,, S tebou je viac práce než som si myslel. " zachraptel posmešne Jinov hlas za YoonGim.

YoonGimu už niekoľkýkrát stuhla krv v žilách. Silnejšie stisol Jiminovu ruku v tej svojej a zhlboka sa nadýchol.

Otočil hlavou na mladšieho, ktorý sa naňho letmo usmial.

To ešte starší netušil, čo za hlúposť sa chystá Jimin urobiť.

,, Pomohol si mi." zašepkal mladší, a potom urobil niečo nečakané.

Rýchlo ako formula 1 otvoril vchodové dvere a sotil YoonGiho von, následne sa zatvorili.

Dopadol chrbtom na tvrdú zem, nachádzajúca sa pred dverami.

Teraz si uvedomil, že sa celý ten čas, buď  odniekal padá alebo ho strašne bolí hlava.

Potichu pustil z úst niekoľko nadávok, keď sa snažil zdvihnúť zo zeme.

Keď už tak-tak stál a gravitácia sa ho nesnažila zvaliť znova dole, rukou si chytil opasok a snažil sa nahmatať už zmienený nôž, ktorý tam však nebol.

,, Jimin. " zašepkal naštvane, ale s obavami YoonGi a rýchlo sa prilepil na vchodové dvere.

Začal do nich búšiť všetkou silou, ktorú v sebe našiel a kričať, či už to boli dve známe mená dvoch osôb nachádzajúcich sa za nimi alebo niekoľko neslušných slov, pri ktorých by nechcel, aby pri nich niekto bol.

Priložil ucho na dvere a počúval, čo sa deje za dverami.

Znepokojujúci bol fakt, že bolo ticho - žiadne nadávky ani zvuk padajúcich vecí na zem.

Niekoľkokrát ešte búchal do dverí, no keď ho začalo bolieť plece, rozhodol sa pre alternatívny vpád do domu.

Prešiel popri domu až k zadnému oknu, ktoré bolo pri jeho až dosť veľkom šťastí otvorené.

Prešmikol sa dovnútra-do domu a rýchlymi, no tichými krokmi sa dostal až za roh miestnosti, kde bol celý ten cieľ diania.

Ostal stáť v neprirodzenej kŕči s vytreštenými očami a jemne otvorenými ústami,oblial ho studený pot.

Pred jeho očami sa odohrávala naozaj 'delikátna' situácia.

Jimin ležal na Jinovom bruchu s nožom, ktorý YoonGi stratil , na Jinovom krku.

Modrovlások však nevidel do Jinovej tváre, no mohol si plne vybaviť jeho vypúlené oči a studený pot, máčajúci jeho oblečenie.

Nezvyk bol však to, že Jin zo seba nevydal ani hlásku, v celej miestnosti bolo počuť len nepravidelný dych dvoch osôb, otca a syna.

Naopak Jimin pôsobil úplne vyrovnane, netriasol sa a na tvári mu hral jemný úsmev.

,, Už nebudem tvoj pokusný králik, mám toho dosť, celé tie roky........ už nevládzem! " Jiminov hlas začal pridávať na hlasitosti, no na konci sa zlomil.

Potiahol do seba a chrbtom ruky si utrel oči.

,, Teraz zaplatíš za všetko, čo si urobil mne, ale hlavne YoonGimu. " zašepkal Jimin a ostrím noža začal tlačiť na Jinovu dýchaciu trubicu.

,, Jimin, nie! "

YoonGi vyletel spoza rohu a pribehol k Jiminovi, ktorého odstrčil od polomŕtveho Jina.

Jimin dopadol na chladnú zem a stočil sa do klbka.

YoonGi odhodil zakrvanený nôž čo najďalej a pritiahol si mladšieho do silného objatia.

Jimin začal opäť hyperventilovať, nahlas vzlykal, plakal a nehorázne sa triasol. Medzi prsty chytil staršieho tričko a začal ho silno žmoliť vo svojich rukách.

YoonGi nehovoril nič, len zlatovládka pevne zvieral vo svojom láskyplnom náručí a upokojujúco ho hladkal po chrbátiku.

Mladší zo seba nedokázal vydať ani tú najmenšiu hlásku.

,, Polícia, ani hnúť! "

_______________________________________
Áno, som späť. (Potlesk)
Prinášam vám ďalšiu časť.  Veľmi vám ďakujem za votes a komenty.
❤❤❤❤❤❤❤