretože ma vždy stihol včas odsunúť. Pretrhol mi rukáv na košeli, až sa objavila karmínovočervená krv. Sykla som od bolesti, pridržala si tam ruku, ale musela som ju hneď dať preč, aby som sa stihla ubrániť pred ďalším úderom. Spravila som kotúľ, takže som sa dostala pod jeho telo. Zdvihla som meč do vzduchu a zapichla ho priamo do brucha. Zviera zvriesklo, ustúpilo a postavilo sa na zadné nohy. Okamžite som sa skrčila a schovala si hlavu. Vzdialene som počula, ako Charles niečo kričal a potom niečo so žuchnutím dopadlo. Tipovala som, že ho práve zhodil.

,,Žiješ?" ozvalo sa z veľkej diaľky a spoznala som, že to bol Jay.

,,Tak ľahko sa ma nezbavíš," odpovedal, očividne živý, mladší McStanley.

Pri tom prudkom pohybe mi Monštrum strhlo látku, ktorá ma chránila pred toxickým dymom. Oči som mala zatvorené, keďže som nevedela, kde sa nachádzalo.

,,Alycia, poď."

Niekto ma chytil po pazuchy a zdvihol ma. Podľa hlasu som vedela, že to bol Charles.

,,Pozri, čo mám."

Keď som otvorila oči, musela som najprv párkrát zažmurkať a potom som zaostrila. Na dlani mal položený odseknutý pazúr a nebola na ňom ani žiadna krv ako na zube Sirény.

,,Asi ťa milujem."

Neskutočne som si obľúbila takéto konce😂 Snáď ma za to nezabijete. Ako sa vám páčila časť? Aké sú vaše pocity a ako na vás pôsobí Monštrum? Je aj o dosť dlhšia.
Ako si majú dve postavy vyznať city? Strčte ich do oblasti, kde musia hovoriť pravdu, čiže nemajú na výber. Snáď to nie je klišé, snažila som sa o niečo originálne😂
Ďakujem vám za všetky komentáre, veľmi ma to potešilo❤
Baruš