Autor: user24450263

Padali kvapky, bolo ich mnoho,
Nezaujimali sa o toho, či toho.
Padali na zem, kropili polia,
Na starkého, čo ho nohy bolia.

Starký len sedí pod starým stromom
a ten sa zatrasie s mohutným hromom.
Tak búrka silnie, konare láme,
Starký ďalej sedí na moknúcej slame.

Búrka stále silnie, konáre ohýba,
Starký stále sedí ta-, nikomu nechýba.
Sedí a premýšľa nad svojim životom,
dažďom necháva zmyť slzy... potokom.

Spomína na časy, kedy bol mladý,
keď mu ešte mlieko kvapkalo z brady.
Kvapka mu visela na kúsku brady,
vtedy s úsmevom tešil sa z vlahy.