Ten hrôzostrašný krik sa mi zarezal až do špiku kostí a striaslo ma. Nevnímala som ostatných, takže som nevedela s istotou povedať, ako reagovali. V jednej chvíli som stála ako zamrznutá a v druhej som bežala k Jaskyni. Počula som, že na mňa niečo vykrikovali, ale vytesnila som ich z mysle. Až keď ma niekto silno potiahol späť, až som spadla na zadok, precitla som. Cítila som, že som si narazila kostrč, ale to ma v tej chvíli trápilo najmenej. Dívala som sa do tých sivých očí a nemohla som uveriť, že ma naozaj sotil. Chcela som sa zdvihnúť, ale tvár mi preťala bolestná grimasa, preto som zostala sedieť. Pozrela som svoje nohavice, ktoré boli celé špinavé a keďže som sa potrebovala niečím zamestnať, začala som ich čistiť. Síce som to ešte zhoršila, ale aspoň som nemyslela na Teda.

,,Ako sme to mohli dopustiť?" konečne sa niekto ujal slova.

Nemala som odvahu prehovoriť ako prvá, preto som sa len obzrela, kto sa odhodlal.

,,Nemali sme sa rozdeliť," pokračovala blondína.

Jay stál stále nado mnou, odvtedy sa ani nepohol a nevyzeral, že by v najbližšej dobe plánoval zmeniť svoje stanovisko.

,,To bola jediná možnosť, ako nájsť východ, Kailey," ozval sa Charles, ktorý stál obďaleč a prezeral si šípy. Tulec mal opretý o kmeň stromu a luk voľne pohodený v tráve.

Hneď naňho upriamila pozornosť, modré oči sťa ľady a ruky zovreté v päsť.

,,Za všetko môžeš ty," obvinila ho, ,,a Alycia," dokončila svoju odpoveď.

Zmätene som na ňu uprela zrak, nerozumela som, o čo jej šlo. Jay mi podal pomocnú ruku, tak som onedlho stála na nohách. Oprášila som si zadok, na ktorom som cítila kúsky hliny a sebavedomým krokom som mierila ku Kailey.

,,Čo to má znamenať?" spýtala som sa narovinu.

Otočila sa od Charlesa, ktorý by bol už dávno mŕtvy, keby obyčajný pohľad vedel zabíjať. Obhliadla som si ho, ale on sa ihneď odvrátil. Zrýchlene som zaklipkala mihalnicami, aby som spracovala, čo sa stalo a opäť sa zamerala na nahnevanú blondínu.

,,Uvedom si to už konečne. Keby ste s Charlesom nenavrhli, že sa musíme rozdeliť, ešte všetci by sme boli spolu. Živí," posledné slovo priam zasyčala.

Na zátylku sa mi chĺpky postavili do pozoru. Než som stihla čokoľvek povedať a otvoriť ústa, prerušil ma mužský hlas.

,,Augenová, nechápem, prečo sa do nás navážaš, ale ak neprestaneš-"

,,Tak čo? Zabiješ ma? Pretože Teda si už zabil, Charles," skočila mu do toho Kailey a zúrivo rozhadzovala rukami.

Nemala som silu hádať sa, celá som bola bez nálady a sklesnutá, preto som sa držala obďaleč. Avšak, jej to nestačilo, preto sa každú sekundu ku mne obracala, ako keby čakala kým... Kým čo? Nebola žiadna možnosť, ako dostať odtiaľ Teda. Presiahol tých desať hodín, zošalel a jeho duša umrela. Tam niekde sa prechádzalo len prázdne telo, schránka.

,,Prosím, Kailey, nechaj to tak," šepla som, keď sa stále do seba púšťali. Potiahla som nosom a tuho privierala viečka, do ktorých sa mi tlačili zradné slzy.

,,Nechať to tak?! Ty si snáď zo mňa strieľaš!" vykríkla.

To som sa už naozaj a doslova zrútila. Stratila som pevnú pôdu pod nohami, preto som sa rýchlosťou blesku ocitla na tvrdej zemi. Počas pádu som zavrela oči, aby som sa nemusela na nikoho pozerať a rukami si chránila hlavu. Počula som, ako sa ku mne viacerí blížili, pretože sa ozval dupot mnohých nôh. Akoby sa tu pohybovalo stádo slonov. O chvíľu som pocítila vo vlasoch ruku.

,,Aly, si v poriadku?" strachovala sa Sasha, ktorá mi zvierala pravú ruku a upokojujúco ma hladila.

,,Musíme ju dostať do tepla, stmieva sa," prehovoril Jay.

Všetko sa so mnou zatočilo, keď som sa ocitla v niekoho náručí, pravdepodobne, v jeho. Pokúsila som sa ovinúť ruky okolo jeho krku, ale bola som bezvládna. Otvorila som oči a zachytila jeho starostlivý pohľad.

,,Nemôžem za to," šepla som zronene, keď sme prechádzali okolo Kailey a Charlesa.

Ten mi venoval jeden rýchly pohľad a opäť sa rýchlo otočil. Nevedela som, čo mu bolo. Bola som rada, že chalani stihli postaviť stany. Jay horko-ťažko odhrnul jednu stranu, ktorú sme používali ako vchod a vošli sme dnu. Keď ma položil, poďakovala som mu.

,,Zostaň tu so mnou, prosím," zašepkala som potichu a odkašľala si.

Neisto sa otočil, akoby nemohol uveriť, čo som práve vypustila z úst. Nakoniec aj tak odišiel, z čoho som zostala mierne v pomykove.

,,Dávame si pauzu niekoľko dní," počula som, ako vyhlásil.

Chcela som sa postaviť, protestovať, proste niečo spraviť, ale ozvala sa moja narazená kostrč.

,,Ty si sa pomiatol?" začal sa s ním hádať mladší brat.

,,Každý z nás potrebuje oddych," argumentoval ďalej.

,,Mňa z teba porazí! Áno, lebo aj Tiene si dajú pauzu, počkajú, kým si oddýchneme!" rozčuľoval sa istý Nezvyčajný.

,,Počula si to?" overoval si Jay, keď vstúpil do stanu.

Len som prikývla. Spočiatku som sa s ním chcela hádať, doprosovať sa, ale potom som si uvedomila, že to nemalo zmysel. Aj tak by som nevedela triezvo uvažovať a to som potrebovala, pretože sme sa mali presunúť k Jazeru Sirén. Sadol si vedľa mňa, nohy skrútil do tureckého sedu a rukami si podoprel bradu.

,,Nemôžem za to, že tam Ted zostal," prehovorila som do ticha. Jay zdvihol zrak, sivé oči sa stretli s mojimi fialovými.

,,Princezná, neber to tak. Každému sa to mohlo stať," upokojoval ma.

Avšak, stále som sa necítila lepšie. Mrzelo ma, čo sa prihodilo, nebolo mi práve dvakrát do smiechu a... bola som unavená. Zo všetkého najradšej som chcela ísť domov a zaspať vo svojej mäkkej posteli. Po tom úžasnom dobrodružstve už nikdy viac nevkročím do žiadneho lesa.

,,Prečo sa to muselo stať?" ďalej som pokračovala. Ani som sa nenazdala a slzy si našli cestu von. Preto som si ich chrbtom ruky zotrela.

,,Nič sa nedeje len tak, Alycia," vyslovil veľmi obozretne.

Smrkla som a pozrela naňho uplakanými očami. Nevadilo mi to, poznala som ho odmalička a vyrastala s ním, rovnako ako so všetkými členmi tejto družiny.

,,Čo-čo poviem jeho rodičom?" spýtala som sa priškrteným hlasom.

,,Že padol ako hrdina," odvetil pohotovo.

To som sa už rozvzlykala ako malá. Skuvíňala som, slzy mi tiekli ako potoky a nakoniec ma Jay vtiahol do objatia. Silno som mu zvierala lem košele a položila som mu hlavu na hruď. Zrejme mu nevadilo, že bude celý zmáčaný od mojich sĺz.

,,Bude to dobré," tíšil ma a hladil mi vlasy.

,,Nebude," namietla som a znova sa rozplakala.

⚔

Spala som veľmi zle, všetko ma bolelo, chrbát som mala stuhnutý ako ešte nikdy. Potichu som sa vytrepala von, lebo som si všimla, že Jay ešte spal. Nechcela som ho budiť, už bol kvôli mne dosť dlho hore.

Vonku ma oslepili slnečné lúče. Rukou som si clonila a pobrala sa k batohom. Potrebovala som sa napiť, cez noc som vysmädla.

,,Kamže, kamže, princezná?" posmešne ma oslovil Charles. Zvrtla som sa na päte a čelila jeho pohľadu.

,,Aký máš problém?" osopila som sa naňho.

,,Ja?" ukázal na seba a ja som len prikývla. ,,Nemám žiadny problém, drahá. Len ma už neskutočne štve, že všetci okolo teba chodia po špičkách."

Teraz som bola ja tá, ktorá skrátila vzdialenosť a divoko som mu hľadela do očí.

,,Ako to myslíš?"

Prehrabol si vlasy, takže zostali ešte viac strapaté než zvyčajne. Ani sa, však, nad tým nepozastavil, bolo mu to ukradnuté a založil si ruky na prsiach. Skoro mi zabehlo, keď som zrakom dopadla na jeho rukách. Napnutých svalnatých rukách.

,,Haló, Alycia?" oslovil ma a zamával mi pred tvárou. Okamžite som sa spamätala a zahanbila sa, že ma pristihol.

,,Čo si hovoril?" zisťovala som a snažila sa pozerať do jeho tváre.

,,Ale nič, kašli na to," len mávol rukou a vzdialil sa.

Po chvíli som sa konečne napila a potom sme sa dohodli, že budeme opäť trénovať.

,,Sasha, ideš so mnou?" poprosila som ju.

Ona len pokrútila hlavou, hnedé oči prosili o odpustenie a pobrala sa ku Kailey. Keďže Jay ešte spal, zostal mi...

,,Dobre, Charles, nechoďme okolo horúcej kaše. Poraz ma," podpichla som ho.

Z pošvy vytiahol meč behom sekundy a ja som zopakovala to isté. Mierne som pokrčila kolená, aby som sa dostala do správneho postoja.

,,Už zaútoč, dočerta," poznamenal Strážca.

Poslúchla som ho, tiež sa mi veľmi nechcelo čakať. Rozbehla som sa, prekonala vzdialenosť, ktorá nás delila. Sekla som mečom smerom dole, mala som v pláne podraziť mu nohy. Lenže to sa mi nepodarilo, lebo sa odrazu ocitol na druhej strane, kde som predtým stála ja.

,,Nedohodli sme sa, že budeš používať schopnosť," poznamenala som.

,,My sme sa nedohodli na žiadnych pravidlách, pusinka," vyvrátil môj dotaz.

Opäť som sa rozutekala, tentoraz presvedčená, že sa naozaj trafím. Ale on to spravil znova.

,,Charles!" vykríkla som nahnevane.

Pustila som meč na zem, stužkou, ktorú som mala uviazanú okolo zápästia, som si stiahla vlasy. Keď mi konečne nezavadzali, roztopašne som sa usmiala. Čakala som. Nemala som v pláne zaútočiť, nie tentokrát. Ruky som nechala spustené pozdĺž tela a vyčkávala. Podupkávala som si nohou, aby som ho ešte viac vyprovokovala. Videla som, že to už dlhšie nevydrží, pretože sa začal ošívať. Neznášal, keď som ho nechala čakať. Preto bol behom chvíľky pri mne a pod krk mi nastavil meč.

,,Si mŕtva," triumfálne zašepkal a naklonil sa.

Pery mi prilepil na líce. Mňa v tom momente obliala horúčava, ale nenechala som sa tým rozhodiť. Pokiaľ ma nevidel, zdvihla som ľavú ruku - meč ma tiež ako zázrakom poslúchol - a nasmerovala som ho na jeho chrbát. Nutne som sa potrebovala sústrediť, už aj tak ma dosť rozptyľoval, ale napokon to vyšlo. Meč doňho jemne narazil a Charles vytreštil zelené oči.

,,Šach mat, cukrík," vyhŕkla som posmešne.

Spustila som ruku, meč tiež padol a ja som sa pobrala nazbierať niečo na jedenie.

,,Neskončili sme!" kričal za mnou, ale ja som sa nezaujímala.

Kráčala som ďalej vpred, neobzerala som sa. V bruchu mi už vyhrával orchester a to bolo jediné, čo ma momentálne trápilo. Zohla som sa po orech, ktorý bol spadnutý pri mojej nohe. Keď som zdvihla hlavu, pred sebou som mala Charlesa. Vzpriamila som sa, obišla ho, ale on sa znova a znova ocital predo mnou. Až keď som doňho narazila a tvár sa mi zaborila do jeho hrudi, skríkla som.

,,Si neznesiteľný," zasyčala som.

,,Tiež ťa zbožňujem," ironicky dodal.

Odstrčila som ho, zdrapila ho za rameno, ale ním ani nehlo.

,,Štveš ma." Bola som hladná, podráždená a teraz už aj zúfalá. ,,Ak ma nepustíš-"

Nenechal ma ani dohovoriť, rukou mi zapchal ústa a naznačil mi, že mám byť ticho. Ešte stále nahnevaná som ho uhryzla. Neveriacky na mňa pozrel a pustil ma. Prezrel si svoju ruku, na ktorej sa už nevynímal len Znak, ale už aj odtlačky mojich zubov.

,,Spokojná?" ukázal mi moje dielo.

,,Veľmi," uštipačne som prikývla.

On ma, však, potom nasmeroval niekam doľava, kde boli bažanty. Zaškvŕkalo mi v bruchu, keď som videla jedlo.

,,Nechcela som ťa uhryznúť," prehovorila som, keď sme kráčali k bažantom. Charles bol ovešaný vecami na lovenie a ja som bola len do počtu.

,,Ale chcela," neveril mi.

Kľakol si, z tulca vytiahol šíp a zasadil ho do tetivy.

,,Chcela," priznala som, keď Charles vystrelil a šíp sa prevŕtal telom úbohého vtáka.

Písomné maturity sú za mnou, ale nie som veľmi spokojná. Ďakujem všetkým, čo ste mi držali palce😍
Dnes som sa pokúsila o dlhšiu kapitolu, pretože poslednú dobu boli len kratšie, tak snáď ste sa pobavili na výmene názorov medzi Nezvyčajnými😂
Baruš