Ticho pred búrkou. Aspoň tak by som nazvala obdobie pomaly plynúcich týždňov strávených v prítomnosti osoby, ktorá mi dozaista menila život. Spoločne sme sa pripravovali na skúšky, spoločne sme ich aj zvládli a spoločne sme sa vydali v ústrety trojmesačnému voľnu. Bez školy sa, ale môj život zdal byť priveľmi prázdny a tak som kopec času trávila čítaním kníh a premýšľaním nad životom. Seth sa ku mne čas od času pridal. Ľahol si vedľa mňa, zaryto ma počúval a neskôr ma okrádal o dych nástojčivými bozkami.

Premýšľala som najmä nad mamou. Nad tým ako dlho trvala moja sloboda a jej mlčanie. Niečo pripravovala, niečo, čo som nedokázala odhadnúť, ale niekde v hĺbke duše som to šípila. A práve ten strach ma nútil užívať si prítomnosť oveľa duchaplnejšie než kedykoľvek pred tým.

Ako sa však dni striedali v kalendári a hodiny míňali minúty, moje city k Sethovi každým dňom rástli a rástli. Bol mojou neodmysliteľnou súčasťou aj keď sme každý znamenali niečo iné.

„Zabije ma," povzdychol si Carter teatrálne, keď sme vedľa seba kráčali takmer vyľudneným chodníkom medzi vysokými budovami.

„Preháňaš," zamumlala som tlačiac sa bližšie k jeho boku, aby popri mne mohla prejsť mamička s kočíkom kráčajúca oproti nám. „V skutočnosti je veľmi mierumilovný."

„Jedine ak v posteli," zaironizoval a jeho blbá poznámka mi do líc vhnala červeň. Moja myseľ, ale fungovala inak a prv než by som samú seba stihla zastaviť ocitla som sa v spomienkach, ktoré ma zaviedli o pár hodín dozadu, do postele, k Sethovi, k jeho bozkom, k tomu všetkému, čo vo mne spôsoboval, keď.... Ellie!

„Ešte stále sa môžeš otočiť," navrhla som priškrtene sústreďujúc sa na priamu chôdzu a na to, aby som niekde nezakopla. „Len som nervózna a myslela som, že keď Seth nemôže..."

„Ja chápem," zastavil ma uprostred nedopovedanej vety a keď som na neho úskokom pozrela, všimla som si širokánsky úsmev ťahajúci sa skrz obe pehami posiate líca. „Navyše je Seth v poslednej dobe ako krotké mačiatko."

Znova som sa začervenala, tentokrát, ale celkom opodstatnene. „So mnou ani nie..."

Carter prudko zastal a mne neostávalo nič iné, len urobiť to isté. Neotáčala som však k nemu hlavu, bola som si celkom istá tým, že sa uškŕňal od ucha k uchu. „No Ellie, toto bol tvoj pokus o sexuálny vtip?"

Ak som sa dovtedy červenala, po uvedomení si vlastných slov som úplne horela. Našťastie som, ale v sebe mala posledné zvyšky sebazáchovy a namiesto odpovede som sa opäť pohla, načo ma Carter so smiechom nasledoval.

„Robíš ma nervóznou," zasyčala som, keď sme prechádzali okolo drobných obchodíkov, ktoré na seba pútali pozornosť farbami a zaujímavými názvami. „Musím sa sústrediť, pomaly zabúdam ako sa volám, koľko mám rokov, prečo mám záujem o prácu a..."

Zamrzla som uprostred pohybu a všetka moja pozornosť padla na čerstvý výtlačok novín v novinovom stánku na kraji ulice. Počula som ako Carter za mojim chrbtom niečo vytrvalo hovoril, ale nedokázala som ho vnímať, iba som sa naďalej dívala na veľké čierne písmenka, ktoré na mňa neustále kričali. A tak som sa pohla dopredu, opatrne som schytila výtlačok do rúk a znova si prečítala titulok.

V rodine politika Arnolda Jacksona sa chystá veľká svadba!

Srdce mi išlo priam vyskočiť z hrude, keď som bez rozmyslu, rýchlo posúvala stránky až k celému článku. Nevnímala som okolitý ruch vedľa seba, ani Carterove nástojčivé otázky a keď som sa dostala na tú správnu stranu, zatajila som dych.

Je to oficiálne a my sme boli pritom!

Včera v popoludňajších hodinách politik Arnold Jackson novinárom potvrdil, že jeho najmladší syn Leonard Brooklyn Jackson na konci roku 2016 koná obrovitánsku svadbu. Okolie a najmä média ostali šokované, keďže Leonard iba pred pár mesiacmi vyhlásil zrušenie zásnub so svojou dlhoročnou priateľkou Elizabeth Scottovou. Zdá sa, ale, že sa mladý, sympatický a najmú úspešný nasledovník otcových šľapají znova zamiloval a jeho nastávajúca...

Ani som si neuvedomila, že nedýcham až kým som noviny rázne nezatvorila a cez otvorené ústa do seba nenasala dostatočné množstvo vzduchu.

„Kto je Leonard?" do uší mi prenikla Carterova otázka a ako odpoveď som mu ponúkla len svoj najširší úsmev.

„Nikto."

~

„Vyzeráš decentne," zašomral postarší pán, ktorý si ma celú obzeral, akoby som bola kus výstavného nábytku. „Tvoj úsmev určite priláka zákazníkov a... Mel!"

Jeho prudký výkrik ma vystrašil a tak som sebou nepozorovane trhla práve v momente, keď do malej kancelárskej miestnosti vstúpilo dievča, ktoré mohlo mať toľko rokov ako ja. Bola o niečo vyššia, s výraznejšími bokmi a s dlhými vlasmi, ktoré jej dopadali na útle ramená. Na sebe mala červenú zásteru, na líci machuľku od múky a tvár jej zdobil široký úsmev s dokonale rovnými zubami.

„Áno strýko?"

„Zober si päť minút pauzu a ukáž tuto..." zamyslene skrčil obočie a tak som sa mu rozhodla pomôcť.

„Elizabeth."

„Och áno, ukáž túto Elizabeth ako to u nás chodí," dopovedal a jeho tmavé oči sa ponorili do mojich. „Keďže si dnes prvá a zrejme posledná záujemkyňa, ber to ako osud. Mel ti vysvetlí ako sa správať, aby si neletela ako tie ostatné a to je odo mňa všetko. Výplatu dostaneš na konci mesiaca a každé získané sprepitné ti ostáva..." snažila som sa čo najviac si zapamätať, ale bolo to celkom márne. „A teraz sa obe straťte."

Vstala som a zamumlala tiché ďakujem, nasledujúc to dievča späť do priestorov malej, útulnej mexickej reštaurácie.

„Som Mel," podala mi ruku a nečakajúc na moje predstavenie pokračovala. „Môj strýko je tvrdý oriešok a zamestnancov tu strieda ako na bežiacom páse. Preto ti dám pár veľmi prospešných rád, ktoré ťa tu udržia čo najdlhšie, keďže si mi celkom sympatická. Ak si hovorila, že sa voláš?"

„Ellie," vydýchla som, keď ma viedla popri kuchyni do útrob reštaurácie, kde ma za jedným zo stolov čakal unudený Carter.

Celý pohovor trval sotva desať minút a on sa tváril, akoby na tom istom mieste presedel tridsať hodín, bez vody a jedla, len sám.

„Dobre Ellie, v prvom rade sa musíš usmievať. Nonstop a čo najširšie. Všetky zuby, aj keby si žiadne nemala. Musíš byť k zákazníkom veľmi milá, komunikuj, pýtaj sa, komentuj, len nestoj ako socha a nemlč. Keď budú zmätení, poraď im a keď budeš zmätená ty, príď za mnou."

„Mám to."

„Prvé týždne budeš pracovať so mnou, budem ti zrejme dýchať na krk a na všetko ťa upozorňovať, ale bude to lepšie ako prísť o prácu no nie?" znova odignorovala moju chabú odpoveď a pohľadom preskúmala okolie. „Nemusíš sa s ničím ponáhľať, radšej kráčaj pomaly, akoby si sa mala zrúbať na zem a vždy dvakrát skontroluj, či si zákazníkom správne vydala. Strýko je na to obzvlášť citlivý. Uh, myslím, že to je všetko... dáš mi na seba kontakt, aby sme sa mohli dohodnúť..."

„Samozrejme," vychrlila som, uvedomujúc si, že som doposiaľ len stála na mieste a neurčito ju pozorovala. „V kabelke mám..." mrnčala som sama pre seba kráčajúc smerom ku Carterovi, ktorý si pri stole prehadzoval soľničku z jednej ruky do druhej.

Hneď ako ma zbadal tvár sa mu rozžiarila a otváral ústa, že niečo povie, ale prerušila ho Mel.

„No do... ty... oh môj život! Carter!"

Ostala som prekvapene civieť na jej vysmiatu tvár a potom mi pohľad skĺzol na Cartera, ktorý sa tváril mierne mimo. „Eh, my sa poznáme?"

Mel si rukou prekryla ústa, akoby sa snažila upokojiť a potom sa znova usmiala. „Samozrejme... Teda ty mňa nepoznáš, ale.. kto by nepoznal teba? Si predsa Carter z Dark Heroes... zrejme ťa milujem... do kelu, teda.. nemilujem, ale obdivujem. Pred pár týždňami som si konečne zarobila na váš koncert a bol to najlepší zážitok v mojom živote. Okej, už trepem... som rada, že si tu bol?... Vidíme sa nasledujúci pondelok Ellie, dobre?"

Prikývla som, ale ona sa vytratila tak rýchlo ako rozprávala.

Chystala som sa Cartera so smiechom podpichnúť, ale on ma predbehol svojou otázkou, ktorá vo mne všetky vhodné myšlienky dočasne vymazala. „Mám to brať, že si tu prácu dostala?"

Len som prikývla a pery sa mi zvlnili v ďalšom šťastnom úsmeve.

~

Toto bola taká nudná, prechodná kapitola, ale veľmi dôležitá. Pýtali ste sa na Lea, takže... niekto sa nám bude ženiť! :D a Ellie má prácu. Navyše sa nám do deja priplietla ďalšia postava na ktorú sa veľmi teším. Snáď sa vám táto kapitola aspoň trocha páčila...