Po dlhšej dobe som sa znova ocitla v tej známej kancelárií, kde sa to všetko začalo. Sarah sa na mňa usmievala a pohľadom, rovnako ako ja, skenovala hárok papiera, ktorý som pred sebou držala. Chýbal jeden podpis, ktorý však znamenal niečo oveľa viac. Vydýchla som, na pár sekúnd zatvorila oči a napokon pritlačila hrot pera na kolónku s mojim meno.

Jeden pohyb zápästím, jedno priezvisko a bola som voľná.

„Som rada, že si urobila toto rozhodnutie," zaševelila Sarah milým hlasom a keď som jej papier podala späť do ruky, hrdo si ho obzrela. Na nose mala okuliare s čiernym rámom, na perách bledoružový rúž a namiesto saká jej z pliec padal zelený top. „Takže od dnes si oficiálne študentkou literatúry. Štipendium ti zostáva, len si budeš musieť dávať pozor, aby ti neklesol priemer a aby si mala dobré známky. Ale toho sa pri tebe nemusím báť, však?"

Prikývla som a presne to bola chyba.

O hodinu neskôr som totiž sedela na hodine literatúry, bledými prstami som zvierala okraj lavice a srdce mi v hrudi divoko bilo. Tentokrát to, ale nebolo Sethom, ten sa totiž na hodine neukázal, pretože s chalanmi mali skúšku a tak som sa na vyučovanie vliekla s nie príliš dobrou náladou.

Profesorka Greenová s vážnym výrazom v tvári podávala testy mojim spolužiakom, ktorý sa následne buď tešili, alebo zahanbene skláňali hlavy. Kým prišiel rad na mňa, ruky som mala spotené, kolená rozochvené a v hlave úplne prázdno. Neprekvapilo ma, keď si profesorka chabo vzdychla, pokrútila hlavou a so sklamaním mi podala test do roztrasených rúk. „Čakala som od vás trocha viac, Elizabeth," zašepkala a ukazovákom, na ktorom sa jej leskol červený lak, pobúchala po známke, ktorá tkvela vo vrchnom rohu vypísaného papiera.

Môj pohľad automaticky klesol k hárku, k červenému krúžku a k veľkému céčku.

Céčko.

Nikdy v živote som nedostala céčko. Nikdy v živote som nebola zo seba tak veľmi sklamaná ako v tom momente. Urobila som všetko, čo bolo v mojich silách. Učila som sa. Učila som Setha. A dostala som céčko. Hlúpe. Hlúpe. Céčko.

~

Moja sloboda trvala sotva pár hodín a už sa všetko menilo na hotovú katastrofu, ktorá sa mi všemožne snažila vysmiať priamo do tváre. Do Sethovho bytu som preto poobede dorazila nahnevaná na celý svet, so slzami na krajíčku a náladou, ktorá neviedla nikam.

Preháňala som. Nič zlé sa neudialo. Každý v živote dostal zlú známku, ale pre mňa to znamenalo neúspech a možnú letenku späť domov.

Našťastie som sa ocitla v prázdnom priestore, čo znamenalo, že Abby bola v práci a chalani v skúšobni. Posledné po čom som túžila bolo, aby ma videli v tom zúboženom v stave, v ktorom som sa nachádzala. Odignorovala som preto škvŕkanie v bruchu a so sklonenou hlavou som sa dovliekla až do izby, kde som s hlasným, teatrálnym povzdychom padla priamo na posteľ.

Izba sa po včerajšom vybaľovaní zdala byť o čosi menšia. Na nočnom stolíku vedľa rámika s fotkou, ležala moja nedočítaná kniha od Tolstoja, v skrini viselo moje oblečenie a z hebkých perín sa odrážala vôňa levanduľového telového mlieka, ktoré som používala.

Ešte stále som to pokladala za zvláštne. Mohla som predsa spať spolu s Abby v izbe, ktorá pred tým patrila Codymu. Mohla som zostať na gauči namiesto Cartera, ale ani jedna časť mňa neprotirečila a práve to bolo na tom to najzvláštnejšie.

Dobrovoľne som sa Sethovi natlačila do postele, bez toho, aby ma dlho prehováral.

Práve tá myšlienka ma privodila k spomienkam z predchádzajúceho večera, ktoré boli jasné a zreteľné, akoby sa odohrávali od začiatku. Keď som si vybalila všetky veci, šaty zavesila do skrine a knihy uložila do políc, skončila som v sprche a napokon v posteli. Nerozprávali sme sa, nepadlo medzi nami ani jedno slovo, len sme vedľa seba ticho ležali, až do chvíle kým si ma Seth nepritiahol k sebe. Bola som z jeho správania natoľko zmätená, že som sa to hodlala nekomentovať a namiesto slov som zaspávala v jeho príjemnom objatí ako naposledy.

Miatol ma do takej miery, že som nedokázala presne určiť, čo myslel vážne a čo nie. Moje srdce v nepravidelných intervaloch vynechávalo úder za úderom a vždy, keď som na neho čo i len pomyslela, ocitla som sa v akejsi komplikovanej spleti myšlienok, z ktorej nebolo cesty von.

Trvalo mi hodnú chvíľu, kým som sa pozviechala, posadila a namiesto sebaľútosti som sa zamerala na knihu. Tá ma na zamestnala natoľko, že som po chvíli úplne stratila pojem o čase a presne tak ma našiel za pár hodín aj Seth, ktorý za sebou zabuchol dvere izby a s rovnako dramatickým povzdychom sa zvalil na posteľ tvárou dole.

„Niekedy mi Drew lezie tak strašne na nervy, princezná," mumlal do matraca, takmer nezrozumiteľne. „Na všetko sa sťažuje. Toto nerob Seth. Ten tón ti nevyšiel. Nemôžeš sa sústrediť? Hráš ty vôbec? Zle skús to ešte raz... bla, bla, bla," otočil hlavu mojim smerom, pretočil očami a ďalej pokračoval. „Chápem, že mu na tom záleží, ale niekedy mám chuť mu tresnúť, aby sa konečne ukľudnil. Veď má ísť predsa o zábavu, pár debilov, ktorý milujú hudbu. Namiesto toho mám v kapele dramatického princa Drewa, mĺkveho Evana a Cartera, ktorému práve začína puberta. Fakt skvelé," potichu zanadával, nadvihol sa na lakti a pohľadom konečne spočinul na mojej tvári. „A ty si mala aký deň?"

Jedna otázka, jedna celkom nevinná a dobre mienená veta, a všetky nahromadené emócie sa zo mňa vyplavili v podobe trápnych potokov sĺz. Rozvzlykala som sa, rukou si prekryla ústa a dovolila som svojmu patetickému ja, aby za mňa prevzalo zodpovednosť.

Seth sa vzápätí posadil, natiahol ku mne ruku a prv než by som stihla akokoľvek protestovať, strhol ma do svojho náručia, kde som skončila nacapená na jeho hrudi. „Čo sa stalo?"

Smrkla som. Raz, dvakrát, trikrát a keď som konečne prehovorila, môj hlas znel duto a príliš vysoko. „Som v tomto celom tak zlá."

„O čom to hovoríš?"

„O živote," zakňučala som ako malé decko a z očí sa mi vykotúľali ďalšie slzy. „Som tu sotva dva dni a už sa mi všetko vymyká z rúk."

Seth ma objal o čosi tuhšie a rukou mi chlácholivo skĺzol po chrbte. „Čo sa stalo, princezná?" zopakoval a v hlase sa mu odrážal skutočný záujem.

„Dostala som céčko," šepla som do ticha, ktoré sa medzi nami rozhostilo a od samotnej hanby som privrela oči.

Ticho sa prehĺbilo, chvíľa trvala o čosi dlhšie a potom sa Seth hlasno rozosmial. „Toto všetko pre jednu hlúpu známku?" opýtal sa, zatiaľ, čo sa mu telo natriasalo v záchvate pobavenia.

„Nechápeš to!" vyhŕkla som vytrhávajúc sa z jeho príjemného objatia. „Môžu ma vyhodiť, môžem prísť o štipendium a potom pôjdem prvým lietadlom späť domov."

„Nikto ťa nebude vyhadzovať," zamrmlal a na znak vlastného presvedčenia pokrútil hlavou zo strany na stranu.

Odula som spodnú peru, dlaňami si zotrela slzy z líc a následne si ruky prekrížila cez prsia. „Tebe sa to povie, ty si mal oveľa lepšiu známku."

Na Sethovej tvári sa po mojom vyhlásení objavil širokánsky úsmev, sprevádzaný pobaveným výrazom a nadvihnutým obočím. „Žeby nám tu niekto žiarlil na známku? Och, princezná, toto som si o tebe vážne nemyslel. Veď ak chceš, môžem ťa kľudne doučiť, keďže som mal lepšie hodnotenie ako ty."

Urazene som sa natiahla po knihu, ktorá sa nejakým nedopatrením povaľovala vedľa mňa a namiesto Setha, som sa zamerala na písmenka. Tie mi však nedávali zmysel, vlievali sa do nepochopiteľného celku a celé moje telo mi dávalo dostatočne najavo, kam smeroval všetok môj záujem.

Seth sa nad mojim trucovaním znova rozosmial, vstal a potom pobúchal na voľné miesto okraja postele. „Posaď sa sem," prikázal mi, vyzliekajúc si čierny sveter, ktorý pod sebou na moje vlastne sklamanie skrýval biele tričko. „No tak, Ellie."

Hlasno som vzdychla, dávajúc najavo svoj obrovitánsky nezáujem, aj napriek tomu, že moje vnútro tvrdilo úplný opak. Srdce mi znova divoko tĺklo, v bruchu som cítila nepríjemný tlak a od nedočkavosti sa mi triasli ruky. Napokon som skĺzla na kraj postele, presne na to miesto, ktoré mi ukázal a pohľadom som sledovala ako sa s úsmevom na perách, pohol smerom ku svojim gitarám.

Opatrne schmatol jednu z nich, podišiel späť ku mne a bez ďalších zbytočných rečí sa posadil vedľa mňa, pokladajúc gitaru na moje kolená. „Toto je Kim, moja prvá akustická gitara a zároveň najväčšia láska, takže k nej musíš pristupovať s nežnosťou."

Hovoril to tak vážne, tak reálne, že som od neho nedokázala odtrhnúť oči. On sa, ale díval na gitaru v mojom lone, na perách sa mu stále pohrával úsmev a keď nadvihol hlavu, pohľady sa nám stretli a ten úsmev sa rozšíril ešte viac, až mu v lícach vymodeloval roztomilé jamky. „Možno nie som dobrý v doučovaní, ale keď sa cítim zle, hrám."

Zahmkala som, sklopila zrak a prsty opatrne priložila k strunám. „Ale ja neviem hrať."

Ešte stále som sa upriamovala pohľad k svojim rozochveným prstom, keď si Seth prehodil ruku okolo mojich ramien a pritiahol si ma bližšie k sebe, zatiaľ čo prsty druhej ruky priložil na pražce. Nedýchala som, keď ma obklopila jeho vôňa. Nedýchala som, keď svoje ľadové prsty preplietol s mojimi. A nedýchala som, keď s našimi spojenými rukami pohladil struny a izbou sa ozval ľahký melodický zvuk. „Od hrania som tu ja," pošepol mi do ucha a kým som stihla popadnúť po dychu, znova pohol prstami a miestnosť naplnila neznáma, pomalá melódia.

Bola som si istá, že môj bláznivý tlkot srdca počuť cez celú miestnosť, ale v tom momente mi na tom vôbec nezáležalo. Zaujato som sledovala Sethove prsty, to ako ladne ich posúval hore, dole, to ako z niečoho zložitého, vytváral jednoduchosť a keď som k nemu obrátila pozornosť, prekvapilo ma, že sa díval priamo na mňa s vážnym výrazom v tvári.

Sekundy nahradili minúty, naše pohľady ostali prepojené a melódia pomaly utíchala. Bola som zhypnotizovaná, v zajatí jeho modrých očí, v silnom zovretí toho, čo vo mne spôsoboval. „Tak ako mi to išlo?" zachrapčala som a hlas sa mi na konci otázky mierne zachvel.

„Excelentne," zamumlal, potiahol si spodnú peru medzi zuby, ticho zanadával a hneď na to celkom nečakane, vyrazil perami v ústrety tým mojim.

Spočiatku som nedokázala spolupracovať, nedokázala som vnímať, nedokázala som nič, pretože ma znovu celkom neoprávnene bozkával. Po chvíli som, ale precitla, pohla perami a pritisla sa bližšie k nemu, do takej miery, že medzi nami neexistoval takmer žiaden voľný priestor.

Každý bozk nás k sebe ťahal bližšie, každý bozk bol o niečo dlhší, o niečo vášnivejší, o niečo dôležitejší. Bola som v opojení, v eufórií, niekde, kde moja myseľ nefungovala a srdce pripomínalo chaos.

Trvalo to hodnú chvíľu, tisíce myšlienok a nespočetne veľa sily na to, aby som sa od neho odtrhla, gitaru posunula smerom k nemu a prudko sa postavila na nohy. „Sakra," vytisla som zo seba, prstami si vchádzajúc do strapatých vlasov. „Sakra, Seth, už to nikdy nerob!"

Na tvári sa mu mihol nechápavý výraz a keď vyslovil tiché: „Prečo?" znova som vybuchla.

„Mätieš ma, hrozne ma mätieš! Neviem čo odo mňa chceš, čo vlastne toto celé znamená?"

Seth si rovnako ako ja vošiel rukou do vlasov, rozstrapatil si ich, zatiaľ čo prstami tej druhej sa pohrával so strunami. „Bol to len impulz."

Len impulz. Chcelo sa mi zasmiať, ale z pier mi namiesto smiechu ušili slová, ktoré šokovali aj mňa samotnú. „Mal by si teda prestať konať impulzívne! Som zmätená! Neviem, čo to na mňa hráš, ale už to nikdy nerob, pretože netuším, čo... čo toto... preboha, Seth. Chceš ma, nechceš ma, tak sa už konečne rozhodni!"

Moja mama rozhodne nemala pravdu. Nekoktala som. Celé sa mi to snažila vsugerovať do hlavy, ale tá Ellie, ktorá stála pred Sethom bola rozhodne oveľa viac zhovorčivejšia ako tá Ellie spred dvoch mesiacov. Chcela som samú seba udrieť do tváre, napchať si medzi pery tričko, alebo urobiť niečo, aby som tie slová vymazala z reality, ale na to všetko už bolo príliš neskoro.

Cítila som to, ešte skôr než to prišlo. Tá bolesť, ten čudný tlak pri srdci, ten zložitý nápor emócií.

Seth si prečistil hrdlo, gitaru zložil na miesto, kde som pred tým sedela a keď obrátil pohľad naspäť ku mne, tváril sa pobavene „Či ťa chcem?" opýtal sa, akoby si chcel overiť, či počul správne. „Nebuď hlúpa, Ellie. Prečo by som mal?"

Nebuď. Hlúpa. Ellie.

~

Dúfam, že vám z toľkej romantiky neprišlo zle. V poslednej dobe mám pocit, že sa mi tento príbeh dosť vymyká z rúk, ale to je tým, že na neho už nemám toľko času ako pred tým. Takže ak na ňom vidíte nejakú chybu, niečo, čo treba skritizovať, kľudne to napíšte do komentára, rada sa poučím.