Myslím, že je nanajvýš neslušné sliediť po dome, ktorý ti nepatrí. Alebo si len upratovala?

Nemohla som uveriť vlastným očiam. Neznáma osoba sa ozvala po vyše dvoch mesiacoch! Znamenalo to, že sa nachádzala na tejto párty? Jediná možnosť bola, zistiť to. Zbehla som tých pár schodov, aby som zistila, že teraz už väčšina z ľudí bola opitá. A najhoršie na tom bolo, že polovica z nich mala telefóny v ruke. Dievča napravo sa fotilo, pričom špúlila pery a vyhŕňala si výstrih, aby jej bolo vidieť prsia. Fakt šibnutý nápad. Ďalší chalan natáčal svojho kamaráta, ako pil priamo zo suda s pivom. A mnoho ostatných robilo samé nedôležité úkony na telefónoch. Ako som mala zistiť, kto mi poslal esemesku?

Zaúpela som, keď mi jeden chalan stúpil na nohu, pretože to nepredstaviteľne bolelo, keďže som mala bosé nohy kvôli sandálom. Ospravedlnil sa mi a rýchlo trielil preč. Ďalej som sa obzrela doľava, kde som uvidela zamilovaný párik, takže som sa okamžite otočila späť. Začínala sa mi točiť hlava, necítila som sa dobre. Mala som pocit, akoby mi telefón v ruke mal každú chvíľu vypadnúť, pretože sa mi triasli ruky. Pokúšala som sa nájsť Izzy, ale nevidela som ju. Asi sa niekde zabávala a neotravovala ju neznáma osoba esemeskami.

Potrebovala som čistú, ľadovú vodu, aby som sa upokojila. Na vysokých podpätkoch sa mi chodilo ťažšie, videla som rozmazane a každou chvíľu som sa mohla zosypať. Premýšľala som, prečo som len súhlasila s touto párty. Vedela som, že to nebol dobrý nápad a to auto, ktoré som videla v garáži, bolo toho dôkazom. Síce mi to Rickey vysvetlil, ale stále som tomu akosi nedokázala uveriť. Bolo to až príliš nemožné a neuveriteľné.

Kráčala som vedľa steny, aby som sa mohla podopierať. Po spánkoch mi stekali perličky potu a ďalšie som cítila aj na chrbte. Bolo mi mdlo a snažila som sa do nikoho nenaraziť. To som nemala za potreby. Aj tak by mi nikto nepomohol, keďže by si mysleli, že som len opitá. Jedine Isabell mi mohla podať pomocnú ruku. Lenže tú som ešte stále nevidela. Konečne som sa dostala k stolu.

Hneď som sa oň oprela, aby som nestratila rovnováhu. Hudba stále hučala a ľudia na ňu tancovali. Snažila som sa nájsť v dave niekoho známeho, ale bola to márna snaha. Na niekoľko sekúnd som zatvorila oči, aby som sa mohla upokojiť a predýchať celú túto situáciu. Až priveľmi mi to začalo pripomínať udalosť spred roka. Bola to tá najhoršia skúsenosť, akú mohlo sedemnásťročné dievča zažiť. Aj keď som bola teraz o rok staršia a ako sa vraví múdrejšia, absolútne som sa tak necítila. Srdce mi bilo rýchlejšie ako zvyčajne, akoby chcelo dať o sebe vedieť a upozorniť ma.

Stále som so zatvorenými očami rozmýšľala. Bola som otočená chrbtom k tomu celému chaosu nazývanému párty. Dúfala som, že sa nič podobné nestane, že toto bude naozaj len taká nevinná párty. Keď mi do uší prenikol zvuk pesničky, ktorú som veľmi dobre poznala, otvorila som oči a otočila som sa. Všade panovala skvelá atmosféra, baby aj chalani tancovali, ich smiech bol počuť aj cez hluk a dokonca aj niektoré rozhovory. Počula som dve dievčatá, ktoré boli celkom blízko. Rozprávali sa o nejakom chalanovi, ktorý prešiel okolo nich a jednej sa omylom dotkol. Boli z toho tak namäkko, až sa mi chcelo smiať.

Vyzeralo to, že boli mladšie, než ja a moji rovesníci a sprvu som nechápala ako sa sem dostali. Pravdepodobne, bol už Rickey mimo, že nepozeral, kto chodil k nemu domov. Takže aj takto sa sem mohla dostať naša neznáma osoba. Napila som sa minerálky, ktorú som našla pod stolom, aby sa mi už nekrútila hlava. Opäť som sa zohla pod stôl, aby som ju vrátila späť a narovnala som sa. A hneď som aj zamrzla na mieste. Pre mnou sa v celej svojej opitosti týčil Bob.

Dopekla, zaúpela som.

Strapaté blonďavé vlasy mu odstávali na všetky strany a prepaľoval ma tými modrými očami. Bolo na ňom vidieť, že je značne pod parou.

,,Ahoj," začal a nezdalo sa, že by mal problémy s rečou.

Možno som sa mýlila s tým opitím. Kývla som hlavou na pozdrav, lebo to nevyzeralo, že dostanem niečo zo seba. Zaprela som sa rukou o stôl, pretože sa mi začali triasť nohy.

,,Dlho sme sa nevideli," pokračoval v rozprávaní a veľmi nenápadne sa ku mne približoval.

Opäť som len prikývla a nervózne si poškriabala ucho. Stál tesne predo mnou, až mi to bolo nepríjemné. Nevedela som, čo mal za lubom, ale nepáčilo sa mi to. Zrazu sa cezo mňa natiahol, aby si vzal zo stola fľašu. Nevidela som, aký druh alkoholu to bol, ale jemu to zrejme nevadilo.

,,Chceš?" ponúkol ma a nasmeroval fľašu smerom ku mne.

Zahľadela som sa na etiketu, na ktorej svietil nápis alkoholu. Bola to obyčajná vodka. Mykla som plecom, a aj keď som pôvodne veľa piť nechcela, prijala som ju od neho. Obtočila som pery okolo hrdla a snažila sa nemyslieť na to, že to isté pred chvíľou urobil Bob. Ostrý alkohol ma hneď zahrial, až som zvraštila obočie. Podala som mu fľašu naspäť. Nenapil sa, len ju zvieral v rukách. Myslela som, že už odíde, ale nejako sa mu nechcelo.

,,Pamätáš si, keď sme išli na ten výlet do vedľajšieho mesta?" opäť začal konverzáciu. Oprel sa vedľa mňa o stôl, až sa nám dotýkali ramená.

,,Áno, na to sa nedá zabudnúť," priznala som po chvíli. Bol to naozaj pekný výlet.

,,Namiesto toho, aby sme šli do školy, sme sa uliali. Vtedy sme ešte nemali vodičáky, tak sme nasadli na prvý vlak," rozprával ďalej a na tvári mal úsmev.

,,Áno a zabudli sme si kúpiť lístky," pokračovala som a tiež sa usmiala. ,,Revízor chcel zavolať našim rodičom, ale my sme ho presviedčali, nech nám dá pokutu, lebo ideme navštíviť chorú starú mamu."

,,To bolo prvé klamstvo, čo som od teba počul. Nemohol som uveriť vlastným ušiam, že to počujem," vysvetlil a pozrel na mňa.

V očiach sa mu odrážalo svetlo z lampášov, ktoré vešala Izzy. Keď som si na ňu spomenula, mala som potrebu ísť ju skontrolovať. Otočila som sa, aby som videla, čo sa dialo. Tianna a Cherry tancovali na parkete s nejakými troma chalanmi. Okolo Cherry boli dvaja a keď si ma všimla, venovala mi stowattový úsmev. Ukázala som jej zdvihnutý palec a zaškerila sa. To je teda číslo. Tiannu to veľmi nebavilo, chalana tiež nie, takže tvorili vcelku vtipnú zostavu. Zrakom som prehľadávala okolie a pokúšala som sa nájsť Izzy. Nakoniec som ju našla v rohu, kde zopár chalanov hralo biliard. Stála za Rickeym a povzbudzovala ho. Niečo mu kričala do ucha, líca mala červené a potom začala poskakovať ako veverička. Musela toho dosť vypiť, keď takto vyvádzala. Keď som sa uistila, že je v poriadku, otočila som sa. Nejakým zázrakom som dúfala, že Bob medzitým odíde za svojou priateľkou, ale on tu zostal.

,,Nechceš ešte niečo?" opýtal sa, keď sa nám stretli pohľady.

Najprv som nechápala, čo tým myslel, ale keď ukázal na fľašu v rukách, došlo mi to. Pokrútila som hlavou, nechcela som sa opiť. Nie v jeho spoločnosti.

,,A pamätáš, keď sme si vzali tie loďky na jazero a ty si sa v nej prevrátila?" pokračoval historkami, keď bolo všetko inak.

Nechcela som sa o tom baviť, nie s ním, s nikým. Vtedy sme tam išli všetci. Izzy, Hollie, Kevin, Bob a ja. Nemohla som spomínať na pekné časy, keď s Hollie u nič také nezažijem.

,,Pamätám," ledva som zo seba dostala a dúfala som, že prestane. Na toto som nemala žalúdok.

,,Bolo mi s tebou dobre," vyriekol a až podozrivo sa priblížil. Srdce mi začalo biť na poplach a podvedome som sa odtiahla.

,,Vtedy bolo všetko inak," vysvetlila som pomaly a opäť sa o kus posunula.

,,Môže to byť také isté," šepol a ovanul ma jeho alkoholový dych. Pokrčila som nosom a pokrútila hlavou.

,,Nič už nebude tak, ako predtým," šepla som zronene.

Toho využil Bob, pretože som sa zamyslela a vrhol sa na mňa. Jeho pery narazili na moje, boli mäkké a poddajné, tak ako som si pamätala. Nasilu mi strčil jazyk do úst, šokovane som vytreštila oči a zalapala po vzduchu. Nemohla som sa nadýchnuť, len som cítila jeho dych zmiešaný s alkoholom. Najviac som cítila pivo, čo ma ešte viac napínalo. Snažila som sa vymaniť, ale nedarilo sa mi to, bol príliš silný. Zvieral mi pás, zabáral doň nechty. Zrejme mu vôbec nevadilo, že tu má niekde frajerku. Bože, dúfala som, že nás Tianna neuvidí. Z diaľky to mohlo vyzerať všelijako. Ani by mi neuverila, že som sa bránila.

,,Prestaň," zasyčala som, keď sa na chvíľu odtiahol.

Našťastie sa nepokúšal o nič iné, lebo to by som mu nedarovala. Opäť sa mi prisal na pery a tesnejšie sa ku mne natlačil. Najradšej by som ho zabila, ale okamžite som sa tej myšlienky zľakla. Nevedela som, kde sa vzala. Nebola som predsa zabijak. Bolo mi to nepríjemné, jeho bozky, dotyky, všetko. Nebol vôbec jemný, ako som ho poznala, tentoraz bol drsný. Nemohla som sa pohnúť, bola som ako paralyzovaná. Ruky mi viseli pozdĺž tela.

Neviem ako, ale zrazu som bola opretá o stenu, chladné kachličky sa mi dotýkali chrbta a vysielali do tela zimomriavky. Bob si to zrejme vysvetlil inak a zvýšil intenzitu bozku.

A dosť!

V rukách som našla cit, obe som položila na jeho ramená a pokúsila sa ho odtiahnuť. Keď som už myslela, že sa mi to nepodarí, niekto ho odo mňa odsotil. Bob spadol na zem na zadok. Bolo to také nečakané, že som sa od šoku zviezla na zem. Vnímala som akosi rozmazane, ale tušila som že ten chalan sa doňho pustil. Bob sa zvíjal na zemi, bol skrčený do klbka a skuvíňal. No, tomu sa hovorí pravý chlap...

Konečne sa mi podarilo zaostriť, aby som zistila, kto bol môj záchranca. Na tvár sa mi hneď usadil úsmev, keď som zaregistrovala Colina. Bob sa už postavil, dal ruky do pästí a pustili sa do seba. Bolo to také rýchle, že som len videla, ako lietali päste a nadávky.

Snažím sa pridať každý týždeň, ale zisťujem, že niektoré kapitoly sa mi píšu veľmi ťažko. Snáď je táto v pohode, i keď si ňou nie som istá. Čo na to všetko vravíte?
Už sme na 30. kapitole!😱 Páni, nemôžem tomu uveriť😊
Ďakujem vám za všetko, už to spolu dotiahneme do konca❤
Baruš