Celý deň som ako telo bez duše. V hlave mám dnešné ráno a to ako prebiehalo. Naozaj som vypustila tie slová z mojich úst? Čo ak si robí zo mňa len srandu? Dnes som ho ešte nevidela, neviem ako sa mám chovať. Ako sa bude vlastne on ku mne chovať? Možno to je len jeho špinavá hra, do ktorej som sa sama namočila. Alex mi vravela o nich, ale čo ak som tomu nechcela veriť a preto som bola hlúpa? Milujem ho vôbec? Predsa sa s ním poznám pár dní a mám pocit ako by to boli roky.

Niekto ma chytil za ramená až som sebou trhla. "Prepáč, nechcela som ťa vystrašiť, no vyhýbaš sa mi," kto iný ako Alex. Nevedela som ako mám reagovať, ale asi by som sa jej mohla zdôveriť s tým čo sa mi udialo. Je to predsa len kvôli jej návšteve u nás na izbe. "Musím ti niečo povedať," chcela som pokračovať ale prerušila ma. "Chodím s tvojim bratom, chcem aby si to počula odo mňa," asi si myslela, že to chcem s ňou riešiť. Ale to mi bolo teraz jedno. "To potom," zamrmlala som. "Včera som spala u brata na izbe," zamrmlala som jej a čakala čo mi povie. "A?" stále nechápala. Bože to má v hlave len môjho brata? "Povedala som mu, že ho milujem," počkala som kým jej to začne zapínať. Netrvalo dlho a jej pery sa skrivili do písmena o. Bola dosť vtipná. "Čo ti na to povedal?" bola zvedavá a veľmi, pretože je žiarili oči. "Povedal že aj on mňa a nazval ma láska," nemohla som sa prestať usmievať, nevedela som ako sa tváriť. Moja kamarátka začala šialene kričať. Každý okolo nás sa na nás otočil. Zapchala som jej ústa mojou rukou aby bola už ticho. Nepotrebujem pozornosť okolo seba. "Ale čo Tess?" začala racionálne konečne uvažovať. "Povedal, že to vyrieši," a nič iné som nepovedala. Obe sme kráčali na ďalšiu hodinu.

Bol čas obeda, dnes to šlo dosť rýchlo. Nevedela som ani ako to ubehlo. Na Hera som nenarazila. Čo ma neskutočne mrzelo. Za to som na každom kroku videla Sebastiána, ktorý ma všade prenasledoval. Nenechal si vysvetliť, že medzi nami nič nie je. Bral to ako samozrejmosť. Boli sme len na jeden schôdzke. A on si myslí ani nechcem vedieť čo. Snažila som sa mu vyhýbať ako to len šlo, no to bol troška problém. Lebo ma všade našiel. Som z neho zúfalá.

Kráčala som na obed po chodbe. Každý sa na mňa pozeral a ja som nevedela prečo. Niečo si šepkali a ja som sa začala hanbiť ani neviem za čo. Nič som predsa neurobila. Radšej som to nevnímala. Proste som kráčala chodbou a nechala ľudí tak. No to by som nebola ja ak by ma niekto nezastavil. "Ahoj, som Luke, koľko chceš? Bude stačiť fast-food?" nejak som nevedela čo odo mňa chce. "Prosím?" zavrčala som. "No predsa Sebastiánovi si dala len za jednu večeru a prechádzku, mohla by si aj mne," zastala som v pohybe. To sa mi hádam sníva?! Čo im to ten idiot natáral? "Ja som s ním nespala," zavrčala som a sotila do neho. Obišla som ho a šla do jedálne, vedela som totiž že okrem kamošky tam nájdem aj toho idiota. Mala by som mu poriadne vynadať. Teraz si o mne všetci myslia, že som nejaká štetka čo každému dá za dobré jedlo. Ako si to mohol dovoliť povedať prašivý pes.

Rozrazila som dvere na jedálni. Nikto sa na mňa ani len nepozrel. To bolo dobre, lebo po tomto to nikto nezabudne. Už som mala jednoducho všetkého dosť.

Uvidela som Sebastiána, sedel pri mojom bratovi a o niečom sa bavili. Nasupene kráčam k jeho stolu, ani neviem ako to budem riešiť. "Ahoj ségra," zasmial sa môj brat s dobrou náladou, no hneď sa prestal usmievať. Môj pohľad hovoril za všetko. "Sebastián?" zavrčala som. Otočil sa ku mne. "Čo by si si želala láska?" ako že ma to nazval ten sráč? Vrčala som ako besný pes. "Nehovor mi láska!" skríkla som a tým so si vydobyla pozornosť jedálne. "Ako si opovažuješ o mne šíriť také sračky? V živote som s tebou nespala," vrčala som stále viac a viac. Jeho oči sa rozšírili. Nahodil úškrn, ale taký ktorým chce niekoho oblbnúť. "Ale no ták, večer si bola tak mierne pripitá, jasné, že si to nepamätáš," čo to do boha trepe za kraviny? " Aha, tak pripitá?! My sme predsa boli na stupídne nudnej večery, kde si básnil len o sebe a potom sa ma snažil pobozkať v parku," penila som už. "Ale no ták, nehovor mi láska,že máš okno," zasmial sa znova, snažil sa to uhrať. Koho chcel vlastne oklamať? "Prestaň klamať Bastián" prečo je vždy všade kde to potrebujem? Ten hlas som nepočula od dnešného rána a ani neviete ako mi neskutočne chýbal. Zimomriavky, ktoré mi spôsobil sa nedali zakryť. "Ako môžeš vedieť že neklame ona?" dobrá otázka, čo mu asi povie. "No tak, Bastián, si taký sprostý naozaj? Predsa bola so mnou, sťažovala sa na to vaše rande nepodarené," založil si Hero ruky na prsiach. To už jeho úsmev upadol. Najprv sa pozrel na mňa a potom na neho. "Tak je to ty štetka? Podvádzaš ma?" vrčal. Ostala som zarazená. "Boli sme spolu vonku ako kamaráti, nechovaj sa ako nejaký priateľ čo ty nie si," zamrmlala som vyčerpane. Nejak často mrmlem. Ale to je tým, že toho mám už plné zuby, ako sa opovažuje byť takýto odporný na mňa? Ešte k tomu aj klamať. "No tak Sebo, naozaj si si myslel, že moja sestra by o teba zakopla ako o frajera?" môj brat do toho musí ešte prikladať. Bože ako ho ja neznášam za to. Robí mi len problémy. Sebastián vyzeral, že za chvíľu niečo rozbije. A nemýlila som sa, blížil sa rýchlosťou svetla ku mne. Čakala som ten najhorší scenár, no nič sa nedialo. Otvorila som moje zatvorené oči. Jeho ruku držal Hero, ani som nemrkla a voľnou rukou mu vrazil a Sebo dopadol na zem ako kabela šrotu. Čo iné by som si mohla priať. Chcem len pokoj. To šepkanie okolo mňa čo nastalo sa nedalo neprepočuť. Áno, áno je to tak. Hero Finnes Tiffin sa postavil na moju stranu a ešte sa kvôli mne aj pobil. Kto by to povedal že? "Poď!" Hero ma chytil za ruku a potiahol preč.

Usadili sme sa na školskom dvore na lavičke pod stromom. Oprela som svoju hlavu o jeho rameno a on ma objal a venoval mi pusu do vlasov. Povzdychla som si. "Záleží mi na tebe zlato," potrebovala som toto počuť. "Si môj hrdina," jemne som sa usmiala. "Ako to bude ďalej," potrebujem to totiž vedieť. Povzdychol si. "Musím sa na to pripraviť, ale chcem byť s tebou" sklonil sa ku mne. Vnímala som jeho mentolový dych. Jeho pery sa opatrne dotkli tých mojich a ja som sa ponorila do toho úžasného bozku. Jednou rukou ma chytil za vlasy a ja jeho za zátylok. Nemohla som si pomôcť, no tá sexuálna atmosféra ma vzrušovala viac a viac.

"Mali by ste sa odtrhnúť, ide sem tvoja frajerka," započula som hlas Simona. Nebol ani prekvapený tým čo vidí. Asi to čakal. No ja ale nie. 

Prinášam novú časť :P tak si to užite