Raz som čítala, že keď sa necháte potetovať vaša koža je v priebehu jednej minúty prepichnutá v priemere až tritisíc krát. To je priveľa bolesti na to, aby ju niekto absolvoval dobrovoľne viackrát za sebou, na rozličných miestach.

Čo moju myseľ priviedlo k ďalšiemu faktu, ktorý som si bedlivo naštudovala. Najčastejšie miesta na tetovania sú ramená, zápästia, prsty, brucho, krk, chrbát, hruď, členok a lýtka. Presne v tomto poradí. Keď som očami prebehla po ľuďoch v miestnosti zišlo mi na um, či sa medzi nimi nachádzal niekto, koho tetovanie bolo aj na iných miestach.

Áno. Bola som pripitá a moja myseľ produkovala oveľa viac informácií, než zvyčajne. Alkohol mal na mňa zrejme iný vplyv ako som očakávala.

Takže som po prvom poháriku zistila, že nemám methyfobiu, čiže intenzívny a iracionálny strach z alkoholu, ako som si celé roky naivne domýšľala. Na môj objav roka by zrejme nebol hrdý Adolf Hitler, ktorý zaujímavo nosil titul najznámejšieho svetového abstinenta. A naopak, Winston Churchill, najznámejší svetový alkoholik by nad mojimi chabými alkoholovými skúsenosťami len krútil hlavou.

Opiť sa, ale nebol dobrý nápad, keďže vedci už dávno zistili, že alkohol nespôsobuje, že na niečo zabudneme, len tak, z ničoho nič, akoby mávnutím čarovného prútika. Mozog len stráca funkciu produkovať spomienky. Nič viac a nič menej.

Všetky tieto nezaujímavé fakty mi pomáhali odpútavať myseľ od podstatných vecí. Ako napríklad Leo, mama, Megan, škola...

Do pekla. Zanadávala som a ruku automaticky natiahla za ďalším pohárikom uprostred stola, ktorý obsahoval palivu a nie práve príjemnú tekutinu. Presne tak som si predstavovala svoje zabúdanie, keď som Setha doslova prosila, aby mi pomohol. Moje predstavy, ale vonkoncom nešli podľa plánu.

Seth nás s Abby vzal do svojho bytu na konci mesta, ktorý zdieľal spolu s Codym. Ten sa ihneď potom ako ma zbadal vo dverách, podozrievavo rozžiaril, akoby sme pre neho prichystali narodeninové prekvapenie a ja som bola hlavným darčekom. Nie dlho po našom príchode sa dnu dotrepali aj ostatní členovia skupiny a s nimi neveľká skupina sporo odetých dievčat. A práve tá skupinka ľudí spôsobila, že sa môj spoločník niekam stratil s nejakou ledabolo oblečenou čiernovláskou, ktorá sa mu zavesila okolo krku takmer okamžite, keď sa jej na to naskytla príležitosť.

Kým si Seth užíval prítomnosť svojej určite divokej a odviazanej čiernovlásky, ja som sedela na tmavom pohodlnom gauči a nezaujato som pozorovala dno svojho už dávno prázdneho pohárika.

„Och, neznášam ich!" ozvala sa vedľa mňa zlostne Abby a moja pozornosť sa trocha lenivo presunula na ňu. Nohy mala prekrížené cez seba, krátke šortky jej odhaľovali štíhle stehná a voľný top sa jej dramaticky zošmykával z jedného útleho pleca. K tomu všetkému jej na kráse pridávali aj tmavé vlasy vyčesané dohora a tvár zahalená v precíznom líčení.

Nechápavo som skrčila obočie a očami zablúdila na miesto, kde intenzívne upriamovala svoj pohľad. „H?"

„Tieto ich obdivovateľky," zavrčala cez zovreté zuby a mne došlo, že sa celý čas dívala na Drewa, ktorý sa práve smial na niečom, čo mu do ucha šepkala vysoká brunetka. „Sú ako špenát. Nikto nemá rád špenát."

„Vlastne..." začala som, ale ústa sa mi zatvorili, keď Abby dramaticky vzdychla.

„Sú všade. Chceš si len vyraziť s najlepším kamarátom do mesta, do kina, s pocitom, že budete konečne sami a čo sa nestane? Samozrejme, že sú v kine. Sú totiž aj na ulici, v obchodnom centre, v potravinách, v kaviarni a nakoniec aj u nich doma!"

Váhavo som prikývla, akoby na znak súhlasu a v hlave sa mi namiesto obáv objavila malá nevinná otázka. Účinkom alkoholu som ju dokázala vysloviť bez toho, aby som sa cítila zle. „Abby ty, ale Drewa nepokladáš, len za... za najlepšieho kamaráta, však?"

Po mojej otázke prudko otočila hlavu a naše pohľady sa rázom stretli. „Neviem o čom to hovoríš, alebo čo konkrétne sa ma pýtaš, ale ja a Drew to je číre priateľstvo, ktoré trvá už niekoľko rokov. Vlastne," zamračila sa a kývla hlavou jeho smerom. „Drewa beriem ako svojho ôsmeho súrodenca."

„Čože?" vychrlila som. „Ty máš sedem súrodencov?"

Abby krátko prikývla a na tvári sa jej usadil pokojný výraz, ktorý jasne naznačoval jej úľavu, ktorú spôsobila náhla zmena témy. „Troch starších a štyroch mladších."

Fíha, moje naivné egoistické ja si vôbec nevedelo predstaviť také obrovské množstvo súrodencov. Navyše pri rodičoch, akými boli tí moji by to zrejme ani nebolo vhodné. „Ja som mala sestru," zachrapčala som a oči mi skĺzli k ďalšej kope pohárikov. „Megan."

„Mala?"

Prikývla som a povzbudená alkoholom som zo seba dostala niečo, čo som nezdieľala len tak s hocikým. „Zomrela pri autonehode."

Normálni ľudia z mojej spoločnosti by na toto priznanie reagovali dobre nacvičenými žalostnými frázami typu „to je mi ľúto", Abby však nepatrila do mojej spoločnosti a preto mi jej reakcia bola oveľa príjemnejšia. „Sakra," dostala zo seba. „To je dosť blbé."

~

„Vieš čo... vieš čo je dôležité?" zasmiala som sa a hlava mi dopadla na nepohodlné plece. „Ľudská hlava ostáva pri vedomí ešte dvadsať sekúnd potom ako je oddelená od tela."

Cody sa zasmial a celé telo sa mu pritom čudne natriasalo, ako keby mal nejaký záchvat. Cítila som to, pretože som bola na neho nalepená ako žuvačka vo vlasoch.

„Mám ešte jeden," vyhlásila som hrdo a ruku som tackavo dvihla vo vzduchu. „Keď sa bojíš tvoje ucho produkuje viac ušného mazu ako zvyčajne."

„To je dosť odporné, chodiaca encyklopédia," podpichol a roztvorenou dlaňou ma potľapkal po stehne, aby som zdvihla hlavu z jeho pleca. Strnulo som sa vystrela, z hrdla sa mi vydral krátky chichot a prstami som nešikovne prešla Codymu po rukáve károvanej košele. „Kde všade máš tetovania?" opýtala som sa a rýchlo som zažmurkala očami, čo malo byť môj pokus o flirt.

Do tejto situácie som sa dostala asi tak pred pol hodinou. Abby sa niekam vyparila a jej miesto nahradil Cody, čo mi spočiatku nebolo dvakrát príjemne, s prirastajúcou hladinou alkoholu, však zo mňa opadával odpor a nahradila ho akási celkom neznáma zaujatosť.

Cody nebol Seth. Vlastne nikto v miestnosti nebol ako Seth, ale na tom vôbec nezáležalo.

„Ale čo..." na perách sa mu objavil samoľúby úškrn. „Niekto má slabosť na tetovania?"

Aj mne pery preťal úsmev a hlava bez dovolenia mozgu, prikývla. „Sestra mi povedala, že potetovaní ľudia sú lepší sexuálni partneri. Jej vlastná skúsenosť."

Och. Môj. Že som to práve nepovedala...? Očervenela som a Cody sa hrdelne zasmial, akoby som mu povedala ten najlepší vtip aký kedy počul. „Môžeš si sestrine slová overiť," navrhol a jazykom si pomaly prešiel po perách, čím na nich upútal všetku moju pozornosť.

Bolo by to tak jednoduché. Presne ten typ zabudnutia, ktorý som potrebovala. „Ja..."

Nadvihol obočie, no potom mu výraz potemnel, keď nám nad hlavami zahrmel známy hlas. „Vidím, že sa bavíš, princezná, ale party končí a niekto ťa musí vziať domov."

Samozrejme, že sa musel objaviť v tom najlepšom momente. Samozrejme, že vo mne vyvolal hnev a to najmä svojim rozkazovacím tónom. „Ale ja nikam nejdem," prehlásila som tvrdohlavo a keď som dvihla hlavu jeho oči sa okamžite pohrúžili do tých mojich. „Navyše som tu s Abby a pôjdem, keď pôjde aj ona."

Seth sa zamračil, no potom sa mu na tvári vykľul širokánsky úsmev. „To je dosť smutné, ale Abby odišla s Drewom asi pred pol hodinou a nechala mi ťa na krku. Takže..."

„Takže nič!" vybuchla som a nevedomky rozhodila rukami, čím som nechtiac zasiahla Codyho priamo do pleca. „Nie si moja opatrovateľka, preto sa mi... mi môžeš stratiť z očí niekam, kde si sa stratil aj pred tým."

Pripadla som si, ako keby som sa rozprávala so vzduchom. Seth totižto nijako nereagoval, len si povzdychol, natiahol ku mne ruku a pokýval prstami. „Nebudem čakať dlho, Ellie, po desiatich sekundách si ťa prehodím cez rameno a pôjdeš so mnou tak či onak."

Zafučala som, ruky si prekrížila cez prsia a hrdo som dvihla hlavu, aby som mu tak naznačila, že sa vôbec nechystám pohnúť. Navyše sa mi tá predstava jeho rúk na mojom tele celkom pozdávala.

„Ja sa o ňu postarám," prehodil Cody a Sethov pohľad sa presunul na môjho dovtedy mlčiaceho spoločníka.

„Ani na to nepomysli, kamarát. Ona nie je ako ostatné."

Čože?

Chcela som tú otázku vysloviť aj nahlas, ale nestihla som, pretože sa Seth ku mne prudko natiahol a ľahko ma schmatol za predlaktie. Keďže moja hlava nekonala ako som chcela, nohy ho poslušne nasledovali. Ústa, ale boli inou záležitosťou. „Si hrozný!"

Ako odpoveď som dostala prikývnutie hlavou, nasledované nesúhlasným pokrútením. „Mali by ti zakázať alkohol, si agresívna."

A to bol len začiatok.

~

Mu-he-he (nejaká napodobenina zlovestného smiechu!) Neznášam, keď mi časti nevychádzajú tak ako som to predpokladala :D