Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

44)

Začudoval som sa.

Jimin stál meter odo mňa a plakal.

Niekedy jeho citové pochody nechápem. Ale je môj a mám ho rád.

Stiahol som ho sebe do objatia a povalil nás do postele.

,, Minie, prečo si taký a plačeš? " pohladkal som ho po vlasoch.

Bez odpovede. Len sa na mňa zlomeno usmial a objal ma okolo krku.

Chytil som ho okolo pása a začal ho hladkať.

,, Minie, čo sa deje, môžeš mi povedať čokoľvek a ty vieš. " zašepkal som a dal mu pusu do vláskou.

Začal vzlykať.

,, N-Nie, le-lebo k-keď ti to po-poviem, nebudeš...... nebudeš m-ma mať r-rá-rád. " dostal zo seba ťažko.

,, Jiminie, milujem ťa, nikdy by som ťa neprestal mať rád. " zašepkal som a vymenil našu polohu. Teraz som bol nad ním ja.

Pohľad na neho ma bolel. Červené oči od plaču naschnuté slzičky a mal aj spotené vlásky. Vyzeral ako ublížené šteniatko.

Smrkol.

Nahol som sa k nemu a dal mu vášnivú pusu na jeho ústočká. Mal ich slané od sĺz. Jazykom som mu prešiel po pere. Pochopil a otvoril trošku ústočká, ani chvíľu som neváhal a už sme si preplietali jazyky. Mal ich také mäkkučké a sladké. Nikam som sa neponáhľal, chcem som mu ukázať ako veľmi ho milujem, a čo k nemu cítim.

Trošku som ho kusol do jazyka, načo zavzdychal.

Odtiahol som sa od neho a usmial sa.

,, Minie, tak, čo si mi chcel povedať? "prešiel som mu palcom po pere.

,, N-No," nadýchol sa a vydýchol,,, musíš t-to vidieť. " povedal a zdvihol sa z postele. Chytil ma za ruku a začal ťahať von.

Čo myslí tým 'vidieť to'?

Prišli sme až k tým veľkým hnedým dverám, ktoré mi nešli otvoriť.

,, Nechceš si to rozmyslieť? " opýtal sa Jimin a zakusol si do pery.

,, Nie. " povedal som neváhavo.

,, Tak dobre, len pamätaj, že ak tam uvidíš čokoľvek-" nedopovedal, pretože som ho prerušil.

,, Navždy ťa budem milovať. " usmial som sa na neho.

Jimin si povzdychol a otvoril dvere, nechal ma vstúpiť prvého.

Bolo to schodisko, ktoré viedlo do zeme.

Schody boli z mramoru a jediné, čo osvetlovalo chodbu, boli malé sviečky prišpendlené na stenách.

Cítil som sa ako v nejakom horore.

Nedal som to však na sebe poznať a neohrozene som pokračoval ďalej.

Na konci chodby boli dvoje dvere.

Pozrel som sa na Jimina, ktorý mal nečiteľný pohľad.

Usmial som sa a otvoril jedny z dverí.

,, Čo to kur*a je? "

_______________________________________
Vitajte u ďalšieho dielu.

Veselé Vianoce a veľa Kpop merču.
❤❤❤❤❤❤❤

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro