Tá najhoršia vec na bolesti je to, že pretrváva. Niektoré rany sú totiž natoľko hlboké, že ani čas nepomáha na ich zahojenie a každý deň vám pripomína, že niekde tam existuje niekto, kto by vám s tým trápením mohol pomôcť.

Je zvláštne ako sa život dokáže zmeniť v priebehu niekoľkých mesiacov, len tak, zo dňa na deň. A môj život bol toho príkladom. Z dievčaťa, ktoré malo všetko sa odrazu stalo dievča, ktoré nemalo nič. Peniaze nahradila práca, rodinu iná rodina a životné ciele, len akési prežívanie. Starý život mi ale vôbec nechýbal. Občas totiž musíme zabudnúť, odísť, zmeniť sa, aby to, čo kedysi nedávalo zmysel existovalo v jasnejších farbách.

„Stále tomu nemôžem uveriť," zamumlala Mel a jej oči na malý moment pristáli na mne. Rýchlo sa však spamätala a ďalej pokračovala v príprave kávy. „Jednoducho nemôžem..."

„Mel," bezradne som zašepkala jej meno a myseľ mi ihneď zahmlili ukrutné spomienky. „Už je to týždeň, nechaj to tak."

Prudko položila hotovú kávu na podnos a keď sa z nej ani kvapka nevyliala, z pľúc vypustila prerývaný výdych. „Chápem, prepáč, len... stále nedokážem prehrýzť ten fakt, že som kamarátka s bývalou priateľkou Setha Collinsa. A bol dokonca aj u mňa doma, pozdravil ma a...." zrejme si v pravej chvíli stihla všimnúť ublížený výraz, ktorý sa mi predral na tvár, pretože sa zamračila, spojila pery a líca sa jej sfarbili do červena. „...a zlomil ti srdce. Takže ho neznášam. Všetkých ich neznášam."

Klamala. V očiach sa jej odrážalo všetko okrem nenávisti, ale už len to, že to povedala, aby ma utešila pre mňa veľa znamenalo. Chystala som sa jej vysvetliť, že kvôli mne rozhodne nemusí mať voči chalanom taký postoj a že som si nebola celkom istá, kto komu zlomil srdce, ale akákoľvek snaha niečo povedať zanikla, keď sa pred pultom zjavil Carter s typicky širokým úsmevom na perách.

„Kto koho neznáša?" opýtal sa, sadajúc si na jednu z barových stoličiek.

Mel vedľa mňa stuhla, zrak jej okamžite padol na podnos a červené líca nadobudli ešte sýtejšiu farbu.

Jej správanie bolo vtipné, no zároveň som presne chápala jej zahanbenie a tak som sa rozhovoru chopila ja. „Čo tu robíš, Carter?"

Zadíval sa na mňa s nadvihnutým obočím a nechápavým výrazom, akoby som sa ho pýtala niečo zlé. A možno by tá otázka bola úplne nevhodná, keby nebola pravdivá. Bol to už totiž týždeň, čo som podobne ako Setha nevidela ani Cartera, Abby, alebo ostatných a aj napriek tomu, že mi chýbali, ich neprítomnosť mi pomáhala odpútavať myseľ od myšlienok, ktoré ma ťažili.

Stále som prepočítavala. Dookola si prehrávala momenty, rátala dni, všímala si detaily a moja hlava išla doslova prasknúť z množstva otázok, ktoré sa mi v nej nahromadili. Načo by bolo Sethovi desaťtisíc dolárov? Prečo by tie hlúpe papiere nechal len tak ležať na stole? Prečo by to vôbec robil? No zároveň vo mne prežívala aj tá časť mňa, ktorá sa na celú situáciu dívala veľmi skepticky. Prečo by ma žiadal, aby som mu dôverovala? Prečo mi nepovedal komu tie papiere patria? Prečo o mňa odmietol bojovať?

A prečo na neho nedokážem zabudnúť?

Ešte stále som intenzívne cítila jeho pery na svojich. Každý nepatrný dotyk rúk. Každé objatie. V nose ma šteklila jeho vôňa a zo spánku ma budili živé sny. Chcela som si tie predstavy zachovať navždy, ale každým dňom sa vytrácali a ja som si postupne začala uvedomovať, že nič netrvá večne.

Z myšlienok ma vytrhol až Carterov hlas, ktorý mi prenikol do uší a prinútil ma znova na neho upriamiť pohľad, ktorý medzičasom skĺzol smerom k podlahe. Už sa netváril začudovane, ale tvár mu prelínal ďalší hravý úsmev. „Mám zakázané navštíviť moje dve obľúbené dievčatá?"

Pery sa mi automaticky nadvihli v spontánnom úsmeve, zatiaľ čo Mel roztrasene schmatla tácku, zamumlala takmer nečujné : „Tak ja pôjdem.", a vyparila sa obslúžiť čakajúcich zákazníkov.

Carter sa najprv obzrel na miesto kam odišla Mel a potom sa otočil späť ku mne so zamračeným výrazom. „Povedal som niečo zlé?"

„Nie," povedala som s úsmevom ešte o čosi viac širším až ma zabolelo v lícach. Nadobudla som pocit, že to bolo snáď roky, čo som sa usmievala naposledy a stačilo pár minút v prítomnosti tej správnej osoby a tmou zahalené myšlienky nahradili o čosi viac farebnejšie. „Tentokrát mi odpovedz pravdivo, prečo si prišiel?"

„Okrem toho, že mi chýbaš?" pokynul hlavou a naoko zamyslene si prešiel prstami po brade, čo jeho výrazu dodávalo viac dramatickejší efekt. „Dopekla, Ellie, ako dlho toto bude ešte trvať?"

Prekvapil ma nielen svojim tónom, ale najmä zmučeným pohľadom, ktorý na mňa upriamil. Úsmev mi z pier skĺzol a nahradil ho akýsi nepodarený úškľabok. „Myslím, že nechápem, čo sa mi snažíš naznačiť, Carter."

„Samozrejme, že chápeš," zatiahol zlostne. „Možno neviem, čo presne sa medzi tebou a Sethom posralo, ale jeden z vás by sa mal konečne spamätať a niečo s tým urobiť. Takto sa ďalej nedá existovať. Ty sa nám všetkým vyhýbaš, akoby sme mali mor a Seth nerobí nič," rozhodil rukami a zadíval sa na mňa ešte viac nástojčivejšie, akoby sa ma snažil svojimi slovami presvedčiť. „Myslím to vážne Ellie. On nerobí nič. Už sme zrušil dva koncerty, pretože odmietol vyjsť zo svojej izby. Správa sa ako malé decko. Včera na neho Drew tak nahučal, že nebyť Evana asi by obaja skončili na pohotovosti. A tí dvaja sa síce často hádajú, ale nie takto. Takže konečne prekonaj svoju hrdosť a niečo s tým urob, inak sa toto celé skončí veľmi zle."

Ostala som zarazená aj keď sa vrátila Mel a niečo zaujato rozprávala. Dokázala som len upriamovať pozornosť pred seba a dookola si prehrávať Carterove slová, akoby som sa v nich snažila nájsť nejaký skrytý význam, ktorý neexistoval.

„To je ten problém Carter, že nevieš čo sa medzi nami stalo!" zrúkla som, cítiac na sebe oveľa viac pohľadov, než mi bolo milé. „Klamal mi, takže ma nenazývaj hrdou len preto, že..."

„On nie," ozval sa tichý, známy hlas priamo spoza Carterovho chrbta a všetka pozornosť padla na Abby, ktorá sa ale dívala priamo na mňa. Nevidela som ju vyše týždňa a okamžite som si povšimla výrazne tmavé kruhy, ktoré sa jej črtali pod očami. Nebola ani nalíčená, tmavé oblečenie na nej doslova viselo a vlasy mala ledabolo spojené gumičkou. Pôsobila unavene, akoby nespala niekoľko nocí. „Ten šek na desaťtisíc dolárov nepatril Sethovi, ale mne. Ja som tá, ktorá za toto všetko môže, Ellie."

~

Väčšina z vás to vedela iné budete možno prekvapené, ale tak... ako inak by to bolo. Viem, že táto časť nebola žiadna sláva a dokonca príbehu už ani takú neočakávajte. Dúfam, ale, že sa vám to aspoň málinko páčilo.