Dlho som nad tým nepremýšľala, proste som sa pohla z miesta a mierila k Jazeru. Ostatní si ma nevšímali, stále zarazene pozerali na Charlesa a jeho nezodpovedné rozhodnutie. Nebola som predsa malá, nemohli ma stále strážiť a mali aj svoje vlastné starosti. Kráčala som hrdo a vzpriamene, nedávala som najavo, že som vo vnútri bola celá stuhnutá a triasla sa strachom. Už som bola tak blízko, že som sa mohla dotknúť čiernej vody.

,,Alycia, stoj!" vykríkol Jay.

Ale bolo už neskoro. Napriahla som sa a skočila.

,,Kristove rany!" počula som ako kričal.

Celé telo mi zaplavila ľadová voda, až som sa na chvíľu dostala do šoku. Oblial ma chlad, keď sa ma niečo slizké dotklo. Pokúsila som sa otvoriť oči, ale podarilo sa mi to až na druhý pokus. Niekoľkokrát som zažmurkala, ale skoro nič som nevidela. Všetko bolo tmavé, nepriehľadné a studené. Metala som sa, snažila som sa otočiť, či niekde nezazriem Sirény. Ony akoby sa vyparili a nechali ma napospas osudu.

Skúsila som plávať hore, ale ruky som mala stuhnuté a nebola som schopná pohybu. Nohy sa mi zachytili do nejakej morskej riasy, takže som bola uväznená. Stočila som sa do klbka, čím som sa prevrátila a chcela som sa dostať z tých popínavých rastlín.

Nebola to normálna voda, bola hustejšia, a preto sa mi ťažšie pohybovalo. Riasa sa na moju nohu prilepila, nie a nie pustiť. Už som sa potrebovala nadýchnuť, pretože mi dochádzal kyslík, ale netušila som, ktorým smerom bola hladina. Keďže som sa prehadzovala, kmásala sebou a metala sa, čerstvý vzduch mohol byť hocikde.

Všimla som si, že sa mi chrasta na kolene odlúpila a čerstvá krv začala prúdiť vo vode. Bola som schopná to zaznamenať, pretože tvorila tmavší fľak, než temnota naokolo. Bála som sa, že teraz už určite prilákam Sirény. Ale nechcela som presne toto? Veď preto som skákala do Jazera.

Obrnila som sa, vypustila z hlavy všetko nepotrebné, strach nahradila bojovnosťou a šikovne do rúk chytila meč. Sekalo sa s ním ťažko, oveľa ľahšie to bolo na pevnine, ale stále lepšie mať nejakú zbraň. Neskôr som započula to povestné sípanie, čo znamenalo, že sa Sirény blížili.

Vedela som, že už dlho s dychom nevydržím, ale aspoň som chcela získať zub. Niečo sa o mňa obšuchlo, preto som sa preľakla. Videla som šupinatý rybí chvost, na konci zakončený jemným blanitým vláknom. Sekla som mečom vo vode, Sirény začali syčať ako hady a niektoré ma chytali za ruky. Nechty mali ostré, niektoré zahnuté a príšerne to škriabalo.

Ruky budem mať určite celé doráňané. Skrivila som tvár do bolestnej grimasy, keď sa mi niečo dotklo oškretého kolena. Zaštípalo to, ale zaťala som zuby a sekala hlava nehlava. Niekoľko Sirén prenikavo zaškrečalo a začali sa po mne zaháňať. Cvakali zubami o seba a vykrúcali nosy, pretože ich lákala čerstvá krv.

Nejakým zázrakom sa mi podarilo vyplávať na hladinu. Sprudka som sa nadýchla a rozkašľala som sa.

,,Alycia!" kričalo niekoľko Nezvyčajných naraz, ale neregistrovala som ich.

Z hrdla sa mi vydral bojový pokrik a jednu Sirénu sa mi podarilo prebodnúť. Hneď na to sa ozval nárek zvyšných a začali byť agresívnejšie. Ak sa to vôbec dalo. Niečo ma za nohu stiahlo späť pod vodu, takže som sa opäť ocitla v ničote. Ostrý necht sa mi zarezal do pokožky na ramene, až som mala chuť zvriesknuť od bolesti. Včas som sa zastavila, nechcela som sa udusiť vodou.

Zrazu som len spozorovala, že sa voda spenila a niečo veľké do nej vpadlo. Vyľakala som sa, keď som v tej tme videla obrysy tela. Nevedela som, či sa so mnou myseľ zahrávala alebo nie. Možno som už bola dlho vo vode a uškodilo mi to. Začala som plávať na hladinu, keď do mňa kopol nejaký pevný predmet. Akoby to bola topánka s tvrdou podrážkou.

Ale ako to bolo možné? Sirény nemali nohy.

Kopala som nohami, aby som šla rýchlejšie, pretože som sa nutne potrebovala nadýchnuť. Keď sa mi hlava dostala na hladinu, len som prerývane dýchala a zmätene hľadela na strapatú hlavu zelenookého Nezvyčajného.

,,Čo si sa zbláznila?!" zrúkol na mňa okamžite. Košeľa sa mu lepila na telo, takže obopla jeho svalnatú postavu.

,,Práve robíš to isté, čo ja, takže nie som sama," vyriekla som udychčane a nosom nasala vzduch.

,,Padajte z tej vody preč! Obaja!" rozkázal nám Jay a aj dievčatá niečo začali kričať, aby ho podporili.

Keď som pozrela na Charlesa a videla jeho samoľúby úškrn, vedela som, že jeho brata nepočúvneme.

,,Bez vás nemáme šancu poraziť Tiene!" pokračoval Ochranca, ale nebola žiadna možnosť, aby nás presvedčil. Bola som pevne rozhodnutá poraziť Sirény a prinajlepšom vyviaznuť živá.

,,Vieš, čo máš robiť?" spýtal sa ma Charles po chvíli a priplával bližšie ku mne.

,,Vyjsť z Jazera, až keď bude jeden z nás držať zub Sirény," prikývla som a následne sme sa ponorili.

Už som si zvykla zadržiavať dych, aby som vydržala, čo najdlhšie, takže mi to už nerobilo problém. Charles mal v každej ruke dýku, ktorou sa oháňal na všetky strany. Ja som to isté robila s mečom. Po čase sa voda zmenila na krvavý kúpeľ, niekedy som, dokonca, videla plávať odrezané časti z chvostov, či šupiny. Štípalo ma celé telo, od hlavy po päty. Moja košeľa už určite nevyzerala bielo.

Pozreli sme na seba, keď sa k nám blížila jedna Siréna. Vyzerala byť napálená. Chvostom švihala ako hmyz krídlami a oháňala sa šupinatými rukami. Vlasy mala čierne ako havran a zuby dlhé a špicaté. Namierila si to priamo na mňa, až som sa musela uhnúť, inak by do mňa narazila plnou silou. Lakťom som vrazila Charlesovi do sánky, ale nebol čas zapodievať sa tým. Len mi venoval škaredý pohľad a keby mohol, asi by ma zavraždil namiesto tej Sirény. Aspoň to som vyčítala z jeho mimiky tváre.

Morská bytosť sa už blížila, švihala chvostom do všetkých svetových strán a razila si cestu pomedzi svoje sestry. Zdvihla som meč a zahnala sa, ale, bohužiaľ, som ju nezasiahla. Charles bol o niečo lepší, pretože jej dýkou spravil rez na pleci. Ona sa bránila, driapala všade možne, ale on sa jej úspešne vyhýbal. Chcela som mu nejako pomôcť, ale nedalo sa, pretože ma obkľúčil húf ďalších.

Už som bola s dychom v koncoch, preto som sa pomedzi ne predrala a na moje veľké šťastie sa mi dostalo novej dávky kyslíka.

,,Alycia!" opäť sa ozvalo a tentokrát to bola Sasha.

Nedokázala som sa ozvať, pretože som mala zachrípnutý hlas, ale zdvihla som ruku do vzduchu, aby videli, že som bola nažive.

,,Choďte už von!" požiadal ma Jay prosebným hlasom. Zdal sa vystrašený, ale možno som si to len nahovárala.

,,Musíme z-získať z-zub!" chrčala som a drkotali mi zuby.

Po dlhej dobe som hovorila a ešte mi aj bola veľká zima.

Košeľa sa mi nalepila na kožu a vlasy som mala pricapené na hlave ako slamu. Nebolo to, však, dôležité, preto som sa opäť stratila pod hladinou. Tam som zazrela hotovú spúšť. Plávala som rýchlejšie, aby som sa dostala k svojmu spoločníkovi a zistila, ako sa mu darilo. Keď som videla, že si počínal vcelku dobre, vydýchla som si. Ukázala som na Sirény a on len záporne pokrútil hlavou. Pochopil, že som zisťovala, či sa mu podarilo dostať zub.

Posunkom som mu naznačila, nech sa ide nadýchať, ale odmietavo potriasol hlavou a zapichol dýku do dlhého chvostu pokrytého šupinami. Dotyčná sa otočila, vycerila zuby sťa britvy a zúrivo sa naňho vrhla. Zaháňal sa, ale jednu dýku mu odrazila z ruky a následne mu vypadla. Pomaličky sa dostala až na dno, ktoré sa rozvírilo naokolo. Do očí sa mi dostali čiastočky piesku, čo mi nebolo príjemné, ale vydala som sa na pomoc Strážcovi. Než som, však, stihla chytiť meč, Sirénin chvost do mňa buchol a trafil ma priamo do brucha. Prehla som sa v páse, stočila do klbka a meč sa mi vyšmykol.

V rýchlosti som ho stihla zachytiť, ale to už sa mi obaja stratili z dohľadu, pretože ma niektorá stiahla hlbšie. Ťahala ma za nohu a aj keď som kopala, stále ma zvierala. To už som kričala, bolo mi jedno, že sa mi do úst dostala voda, ktorá chutila naozaj odporne. Načahovala som sa hore, v snahe zachytiť sa niečoho, ale nič sa mi pod ruky nedostalo. V jednom momente sa mi ju podarilo kopnúť do čela, takže uvoľnila svoje zovretie. Začala som plávať preč, niekam do bezpečia.

Lenže kam?

Pozrela som hore, neďaleko odo mňa bojoval Charles. Musel sa ísť nadýchnuť, inak by sa už dávno utopil. Než som sa nazdala, moje zápästie zovrela ruka a ťahala ma smerom na hladinu. Našťastie to bola ruka Nezvyčajného a nie nejakej morskej príšery.

Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila, pretože mne sa dosť zle písala. Nevedela som, ako to mám opísať, tak snáď sa mi to podarilo. Sirény sú proste krvilačné bytosti a Alycia s Charlesom vedia o tom svoje😂 Dosť som ich potrápila, čo? Som zvedavá na vaše názory, pokojne mi dajte vedieť, čo sa vám páči a čo naopak nie.
Ďakujem za všetko, mám vás rada❤
Baruš