V jaskyni!
Šiel som popredu ako vždy. Am za mňou utekala, zatiaľčo ja som šiel slimačím krokom. Čerstbý vzduch, jemný vánok a nádherné hrejivé slniečko. Čo viac si priať.
,,Je mi horko," zapišťal som a utrel si pot z čela. Cindaquil ma napodobnil. Pozrel som sa na Am. Vyzerala ako zmoknutý potkan. Nevydržal som to, a spustil som zo seba smiech. Cindaquil sa začal smiať tiež. Už aby, sme narazili na miesto kde sa schovať.
Pustina. Len tráva a skaly. Nič iné.
Am si sadla na Ponytu. Pohnala ju do predu, aby našli miesto kde počkáme na lepšie počasie. Vypustila i Aree. Ja som vypustil Pidgeya. Všeci sme sa vydali iným smerom.
Pustina, pustina a pustina. Nič iné nevidieť. Až na môjho Pidgeya. Obrátil som zrak. V tom som sa zarazil. Pidgey. Začal som skákať a kričať naňho. Pozrel sa na mňa a pridal.
Hodil mi do ruky kamienok. Veľký kamienok.
,,Lucario! Poď von!" povedal som. Vyliezol z pokébalu.
,,Preložíš mi, čo hovorí?" porosil som ho. Utrel si pot z čela. Cindaquil tiež.
,,Jaskyňa. Je tu blízko jaskyňa," dostal zo seba. Na to, že bol vonku len pár minút, sa potil viacej než ja.
,,Ďakujem. Vrať sa. A Pidgey, ty nás veď!" povedal som. Zobral som Cindaquila do rúk a bežal za Pidgeyom.
Am_Pple Am_Pple. Čo robíš ty, zatiaľ čo sme rozdelený?
*Ac mod active* ,,Nikdo nišť netušiť 😎"
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro