Nepamätala som si žiaden moment, kedy spánok predstavoval niečo tak dokonalé ako v tú noc. Na nových veciach bolo totiž vždy niečo zvláštne, niečo oslobodzujúce a zároveň dokonalé. Zaspávala som na svojom kraji postele, čo najďalej od neho, no predsa som sa za pár hodín budila v úplne inej polohe.

Ležala som chrbtom k nemu, úplne blízko so žiadnym voľným priestorom medzi našimi telami. Jedna z jeho obrovských rúk spočívala na mojom páse, pričom sa mi prstami dotýkal pokožky brucha, keďže sa mi počas noci istým nedopatrením vyhrnulo tričko. Navyše som vo vlasoch cítila teplo jeho dychu, ktorým mi aj napriek všetkým okolnostiam spôsoboval zimomriavky.

Ešte nikdy ma nikto neobjímal v spánku a Seth to robil s takou nutnosťou, akoby mu na tom závisel celý doterajší život. Tlačil si ma k sebe, ľahko ma objímal a prstami sa mi nevedomky dotýkal odhalenej pokožky pod lemom trička. Už len tá predstava, že som tak blízko pri ňom ma pripravovala o dych a miatla moje myšlienky.

Nechcela som, aby to ráno skončilo, aby skončil ten dych berúci pokoj, ktorý sa mi usadil v hrudi. Áno, panikárila som. Áno, srdce mi išlo vyletieť z hrude. No zároveň som cítila istotu, ktorá prúdila zo sily a intenzity toho objatia.

Posledné mesiace som bola ako stratená. Veci v mojom živote sa komplikovali. Ľudia odchádzali a prichádzali. Všetko strácalo zmysel a kontrolu, všetko sa mi vymykalo z rúk, ale presne v tom momente, presne v tom objatí som si uvedomila, že to nie je až tak hrozné.

~

Keď sa mi po pár dlhých minútach už nepodarilo viac zaspať, opatrne som sa vymanila z toho príjemného objatia, s kufra som schmatla čisté oblečenie a rozhodla som sa pre sprchu. Tá mi neskutočne pomohla, nie len schladiť hlavu a všetky šialené myšlienky, ale konečne si uvedomiť, prečo som s chalanmi vôbec išla.

Setha som po pätnástich minútach strávených v sprche našla v posteli v tej istej polohe v akej som ho pôvodne nechala, len s tým rozdielom, že namiesto mňa objímal vankúš. Na malý moment som dovolila očiam preskúmať obrysy jeho chrbta, potetovaných rúk a rozhádzaných vlasov a nakoniec som zo seba dostala hlasný povzdych. „Vstávaj Seth, musíme sa učiť!"

Niečo nezmyselne zamrmlal a tvár ponoril ešte hlbšie do vankúša.

„Myslím to vážne," hovorila som hlasno, vyťahujúc z tašky ležiacej na zemi potrebný materiál a moje vlastné poznámky, ktoré sme si ešte neprešli. Tentokrát totiž nešlo len o Sethovu známku, ale i o moju, keďže som sa na test ešte neučila.

„Ešte chvíľku," zamumlal a pretočil sa na opačnú stranu čím mi vystavil na obdiv tetovania, ktoré sa za iných okolností schovávali pod tričkom. To už som zazerala celkom otvorene. Nie každý deň sa mi totiž naskytla tak dokonalá príležitosť poriadne si ten kúsok umenia poobzerať.

Trpezlivosť, ale mala určité hranice a tá moja ma rýchlo prešla, odhliadnuc na dokonalý výhľad. „Nemáme veľa času," zakňučala som a kopec kníh som hodila na posteľ len pár centimetrov od jeho nôh. „Seeeeth!"

„Ešte chvíľku," zopakoval chrapľavo a hlavu si tentokrát strčil priamo pod vankúš, aby ma už zrejme nemusel počúvať.

„Seth!"

Nič. Akoby som hovorila do vetra a to ma rozčúlilo ešte viac. Preto som si kľakla na okraj postele, rukou mu schmatla rameno a silno som ním zatriasla, až kým zo seba nevydal nejaký čudný zvuk. „Seth, vstávaj, lebo odchádzam!"

Na moje vlastné prekvapenie to ním ani nehlo a naďalej pokojne oddychoval. „Fajn!" zvolala som urazene, cítiac ako mi hnev vohnal do líc tmavý odtieň červenej. „Sám si to chcel!"

Chystala som sa vstať, schmatnúť svoje veci a ísť sa učiť niekam do iného priestoru autobusu, ale Seth mal zrejme iné plány a prv než by som sa stihla, čo i len pohnúť, schytil ma za predlaktie a potiahol k sebe do postele. Bola to malá chvíľka nepozornosti a ležala som priamo pod ním, s tvárou opäť ráz nebezpečne blízko tej jeho. Hovel nado mnou, váhu tela si podopieral lakťom a modrými očami sa vpíjal do tých mojich. Bol tak ohromne blízko, že mohol kľudne spozorovať divoký tlkot môjho srdca, alebo to, že som automaticky prestala dýchať.

„Povedal som ešte chvíľku, princezná," zachrapčal a očami skĺzol až na moje pery do ktorých som si pohotovo zahryzla, aby sa mi pod náporom tak intenzívneho pohľadu nezachveli. „Koľko je vlastne hodín?"

Uvoľnila som zovretie zubov na dolnej pere a ticho vyjachtala odpoveď na jeho otázku. „Deväť."

Mala som to zrejme zvážiť, pretože Seth nadvihol jedno obočie, tvár skrčil do nahnevaného výrazu a nechápavo otvoril ústa, až kým znova neprehovoril. „Deväť? Vážne? Deväť?"

„Áno," vydýchla som ticho s ďalšou dávkou červene v tvári. Tá sa mi však šírila oboma lícami s úplne iného dôvodu.

Očakávala som, že ma Seth počastuje nejakou nepeknou nadávkou, ale on len očami prebehol mojou tvárou, málinko sa usmial a všetko zakončil prudkým nádychom. „Potrebujem si zapáliť."

Ibaže nevstal ako som pôvodne očakávala, len sa prevalil na chrbát a mňa potiahol so sebou tak, že som skončila nacapená na jeho hrudi s vlasmi rozhádzanými všade naokolo. „Čo... čo robíš?" spýtala som sa priškrtene, chvejúcim sa hlasom.

Jeho odpoveď ma prekvapila natoľko, že som zabudla ako správne dýchať. „Objímam ťa, to totiž priatelia robia, princezná."

Pozbierala som v sebe kúsok odvahy, uvoľnila som všetky napäté svaly tela a hlavu si zložila na jeho nahé plece. V malej, útulnej spálni už dávno nebola tma, svetlo preniklo do všetkých rohov miestnosti a ja som sa znova ocitla v jeho silnom objatí, akoby sa nič zmenilo a predsa bolo všetko iné. Bola som natoľko paralyzovaná a zahĺbená do myšlienok, že som rukou zablúdila až k farebným tetovaniam na jeho ramene. Opatrne, s neistotou, som ukazovákom prešla po zložitom obryse, presne tak ako som dávno túžila, až kým sa mi dokonalý nákres nevryl do pamäte.

V mysli som zablúdila až na miesto pokryté miliónmi otázok, ktoré mi komplikovali sústrediť sa na prítomnosť. Kedy sa z nás stali priatelia? Kedy sa niečo medzi nami zmenilo natoľko, že mi nerobilo problém stráviť pár minút v jeho objatí?

Bol to predsa Seth. Ten istý Seth, ktorý mal neustále okolo seba kopec dievčat. Ten istý Seth, ktorého som vôbec nepoznala. Seth, ktorého som len doučovala. Nič viac medzi nami nemalo byť. Žiadne priateľstvo, žiadne city, len doučovanie. Chalani ako on neboli pre dievča ako som ja vhodní. Nepredstavovali žiadnu budúcnosť. Nemali zábran. Aj Megan to vedela.

S tými myšlienkami som sa vytrhla z jeho objatia, nešikovne som si prehrabla vlasy a koktavo spustila ďalší príval panického reptania. „Ma... mali by sme začať. Musíme si.. si prejsť dve diela a moje poznámky, aby sme si boli istí, že ten test rozhodne dáme."

Seth ma zaujato pozoroval, po čase sa, ale posadil, natiahol sa na zem po svoje tričko a prevliekol si ho cez hlavu, čím prerušil všetky moje fantázie. „Tak poďme na to, keď inak nedáte, vaše veličenstvo."

Roztrasene som prikývla, schmatla svoje poznámky a s podobným tikom v rukách mu ich hodila priamo na kolená, kde ich počastoval nechápavým pohľadom. „Prejdi si všetky nadpisy a dôležité poznámky, kým ja zvýrazním všetko dôležité v tejto knihe."

Tvárou mu prebehol tieň a hravý výraz nahradil o niečo viac serióznejší. „Čo keby sme si to prešli spolu?"

Rázne som pokrútila hlavou, pretože niečo podobné by mi rozhodne nabúralo všetky plány. „Takto by sme to nikdy nestihli. Prečítaj si tie poznámky, snaž sa čo najviac zapamätať a potom si spolu prejdeme Shakespeara."

„Myslím, že by bolo lepšie, keby si to prečítala ty," zamrmlal a pomaly prelistoval celé portfólio.

Hlasno som si povzdychla. „Nechápeš, že to nikam nevedie? Keby som tie poznámky prečítala ja, ty by si netušil, čo je dôležité v tejto knihe a nakoniec by sme sa nedostali nikam."

„To ty nechápeš mňa, princezná," zamrnčal, poznámky zložil späť na posteľ a cez prikrývku ich posunul až k mojim nohám. „Keby som to čítal ja, trvalo by to večnosť."

„Prečo?"

Mykol plecom a venoval mi polovičatý úsmev. „To nie je dôležité."

„Samozrejme, že je to dôležité," vyhŕkla som s napätím v hlase. „Pre tvoju lenivosť tu budeme sedieť ďalších sedem hodín, kým to všetko prejdeme. To sa vážne nemôžeš prekonať?"

„Nie!" zvolal pobúrene a s rovnakou vervou vyskočil z postele. „Hovorí ti niečo dyslexia, princezná? Ak nie tak si to vygoogli, ja sa zatiaľ osprchujem a pôjdem si zapáliť," očami zablúdil k tým mojim a zrejme v nich spozoroval všetok ten šok, ktorý som po jeho slovách cítila, pretože pokrútil hlavou a prstami si rozcuchal vlasy. „Nepozeraj sa na mňa, akoby mi zdochol pes, len mám problémy s čítaním podobne ako stovky ďalších."

„Pre..."

„Nechaj si svoje prepáč na inokedy, teraz ho vážne nepotrebujem," odvrkol a bez ďalších slov odišiel, nechávajúc ma za sebou totálne zmätenú.

~

Niektoré ste to tušili a iné ste sa to dozvedeli až teraz, ale tak to je Seth a Ellie sú priatelia :D teda aspoň Seth si to myslí :D som úplne šokovaná, že toto už je 30ta kapitola, kam to letí a čo robím s ich životmi ? Dúfam, že ste boli s touto kapitolou aspoň trošinka spokojné. Vážne ďakujem za všetko, čo pre tento príbeh robíte, píše sa mi úžasne, keď viem, že sa vám to páči!