Nová Nádej
Vstal som. Posadil som sa na postel. Poobzeral som sa po izbe. Dneska to je posledný raz, čo ju vidím. Bol som z toho docela smutný.
Dvere do izby sa otvorili. Do izby vošla moja mladšia sestra Kiara. Jej natešený výraz ma zamrazil.
,,Stalo sa niečo?" Pozrela sa na mňa vystrašene.
,,Nie, nič," zamrmlal som. Usmial sa na ňu a vyhodil ju z izby. Vyzliekol som si pyžamo a dal na seba červené tričko, šhortky a ponožky.
Zišiel som do kuchyne, kde na mňa čakali raňajky. Sadol som si za stôl a s chuťou sa do nich spustil.
Pustil som teplú vodu. Umyl som si ruky a zuby. Nakoniec som šprintoval na chodbu kde som vzal svoju tašku. Prevesil som si ju cez rameno a obul sa. Otvoril som dvere a začal utekať k laboratórium.
Zaklopal som na dvere laboratória. Dvere mi otvoril mladý blonďatý chalan. Pozdravil som ho a vošiel dnu. V miesnosti s pokémonmi ma čakala profesorka. Pri nej boli traja nový pokémoni vzniknutý omylom a jeden z terajšej doby.
Profedorka sa na mňa pozrela. Vstala od pokémonov a prišla ku mne.
,,Ahoj, tak po troch rokoch odkládania, si sa rozhodol?" Povedala a usmiala sa na mňa.
,, Áno, už som plne rozhodnutý," usmial som sa.
,,Tak to je super. Tú sú pokémoni. Poď zoznámim ťa," povedala a pozvala ma do miestnosti kde sa hrali.
,,Toto je Hyonn," ukázala na pokémona zarasteného machom. Na hlave mal parožie a na tele mu rástrli všeliake rastliny.
,,Je lisnatý pokémon. Jeho výviny su v našej oblasti neznáme. Jeho útoky sú hlavne obraňujúce. Prvý útok je Gerbz. Okolo seba vytvorí bublinu z kríkových konárov a na nepriateľa vyšle tŕne."
,,Takže žaroveň útočí a bráni," poznamenal som.
,,Podstate áno," kývla na to.
,,Ďalej je tu Issuicas," ukázala na žiariaceho pokémona ohňom.
,,Jeho druh má loalytu k svojmu trénerovi. Útoky sú ohnivé, ako plamenomed, a ohnivé kolesom. Nedávno sa vyvinul jednému trénerovi, ale ten ho od vtedy na verejnosti neukázal," povedala sklamane.
,,A ten Cindaquil?"spýta l som sa. Prekvapene sa na mňa pozrela.
,,Je tubuž dlho. Bolo tu pred tebou kopec nových trénerov, no vždy ho odmietli," povedala.
,,Ja si ho vezmem," dodal som nadčene. Cindyquil sa na mňa pozrel. Do jeho očí sa tiahli slzy šťastia. Profesroma odišla ore jeho pokébal, ďalších šesť pokébalov a Polédex. Poďakoval som jej a rozlúčil sa...
Takže. Táto knížka bude so spoluprácou. Nebojte sa. Na to, že nestíham písať, stíham všetko :D spolupráca bude s:
Mojím dvojčaťom Am_Pple dúfam, že si pochopila, tú moju originalitu :D 👳
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro