Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

⚜Dvadsaťtri⚜

,,Nevyspala som sa s ním," oznámila som Isabell po telefóne po tom, čo som dohovorila s Colinom.

V rukách som niesla téglik s čiernou kávou a odchlipovala si z nej. Ešte bola horúca.

,,Tianna mi to vysvetlila. Povedala, že taxík zastavil pred jej domom a Colin vystúpil. Chcel vziať aj mňa, ale Bob naliehal, že ma taxík vyhodí doma a Colin bol príliš pripitý, aby protestoval. Pravdepodobne myslel svoj hlúpy internát. Takže som sa s ním nevyspala. Veď na tej fotke, čo si mi ukázala, bolo vidieť, že aj Bob bol oblečený. Proste sa s nami náš neznámy alebo neznáma zahráva."

Izz na druhom konci linky vydýchla, rada, že som nepodľahla svojmu bývalému.

,,To ma veľmi teší, zlatko. Ja telefonujem!" vzápätí zvrieskla na niekoho a tresla niečím. ,,Budem končiť, mám tu otravného priateľa."

Zasmiala som sa spolu s ňou a otvorila som dvere od domu.

,,Keďže som sa s ním nevyspala, mohla by si sa už o mňa prestať strachovať," dodala som, aby som sa uistila, že mi prestane posielať každých päť sekúnd správu, či náhodou nie som tehotná.

,,Jasné, maj sa. Ľúbim ťa!"

Zložila hovor predtým, než by som jej stihla odpovedať.

,,S kým si sa nevyspala?" ozvalo sa odrazu.

Zľakla som sa, vyliala som si vriacu kávu na biele tričko a zvýskla som. Okamžite som si postihnuté miesto začala pretierať.

,,Oci!" zavrešťala som a hlas mi podskočil o oktávu vyššie.

,,S kým si nespala?" opýtal sa znova s rukami v bok. Tváril sa vážne, typický policajný dôstojník.

,,Och, ty nie si v práci. Nečakala som ťa," snažila som sa zachrániť situáciu, preto som rozprávala o úplne nepodstatných veciach. Ale nezabralo to.

,,Niečo som sa pýtal."

Pristúpil ku mne bližšie a dvoma prstami mi chytil bradu. Previnilo som sklopila pohľad aj napriek tomu, že som nič trestné nespáchala. Bol zločin nepovedať otcovi o strate panenstva?

,,Heh, veď s nikým," vyriekla som tentoraz pravdivo. Poškriabala som sa na zátylku a uprela pohľad do tých známych očí.

,,Ty si s niekým spala?"

,,Teraz nie," odpovedala som temer okamžite, čo som nemala robiť. V momente očervenel a pustil mi bradu.

,,Kto to bol?" zaujímal sa. Medzitým odo mňa odstúpil, aby si mohol odsunúť stoličku a sadnúť si na ňu.

,,Bob?" šepla som, dúfajúc, že ma prepočul.

,,Bob?!" zvýšil hlas. ,,Panebože, koľko si mala rokov?"

,,Oci, musíme to riešiť? Je to trápne."

Povedala som a rýchlo som sa pobrala do izby, než by ma stihol zastaviť.

⚜⚜⚜

Celý víkend som sa učila na testy, ktoré ma čakali v pondelok. Nechápala som, prečo ich profesori nemohli rozložiť na viacero dní. Preto som nebola v sobotu u Izzy na pyžamovej párty, ani v kine na nejakom novom akčnom trháku. A, dokonca, som nemohla ísť v nedeľu na piknik, pretože som sa drvila chémiu. Neznášala som ju a aj celú školu za to, že som bola celý víkend doma ponorená v knihách. Zaujímavé bolo, že všetci ostatní mali čas na tieto voľnočasové aktivity.

Kedy sa stíhali učiť?

To bola pre mňa veľká záhada.

⚜⚜⚜

V pondelok som bola hore už o štvrtej, len aby som si zopakovala občiansku vojnu a prepočítala si pár príkladov na matematiku. Bolo to strašné.

Všetky veci som si nahádzala do kabelky, pohladila Blaka po hlave. Aj tak ma nevnímal, hneď ako som vstala, obsadil si moju posteľ. Zapriadol a schúlil sa do klbka. Už som len čakala na autobus, pretože Izz mi nezdvíhala a na Rickeyho som nemala číslo. Autobus konečne dorazil a ja som nastúpila. Sadla som si pri nejaké dievča, pretože zvyšok miest bolo obsadených. Onedlho sme boli pri škole. Už teraz sa mi začali potiť dlane, taká som bola nervózna a pritom som sa všetko poctivo naučila.

,,Ahoj," niekto ma pozdravil, zatiaľ čo som mala hlavu v učebnici.

,,Ahoj, naučená?" spýtala som sa Cherry, pretože som bola zvedavá, keďže bola na všetkých akciách.

,,Jasné, mám veľmi dobrú pamäť a keby aj nie, v mobile mám každú jednu stránku z učebnice," odvetila pohotovo a utekala za nejakou babou.

Mávla som nad ňou rukou, že sme sa fajn porozprávali. Hľadala som Isabell, dúfala som, že sa čoskoro objaví. Vo vrecku mi začal zvoniť telefón. Vytiahla som ho, uvidela na displeji meno spomínanej a potvrdila hovor.

,,Dobré ráno," popriala mi a ja som to zopakovala. Mala som zlé tušenie, ale nechcela som nič dopredu predvídať.

,,Dnes neprídem, som veľmi chorá," zakašľala, ,,potom mi dáš poznámky?"

Aj odpovede na testy, dodala som sarkasticky v duchu.

,,A čo ti je?" dožadovala som sa odpovede.

Nebodaj ochorela na pyžamovej párty, že si nedala teplé ponožky a prechladla? Áno, dnes som bola plná sarkazmu a irónie, ale toto ma vedelo nahnevať.

,,Bolí ma hrdlo a asi mám aj horúčku," šepla a niečo zapraskalo.

,,Tak sa uzdrav, maj sa," popriala som jej a zložila hovor bez toho, aby som počkala na odozvu.

,,Ránko, Lorien," zastavila sa pri mne Tianna.

Obzrela som sa, či sa niekde nenachádzal Bob. Našťastie nie, takže bol vzduch čistý. Objali sme sa a spoločne sme kráčali do triedy.

,,Kde je Izzy?" opýtala sa znenazdajky, keď sme si ukladali veci do skriniek.

,,Je chorá."

Chápavo prikývla a rozlúčila sa s tým, že sa ponáhľala do triedy. Potrebovala som ísť ešte na toaletu, preto som jej povedala, že sa tam stretneme. Keď som odkladala mobil do skrinky, pípla mi správa.

Najlepšie priateľky si neklamú, alebo sa mýlim?

Otvorila som priloženú fotografiu. A potom som to oľutovala. Na nej bola Izzy, na sebe mala kvietkované šaty, biele sandále na podpätku a vyzerala zdravá ako ryba. Usmievala sa a vedľa nej bol Rickey. Nemohla som určiť, či fotka bola naozaj z dnešného dňa, alebo si zo mňa niekto robil dobrý deň. Lenže keď prišiel Rickey do triedy, oblečený v tých veciach, ktoré mal na fotke, potvrdilo sa mi to. Nahnevane som si sadla do lavice a čakala na profesora.

,,Izz je chorá?" potľapkala ma po pleci Cherry, ktorá sedela za mnou. Len som prikývla.

,,Mne sa zdalo, že som ju dnes ráno videla. Ale asi to bol omyl," dodala si len tak pre seba.

⚜⚜⚜

Písomky som zvládla v pohode, ešte ma jedna čakala po tréningu futbalistov. Išla som len s Tiannou, pretože Cherry si šla zapáliť. Smrad z cigariet som nemohla ani cítiť, preto som odmietla jej spoločnosť. Bob sa tiež neukázal v škole, čo bolo pre mňa len dobré. Sadli sme si na lavičku, chalani sa zatiaľ naťahovali a trénovali si kopy do brány. Rozprávali sme sa o nadchádzajúcej písomke z chémie, potrebovala som vysvetliť jednu reakciu, ktorej som doteraz nepochopila. Zrazu sa však na ihrisku objavila blondína v šatách, ktoré som poznala z fotky.

,,Nie si chorá?" zabrdla som hneď, keď sa pri nás objavila. Nevyzerala, že by mala horúčku.

,,Musela som prísť na Rickeyho tréning, sľúbila som mu to."

Hlas mala tiež v poriadku, nebol zachrípnutý.

,,Cherry povedala, že ťa dnes ráno videla, ale nebola si istá. Mala si na sebe presne tieto šaty," zapojila sa do našej konfrontácie Tianna. Udivene som na ňu pozrela a potom uprela zrak na kamarátku.

,,To som nebola ja. Celé ráno som bola v posteli. Až teraz som sa obliekla. Musel to byť niekto iný," vyriekla úplne v pohode a nevadilo jej, že klamala do očí svojej najlepšej priateľke.

Tianna sa zrazu postavila, venovala mi veľavravný pohľad a odišla. O Izzy ani okom nezavadila. Bez toho, aby som jej čokoľvek povedala, som jej strčila pred nos telefón.

,,Pekné od teba, Isabell," zasipela som a tiež som sa postavila. Z lavičky som si vzala sveter a omotala si ho okolo pása.

,,Mrzí ma to, nechcela som klamať, ale viem, čo si o tom myslíš. Celý víkend som sa flákala a na učenie mi nezostal čas. Nechcela som dostať samé zlé známky," obhajovala sa, ale to som už bola na ceste do triedy.

Ešte jedna písomka. Potrebovala som vytesniť Izzy z mysle a sústrediť sa. Toto bola dôležitá písomka. Veľmi. Mohla ovplyvniť celý môj prospech na konci školského roka. Sadla som si, Cherry už sedela úplne vzadu, kývala mi a ešte niečo študovala. Tesne pred zvonením prišiel Rickey a sadol si predo mňa.

,,Kde máš frajerku?" zasyčala som.

Otočil sa, prekvapene pootvoril ústa, ale nič nepovedal. Do triedy prišla profesorka a hneď začala rozdávať testy. Zistila som, že to boli štyri nahusto popísané strany. Keď položila papiere na stôl aj poslednému študentovi, rýchlo som chytila pero a vyplnila prvú otázku. Zo začiatku to bolo ľahké, možno prvá polovica strany, lenže potom prišli na rad ťažké otázky. Niekoľko som vynechala s úmyslom, že sa k nim vrátim neskôr. Rickey predo mnou horlivo písal, raz za čas sa poškriabal vo vlasoch, možno sa tak lepšie sústredil. A Charlotte za mnou zasa nenápadne ťukala do telefónu. Nechápala som, ako mohla odpisovať, ale bola to jej vec.

,,Slečna Blackworthová, čo to tam máte?" ohlásila ma profesorka a už sa ku mne blížila.

Sprevádzal ju klapot lodičiek po dlážke. Netušila som, čo myslela, preto som naďalej písala. Sklonila sa a odtrhla papierik, ktorý trčal spod lavice. Ukázala mi ho.

,,To nie je moje," vyhlásila som presvedčená o tom, že sa to nejako vysvetlí. Profesorka sa však na to zadívala cez okuliare.

,,Veď to sú presne odpovede na test! Odkiaľ ich máš, Lorien?"

V tom šoku zabudla aj na slušné vykanie a oslovila ma krstným menom.

,,Neviem, ako sa to tam dostalo," pokúsila som sa vysvetliť.

Lenže ona ma nepočúvala a vytrhla mi z ruky pero. Mnohí študenti sa začali pozerať naším smerom. Áno, stále som tu bola nová a nikto ma až tak dobre nepoznal.

Ako to, že prichytila mňa s neznámym ťahákom, ale Cherry si nevšimla?

Keď ostatní dopísali test, – predtým mi môj vzala a roztrhala ho na márne kúsky – zavolala môjmu otcovi, aby si pre mňa prišiel. Cítila som sa trápne a stále som rozmýšľala nad tým, ako sa tam dostali tie odpovede. Že by znova útočila neznáma osoba? Na to som nepoznala odpoveď. Musela som čakať na otca, aby mu profesorka mohla s veľkým úsmevom na tvári oznámiť, že som podvádzala na teste a že si v piatok napíšem opravný. Neveriacky na mňa pozrel, neveril mi, keď som chcela protestovať a pokúsiť sa mu to vysvetliť. V aute som si skontrolovala telefón, kde na mňa čakala ďalšia správa od neznámeho čísla.

Podvádzať na teste? To sa nepatrí.

S hrôzou v očiach som zablokovala telefón a hodila ho do tašky. Doma som musela zavolať Isabell, aby sme tú osobu odhalili. Nemohla som sa na ňu hnevať len preto, že to niekto chcel. Takú radosť mu alebo jej nespravím.

Ahojte! Dnes som tu načas, ale len preto, že kapitolu som mala dopredu napísanú😂
Čo vravíte na vývoj udalostí? Malý rozhovor otca a Lorien, správy a podvádzanie na teste?
Ďakujem za všetko❤
Baruš

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro