To čo som cítila nasledujúcich pár hodín by sa dalo nazvať hotovým šialenstvom. Nikto totiž nepokladal za dôležité oznámiť mi, že strávim dve noci v autobuse, ktorý sa podobal skôr na jazdiaci hotel, než na zvyčajný autobus. Kožené sedačky, herná konzola, kuchyňa, sprcha a dokonca aj spálňa s posteľou, ktorá patrila mne. Tak sa vraj chalani dohodli poza môj chrbát. Posteľ zvyčajne prináležala Sethovi, ale ten sa jej veľkoryso vzdal v môj prospech.

Drew ma hneď po príchode do Santa Barbary objal, do dlane mi vsunul už opravený mobil, ktorý som otrieskala o záchodové kachličky skúšobne a nakoniec mi zvesela oznámil, že bude sranda. Nemala som žiadne nutkanie telefón zapínať, kontrolovať neprijaté hovory a výhražné správy od mami a tak som ho pri prvej príležitosti schovala pod kopu oblečenia v kufri.

Čo bolo ďalším problémom. Zveriť celovíkendové obliekanie do rúk Abby nebol práve najlepší nápad a to som zistila až, keď som otvorila kufor a stretla som sa zoči-voči kope čierneho oblečenia. Podľa Sethovho príkazu som mala presne päť minút na to, aby som sa prezliekla, ale nič z toho, čo som chytila do rúk nebolo vhodné. Krátke šortky, odhaľujúce tielka a ešte kratšie sukne. Napokon som, ale premohla túžbu ísť na koncert v tom, v čom som pôvodne prišla a zvolila som prvé veci, ktoré sa mi dostali pod ruku.

Šortky a tričko s názvom nejakej kapely, ktorú som samozrejme nepoznala. Nestihla som si ani prečesať vlasy, skontrolovať tvár, či poriadne popadnúť dych, keď dnu bez zaklopania vtrhol Cody. Od poslednej potýčky v skúšobni som ho nevidela. Bolo to len pár dní, ale predsa som mala pocit, akoby sa na jeho tvári niečo za tak krátky čas zmenilo. Vlasy mal uhladené dozadu, oblečenie dokonale zladené a pri pohľade na mňa sa mu na tvári objavil zvláštny výraz. „Fíha, Ellie, vyzeráš brutálne dobre."

Líca mi zaliala červeň a keď som sklopila zrak k zemi do uší mi prenikol jeho pobavený smiech. „Nemyslel som si, že čierna je tvoja farba, ale..." zahvízdal a znova sa zasmial. „Budeme musieť na teba dnes večer dávať sakramentský pozor."

Netušila som, čo konkrétne si pod jeho slovami vybaviť, ale odrazu mi jeho prítomnosť nebola ani trocha príjemná. Cody nebol ako Seth. Už od začiatku o mňa prejavil istý záujem a možno som si to celé domýšľala, ale predstava, že som s ním sama v miestnosti mi spôsobovala zimomriavky.

„Kde... kde je Seth?" spýtala som sa priškrteným hlasom, zdvíhajúc hlavu od laminovanej podlahy.

Niečo v mojej otázke spôsobilo, že Cody prudko zaťal sánku, v očiach sa mu zalesklo a skrčil obočie, čo bolo predzvesťou zlosti. Na moje vlastné prekvapenie, ale nevybuchol, ani nezačal kričať, čiže som ho zrejme čítala úplne zle. Namiesto hnevu sa široko usmial a pohodil hlavou niekam za seba. „Chalani šli popredu a Seth ma poveril, aby som ťa počkal," stíchol, v zelených očiach sa mu opäť objavil lesk a keď sa tentokrát usmial, niečo mi na tom úsmeve vadilo. „Snáď sa ma nebojíš, Ellie?"

Nemohla som povedať pravdu. Takisto ako som nemohla premôcť ten zvláštny pocit sklamania zo Sethovho odchodu bez toho, aby na mňa počkal. Bola som predsa jeho kamarátka. Teda... doučovateľka a aj napriek tomu, že som ostatných chalanov poznala, brala som to ako samozrejmosť, že mi Seth bude robiť spoločnosť.

„Nebojím," cekla som a na pery sa mi predral nútený úsmev, ktorý ma však vôbec nezachránil. Cody sa zaškeril, krátko zahmkal a prv než by som stihla hocako protestovať ťahal ma za ruku preč z autobusu.

~

Koncert trval presne hodinu a pol. Dav šalel. Všetci spievali, pohadzovali vlasmi a dookola povzbudzovali. Celý ten čas som postávala v zákulisí, kde mi robil spoločnosť Till. Tridsaťosem ročný vodič autobusu a zároveň skvelý zabávač, ktorý ma pri každej príležitosti bavil. Bol o hlavu vyšší než ja. Svalnatý, s pivným bruchom a šedou briadkou, ktorá mu istým spôsobom svedčala. Spoznala som aj Toma s Nikom, tí robili chalanom ochranku a pár ďalších ľudí poverených rôznymi funkciami.

Chýbal len manažér. A toho mala skupina podľa Tilla v Drewovi. Ten zabezpečoval každý koncert, každé fotenie, každú skúšku, všetky drobné detaily.

„Prečo nemajú normálneho manažéra?" spýtala som sa cez hluk hudby doliehajúcej k nám z pódia. Na ňom si to chalani patrične užívali. Cody bil do bicích ako bláznivý, Evanova neistota sa cez koncert úplne vytratila a spolu so Sethom pobehovali ako blázni, zatiaľ čo Drew očarovával všetky fanúšičky svojim dokonalým, chrapľavým spevom.

Zatiaľ čo som zaujato pozorovala pódium a kopec sporo odetých dievčat na parkete, Till sa pustil do vysvetľovania. „Mali už pár ponúk, ale žiadna im nebola dosť dobrá. Navyše Sethov nevlastný foter im to dosť komplikuje."

Okamžite som spozornela a odrazu ma nejaká kopa poskakujúcich dievčat vôbec nezaujímala. „Ako to?"

„Hovorí ti niečo meno Oliver Donovan?"

Pokrútila som hlavou zboku na bok práve v momente, keď dozneli posledné zvuky elektrickej gitary. Till, ale veľkodušne pokračoval so zmäteným výrazom v tvári, akoby mi vysvetľoval kvadratickú rovnicu. „Donovan Music, nič?" ďalšie pokrútenie hlavou, čo okomentoval pretočením očí. „Skrátka Sethov otec vlastní nahrávacie štúdio, je manažérom a má pod palcom viacero dnešných slávnych speváčok, spevákov a kapiel... okrem tejto."

Dostala som zo seba len chabé a trápne. „Aha." Pretože mi stále niečo nedochádzalo.

Till hlasno zavzdychal, ako keby ho niečo fyzicky bolelo. „Sethov fotrík chcel skupinu kúpiť, avšak Seth si chcel svoju cestu hore vybojovať sám a chalani s ním patrične súhlasili."

„Až na Codyho," zamumlala som zamyslene a Till mi dal ihneď za pravdu.

„Až na Codyho," zopakoval a zatiaľ čo sa chalani za sprievodu hlasného, bujarého potlesku vracali späť do zákulisia, on pokračoval. „Pán Donovan sa, ale naštval a odvtedy odhovára všetky konkurenčné spoločnosti, aby s Dark Heroes podpísali kontrakt."

„Ešte jednu! Ešte jednu! Ešte jednu! Ešte jednu!"

„Čože?" zachrapčala som prekvapene, cítiac v sebe istú celkom neznámu dávku hnevu. „To je od neho dosť hlúpe a najmä zákerné!"

Till sa chystal niečo dodať, ale za chrbtom mi zaznel známy smiech a následne otázka, ktorá ma donútila prekvapene sebou trhnúť. „O kom je reč?"

„Ešte jednu! Ešte jednu! Ešte jednu!"

Našťastie celú situáciu pohotovo zachránil Till, ktorý narozdiel odo mňa nestrácal reč pri prvej príležitosti. „O tebe určite nie Casanova," zavtipkoval a pobúchal Setha po spotenom pleci. Ten bol, ale príliš zaujatý smädom, pričom pohľadom stále zotrvával na mojej tvári. „Len som robil tvojmu dievčaťu spoločnosť."

Zapýrila som sa a uši mi očerveneli ešte viac, keď Seth jeho slová nijako nevyvrátil. Len si prehrabol vlasy, odpil poriadny dúšok minerálnej vody a potom fľašu hodil rovno Evanovi, ktorý na neho nepekne zanadával. S očami stále ponorenými do tých mojich urobil opatrný krok vpred a pery mu rozťal zvláštny úškrn. „Och, princezná, vyzeráš, že potrebuješ jedno veľké objatie!"

Automaticky som cúvla, nie však preto, že by som ho objať nechcela. „Nepribližuj sa. Si spotený a smrdíš!"

To ho rozosmialo natoľko, že zaklonil hlavu dozadu a roztvorenú dlaň si priložil na brucho. Smiech, ale nezastavil prvotný úmysel. Stačila jedna sekunda, ďalší krok dopredu a ocitla som sa presne tam, kde som túžila byť. V jeho objatí.

„Fuj, fuj, fuj, si spotený!" mrmlala som mu do hrude, ktorú natriasal hlasný smiech. Pravdou však bolo, že mi na tom objatí nič nevadilo a vedela by som v ňom zotrvať poriadne dlho, keď sa však preplnenou miestnosťou ozvalo ďalšie: „Ešte jednu! Ešte jednu!", uvedomila som si, že nič netrvá večne.

Seth sa so smiechom odtiahol, postrapatil mi vlasy a pripojil sa k chalanom, ktorí sa na niečom so smiechom bavili.

„Čierne vlasy, prvý rad, obrovské kozy," artikuloval Cody vášnivo, zatiaľ, čo si Seth cez plecia prehadzoval gitaru.

„Myslíš tú čo neustále pokrikovala moje meno?" zapojil sa do rozhovoru a tvárou mu prešiel bezstarostný výraz. „Stavím dvesto dolárov, že dnes v noci bude moja."

Niečo vo mne zabolelo a to sklamanie, ktoré som cítila pred tým sa vrátilo s vyššou dávkou. Možno som naivne verila, že sa niečo zmenilo. Príliš veľa som pripisovala tomu nevinnému bozku, ale pravda bola taká, že Seth bol stále Sethom.

Keď Cody prikývol, podal Sethovi ruku a obaja si nimi potriasli, vedela som, že tá bolesť vo mne nebola jednorazová.

Po koncerte som s nimi nešla na žiadnu party. Nemala som záujem sledovať Setha ako ľahko vyhráva svojich istotne zaslúžených dvesto dolárov. Namiesto toho som odišla späť do autobusu. Na miesto, kde som aspoň chvíľu mohla byť tou starou Ellie. Tou Ellie, ktorá k Sethovi nič necítila.

~

Neviem vám zaručiť, kedy presne bude v týždni časť, ale nechajme to na náhodu :D ak bude tak bude a ak nie tak som asi zomrela :D