Moje nohy premáhala neznáma bolesť, ktorá sa šírila od kolien až k členkom a spôsobovala to nepríjemne šteklenie. Sedela som totiž v skrčenej polohe. Nohy pod sebou, ruky na okraji hnedožltej ošúchanej pohovky a pohľad upretý dopredu, priamo na dohadujúcich sa členov skupiny Dark Heroes.

„Žiadne dievčatá taká bola dohoda," zahrmel Evan a mojim smerom vyslal niečo ako ospravedlňujúci úsmev. „Bez urážky, Ellie."

Prikývla som, brada sa mi nedbalo dotkla krku a pery vykrivili v nepatrnom náznaku úsmevu.

Seth si prehrabol vlasy, pretočil očami a opatrne prstami prebehol po strunách elektrickej gitary, ktorá pod jeho synchronizovanými pohybmi vydala vysoký tón. „Ellie nie je dievča," zamrmlal oduto a prv než by som stihla zhrozene zhíknuť nad jeho opovážlivým výberom slov, nedbalo pokračoval. „Teda nie je ten typ dievčaťa, ktoré si do skúšobne nevodíme."

„Seth sa nám snaží všetkým vysvetliť, že Ellie nie je jeho štetka," povedal Cody s humorným tónom v hlase a drevené paličky, ktoré zvieral v ruke roztočil vo vzduchu. „Či je?"

Kým moju tvár zaliala červeň a slová, ktoré povedal začali dávať zmysel, Seth sa pohol dopredu Codyho smerom s prísnym výrazom v tvári. „Drž zatvorené ústa, Bishop, lebo sa o to postarám ja," precedil pomedzi zovreté zuby, čo spôsobilo, že aj mnou prebehla triaška.

„Opatrne, Seth, lebo takýmto tónom len potvrdzuješ moje odhady," zahuhlal Cody a pery sa mu roztiahli v úsmeve, ktorý bol až príliš provokačný.

Seth pomaly otváral ústa, že niečo povie, ale nedovolil mu to Drew, ktorý ich s hlasnou nadávkou od seba odstrčil. „Vy dvaja ste horší ako dve baby, keby som vedel, že to s vami bude takto, žiadnu skupinu by som nezakladal. A teraz začnime skúšať lebo stratím nervy!" zvreskol a keď sa chalani po minúte ticha rozišli na svoje miesta, podišiel ku mne s tvárou zahalenou v neznámom výraze. „Čo tu robíš Ellie?" opýtal sa a rukou sa natiahol po pohár minerálky položený na stole predo mnou.

Jeho hlas neskrýval žiaden odsudzujúci podtón, len zvedavosť a ešte niečo, čo som nedokázala podchytiť. „Ja neviem," šepla som a pravdivosť tých slov ma donútila zaryť sa hlbšie do vysedenej sedačky.

Drew nadvihol jedno obočie, priložil si pohár k perám a keď ho pokladal späť na stôl, na dokonale rezanej tvári sa mu pohrával širokánsky úsmev. Nepovedal nič viac, nevyjadril sa k mojej chabej, ale predsa len pravdivej odpovedi, len odkráčal, akoby medzi nami neprebehol žiaden rozhovor. Trvalo im to ďalších päť minút dohadovania, tri minúty naťahovačiek a deväťdesiatdva sekúnd nadávania, kým miestnosť nenaplnili prvé tóny známej rockovej pesničky.

Pôvodný plán boli hranolky. Zemiakové, solené hranolky. Lenže v polovici cesty do rýchleho občerstvenia si Seth znenazdajky spomenul, že ma skúšku a tak ma bez ďalších zbytočných slov dovliekol so sebou. Nebola som nadšená. Najmä nie z toho aké nechápavé pohľady nám chalani venovali, keď sme vošli do tmavej miestnosti v útrobách pivnice jednej neznámej budovy. Bola som navyše a neuvedomovala som si to len pre to ako sa ustavične hádali. Jednoducho som k nim nezapadala.

Hudba sa odrážala od stien, rezonovala mi v ušiach a príjemný rytmus ma automaticky nútil poklepkávať prstami po okraji pohovky. Oči mi zatiaľ zablúdili po tmavej miestnosti, cez kopu akustických a elektrických gitár zavesených na protiľahlej stene, cez plagáty známych aj neznámych skupín, k malej prenosnej chladničke a napokon až k samotných chalanom, ktorí bláznivo ovládali svoje nástroje, zatiaľ čo jeden druhého sledovali pohľadom.

Ten môj prekvapivo rýchlo padol na Setha, ktorý mal na tvári vážny výraz, dolnú peru medzi zubami a oči privreté, akoby spojenie medzi ním a hudbou bolo úplne reálne a živé. Fascinovalo ma to, keď sa nepatrne pohol dopredu, napravil si pás gitary, ktorá mu pritom pohybe skĺzla z ramena a prstami opäť vyhľadal gitarové struny. Keď pohodil hlavou do rytmu hudby. Keď sa nahol k Drewovi a niečo mu pošepol načo obaja vybuchli smiechom.

Bola som omámená natoľko, že hodina strávená počúvaním ich hudby a ustavičného dohadovania sa mi zdala ako päť minút.

Napokon skončili všetci na gauči v mojej prítomnosti. Udychčaní, spotení, ale s obrovskými úsmevmi na perách, čo len potvrdzovalo ako veľmi pre nich hudba v skutočnosti znamenala.

Prečistila som si hrdlo a všetky pohľady padli mojim smerom, akoby vopred tušili, že som sa chystala niečo povedať. „To bolo perfektné," dostala som zo seba a všetci sa zazubili. „Nerozmýšľali ste nad albumom?"

Miestnosť sa ponorila do ticha, ktoré prerušil až Cody sediaci vedľa mňa, s rukou prehodenou cez sedačku a prstami nebezpečne blízko môjho ramena. „Album by sme mohli mať už dobré dva roky, kebyže Seth prestane byť namyslený bastard."

„Do prdele, Cody, drž zatvorené ústa!" zhučal Drew, ale na jeho zvolanie niekto nereagoval.

Cítila som ako Seth vedľa mňa stuhol, svaly sa mu napli a keď sa nahol dopredu tvár mal skrčenú do nahnevanej grimasy. „Stále máš ten istý problém Cody? Stále budeme riešiť tie isté rozprávky, len preto, že neleziem fotrikovi do riti?"

Ak som sa dovtedy cítila v ich prítomnosti nepotrebne, v tom momente som chcela rovno zmiznúť zo zemského povrchu. Navyše som vôbec netušila o čom hovorili, takže som nadobudla pocit, že otázky neboli na mieste.

Cody prudko vstal, tvár mal červenú od zlosti a keď si na seba navliekal koženú bundu, z pier chrlil nadávku za nadávkou. „Ide len o jednu skurvenú zmluvu, ktorá by nám zabezpečila slávu na ďalších desať rokov dopredu! Jeden blbý kontrakt! Ibaže to by sme nemohli mať v skupine tvrdohlavého, namysleného, povýšeneckého debila, ktorý si nevidí ďalej od nosa!"

Seth zavrčal, chystal sa postaviť, ale Drew mu zatlačil do hrude a vstal on. „Vypadni sa domov ukľudniť Cody, táto debata nemá žiaden význam!"

„Všetci si tu zastávajte jeho stranu!" zvolal Cody pobúrene, krútiac hlavou. „Ničí nám kariéru, len preto, že..."

„Povedal som, VYPADNI!" zvreskol Drew a jeho melodický, chrapľavý hlas ma doslova zamrazil na mieste. „A zajtra sa tu vráť s lepšou náladou, alebo nechoď vôbec!"

Cody opäť hlasno zanadával, schmatol svoj mobil a na všetkých fľochol zhnuseným pohľadom. „Aj tak som na odchode," s tým odkráčal, zabuchujúc za sebou dvere, ktoré takmer vyleteli z pántov.

To čo nasledovalo po jeho odchode sa dalo nazvať tichom, ktoré nikto nikdy netúži absolvovať. Napínavé. Trápne. Dlhé. Až tak, že po ďalších sekundách túžite byť niekde úplne, ale úplne inde.

To ticho prerušil až Seth, ktorému z pier ušla ďalšia spleť nechutných nadávok. Napokon sa natiahol k stolu po krabičku cigariet, jednu si vytiahol a prikladajúc si ju k perám na mne utkvel pohľadom. „Ellie s nami ide cez víkend na západ."

„Čo...čože?" vyjachtala som nechápavo, krčiac obočie.

Seth si len pokojne potiahol z cigarety a cez pery vypustil do priestoru opar dymu. „V pondelok máme dôležitý test z literatúry, ktorý bude znamenať polovicu koncovej známky a keďže máme cez víkend dva koncerty na západe, pôjdeš s nami."

Evan s Drewom mlčali, obaja ťukali do displejov svojich mobilov, ako keby sa naokolo nič nedialo. „Odkiaľ vieš o tom teste?"

„Mám svoje zdroje," žmurkol a mne okamžite prišla na um spomienka na jeho zanietené flirtovanie s profesorkou Greenovou.

Posunula som tu spomienku čo najviac do úzadia, ešte skôr než by mi prišlo nevoľno. „Nikam s vami nejdem, nemôžem a nechcem. Navyše by si sa na test mal pripravovať sám."

Drew nečakane vybuchol hurónskym smiechom a Evan ho krátko na to nasledoval, čo spôsobilo, že Seth po nich nervózne ohnal voľnou rukou. „Idioti," zahrmel a keď ich smiech neustával, svoju pozornosť obrátil znova na mňa. „Neodporuj princezná, nedávam ti na výber."

Nemo som otvorila ústa a v hlave sa mi pomaly spriadal plán ako ho čo najrýchlejšie udrieť, ale v momente, keď vo mne svitla aspoň aká taká odvaha, mi vo vrecku zavibroval mobil, ktorý signalizoval, že sa mi niekto snažil dovolať.

Bol pondelok. Nikdy nevolala pondelok, ale predsa na displeji blikalo jej číslo.

Mama.

~

Ďakujem za každý jeden vote a komentár, ktorý ste tomuto príbehu doposiaľ venovali, veľmi si to vážim a pevne dúfam, že sa vám to bude páčiť aj naďalej!