Už sme boli skoro pred jej domom, aspoň som si to myslela. Čo bolo úplne najlepšie, bol fakt, že náš bol len o päť domov ďalej. Otvorila​ bránku a z kabelky vytiahla zväzok kľúčov. Ešte predtým sme boli u mňa, aby som si rýchlo vzala šošovky, pretože som nehodlala skúmať Isabellin dom skoro bez zraku. Keď strčila kľúč do zámky, za nami sa ozvalo hvizdnutie. Obe sme sa v tom momente otočili a mala som tak možnosť zbadať vysokého vyšportovaného chalana. Vlasy mal čierne ako uhoľ a uškŕňal sa. Izzy ma prekvapila už len tým, že sa rozbehla jeho smerom a skočila mu do roztvoreného náručia.

,,Nazdar, bejby," pozdravil ju, keď ju stisol v náručí.

,,Vrátil si sa," počula som ju šepnúť a hneď na to mu vlepila pusu.

Naozaj som sa chcela odvrátiť, ale nejako to nešlo. Bola som paralyzovaná na tom jednom mieste s pohľadom upreným na najlepšiu kamarátku a jej... priateľa? Keď obaja dokončili dôkladnú prehliadku mandlí, chalan jej odhrnul vlasy z tváre, nahol sa k jej uchu a pokiaľ rozprával, pohľadom blúdil ku mne.

,,Musíš mi porozprávať, ako bolo na zápase, všetky zážitky, jasné?"

On sa len zasmial, objal ju a zložil ju dole.

,,Och a skoro by som zabudla," podišla bližšie a jeho ťahala za ruku. ,,Toto je moja najlepšia kamarátka Lorien," ukázala na mňa rukou, ,,a toto je Rickey, môj frajer."

Ešte stále som bola prekvapená faktom, že má frajera, ale usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval. Vyzeral byť milý, ale keď stáli pri sebe, boli ako deň a noc. Dva protiklady.

Ešte chvíľu sme sa všetci traja na seba pozerali, nikto nevedel čo povedať a potom Rickey ukončil moje trápenie: ,,Mal by som sa ukázať v škole. Hneď ako autobus zaparkoval, bežal som priamo za tebou a tréner dosť vykrikoval," oznámil a zberal sa na odchod.

,,Snáď nebudeš mať kvôli mne problémy," zachichotala sa ako malá školáčka a pobozkala ho na líce.

Rickey mi zakýval a potom sa už pobral na odchod. Otočila som sa doľava, kde som počula prasknúť vetvičku. Nikoho som nezbadala, možno to bola len nejaká zver.

,,Ideš?" zakričala na mňa z domu.

Otočila som sa, že odídem, keď som znova započula prasknutie konárov. V mihu som sa obrátila, ale uvidela som už len tmavú šticu vlasov. Aspoň to som si myslela. Priblížila som sa bližšie, už som bola skoro​ za domom.

,,Lorien!" zvolala.

Preľakla som sa a rýchlo sa otočila. Jasne som za sebou počula ďalšie praskanie vetví, až ma zamrazilo. Do domu som priam vbehla ako blesk a Izz za mnou zatvorila dvere. Pristihla som sa, že som ju skoro poprosila, aby ich aj zamkla.

,,Môžu tu žiť vlci?" spýtala som sa znenazdajky. Nadvihla obočie a na chvíľu sa zamyslela. Potom však pokrútila hlavou.

,,Asi nie," dodala, akoby sa ma snažila presvedčiť.

Ich dom bol priestranný rovnako ako náš, len nemal poschodie. Viedla ma kuchyňou, kde sa na stole povaľovali detské omaľovánky.

,,Nemáš doma sestru?" spýtala som sa, keď som tu nikde nevidela pobehovať to ničivé tornádo.

,,Nie, veď je v škole."

Chápavo som prikývla. Jasné, že ostatní sú v škole, len my dve sa ulievame.

,,Dáš si niečo?" ponúkla ma a otvorila chladničku.

Záporne som pokrútila hlavou a prezerala si detské obrázky. Isabell si vytiahla pomarančový džús a usadila sa pri stole.

,,Takže, frajer," začala som celkom nevinne konverzáciu. Len prikývla a nenútene popíjala džús.

,,Ako dlho ste spolu?" spýtala som sa a popritom som listovala v detskej omaľovánke. Všade samé zvieratá. Mačky, psy, kone...

,,Sedem mesiacov," odvetila. Vypúlila som oči a buchla päsťou do stola. Ona sa vyľakala, čo ma trochu rozosmialo.

,,Fíha, takže je to vážne," poznamenala som. Mykla plecom a znova si odpila z pohára.

,,Asi áno."

Uškrnula som sa na ňu, pretože mi napadla jedna delikátna otázka.

,,A už ste spolu...?" veľavravne som sa na ňu zadívala.

Vyprskla džús, ktorý mala v ústach, samozrejme, že ma ním ofrkala a rozkašľala sa. Ja som sa len dobre zabávala s rukami založenými na prsiach.

,,O môj Bože! Lorien, ty si neskutočná! Naozaj si sa nezmenila..." zalapala po dychu a teatrálne si prešla po čele.

Poznala som svoju kamarátku dobre, vedela som, že je rada, že som sa na to opýtala. Aj tak by mi to určite neskôr povedala aj sama.

,,Ale áno, spali sme spolu," odpovedala na moju otázku. Nadšene som zatlieskala, bolo mi jedno, že na mňa zazerá.

,,No poďme, Izzy, chcem detaily!" vyhŕkla som.

Zbadala som, ako sa jej po tvári rozlial rumenec a podvedome sa usmiala. Keď som usúdila, že na mňa zvysoka kašle, opäť som buchla rukou o stôl a naklonila sa cezeň.

,,To nie je fér! Ja som ti musela všetko povedať do detailov," pripomenula som jej skutočnosť, keď mi ráno o piatej volala, či som sa vyspala s Bobom, mojím vtedajším priateľom.

,,Ale to bolo iné, ty si bola schopná o tom napísať knihu a dať mi to prečítať," bránila sa.

,,No to určite! Veď si zo mňa ťahala všetky detaily, moja zlatá. A to si bola len o tri izby ďalej, v izbe s Kevinom a kukali ste sa na seba ako teľatá na nové vráta. Pokojne si mohla ísť do našej izby, aj tak Bob spal ako udretý mechom. Veď vieš, ako ma potom podpichoval, že som mu konečne podľahla. Aj keď, sex s ním bol-"

,,Dosť, Lorien! Pamätám si na to dodnes, na to nikdy nezabudnem, ako si ma hodiny prosila, aby som si na noc vymenila izbu s Bobom. Jasné, bol to tvoj priateľ, ale chodili ste spolu vyše dvoch mesiacov... A ty si myslíš, že by som sa len tak vyspala s Kevinom? S Kevinom, s ktorým som sa ešte ako malá hrávala v piesku?"

Dookola sme sa hádali ako kedysi. Raz sme totižto išli na výlet zo školy. Tuším to bolo na nejaké tri dni. A poslednú noc mi Bob navrhol, že večer príde. A keďže som bola zaľúbená, plná hormónov, jasné, že som celý deň naliehala na Izz, aby sa niekde večer zašila. Učiteľky mali izby hore, Bob s Kevinom o tri izby ďalej od tej našej. A Isabell ako dobrá najlepšia kamarátka to vzdala a odcupitala do izby za Kevinom. Vedela som len toľko, že sa rozprávali a spomínali na detstvo. Potom mi o piatej zavolala. Ja som jej celá boľavá zdvihla a plná eufórie jej všetko do detailov vysypala. Mala som jediné šťastie, že Bob spal ako zabitý. Mala som tušenie, že by sa mu nepáčilo, že som niekomu vyklopila celý priebeh nášho milovania.

,,Však nad tým teraz nerozmýšľaš?" opýtala sa ma, čím ma totálne vyrušila zo spomienok. Keďže som bola ticho, došlo jej, že ma práve nachytala.

,,Bolo to dávno, veď vieš, že Bob bol moja láska už od toho momentu, čo som ho zbadala," zasmiala som sa. Išla vrátiť džús späť do chladničky a umyla pohár.

,,No dobre ja ti to teda poviem, ale len raz, tak ma počúvaj."

Imaginárne som si zatlieskala, pretože som cítila výhru. Prikývla som, pohodlne sa usadila na stoličke a započúvala sa do kamarátkinho monológu.

⚜⚜⚜

Ešte hodiny sme sa smiali, spomínali na staré dobré časy a jedna druhú sme prekrikovali. Presunuli sme sa k nej do izby, ktorú mala polepenú plagátmi obľúbených skupín a hercov. Sedela som na posteli, zatiaľ čo ona okupovala kancelársku stoličku. Musela som uznať, že mi tieto bezstarostné časy za posledný rok chýbali.

,,Dobre, dobre... Už-už stačí," smiala sa Isabell a chytala sa za brucho.

Opäť som spomenula nejakú vtipnú historku z našich stredoškolských čias. Dala som ruky do vzduchu v obrannom geste, čím som jej naznačila, že som skončila. Zhlboka som sa nadýchla, zastokla si zavadzajúce ryšavé vlasy za ucho a položila obe ruky na kolená.

,,Chceli sme sa porozprávať," začala som opatrne, akoby som sa bála nastávajúcej katastrofy.

Izzy tiež prestala, ukončila aj točenie na stoličke a uprene sa zadívala do mojich hnedých očí. Mierne zvraštila čelo, pretože tiež očakávala pohromu v podobe onej noci.

,,Áno, chceli. Ale aby sme to vyriešili, bude treba spomínať. A to do detailov," varovala ma dopredu.

,,Toho som si vedomá."

Postavila sa, aby zasunula stoličku späť ku stolu a posadila sa ku mne na posteľ. Vzájomne sme si pozreli do očí a rozobrali sme zakázanú tému.

Prajem krásne prežitie veľkonočných sviatkov!❤🐰
Opäť som tu s ďalšou kapitolou, už sa pomaly dostávame k poriadnemu deju. Že by sa konečne porozprávali o minulosti?
Ďakujem vám za votes a nádherné komentáre, neskutočne ma to teší❤
Baruš