,, P-prečo kvôli mne?"opýtal sa Jimin nechápavo.

Začalo mi byť teplo a cítil som, ako mi kvapky potu stekajú po chrbte. Už nie je cesty späť.

Nadýchol som sa:

,, Pretože ťa milujem. Páčil si sa mi od prvej chvíle, najskôr som si to nepriznával, ale keď som ťa videl v tej nemocnici, všetko som si uvedomil. "

Vysypal som zo seba rýchlo a čakal, čo na to povie.

Ticho.

Svoj pohľad som zdvihol zo zeme a pozrel sa Jiminovi do očí.

Sedel stále na zemi v tureckom sede, a keď si všimol môjho pohľadu, skonil zrak opäť na koberec.

Mýlil som sa. Necíti to isté, čo ja.

Zahnal som slzy, ktoré sa mi začali tlačiť z očí a postavil sa z vane. Potreboval som to rozdýchať.

Obišiel som Jimina a chytil kľúčku od dverí.

Keď vtom ma zrazu Jimin chytil za ruku (tú zdravú ruku). Ostal so prekvapene stáť.

Otočil som sa k nemu a čakal, čo povie.

Pozrel sa mi do očí a usmial sa.

,, Cítim to rovnako. " povedal tichým hláskom a sčervenal.

,, Už som sa bál, že to necítiš ako ja. " usmial som sa a pritiahol som si ho do objatia.

Objatie mi samozrejme opätoval a hlavu si položil do môjho zahybu na krku.

Ani neviem, ako dlho sme tam takto stáli.

,, Minie, budeš mojím chlapcom? " opýtal som sa do ticha.

Mladší sa otiahol a pozrel mi do tváre.

,, Budem a rád. " dal mi pusu na líce a znova ma objal.

Nečakal som, že mi dá pusu. Trošku som sa začervenal.

Jimin ma pustil a a chytil mi ruku.(opäť tú zdravú).  Začal ma znova ťahať ku vani.

Sadol som si a čakal.

Jimin vytiahol dezinfekciu a obväz.

A potom urobil niečo, čo by som nečakal-sadol si na mňa obkročmo.

Ostal som ako socha. Po tomto som túžil, no.....tých vecí bolo viac, ale patrila tam aj táto.

,, Trošku to zaštípe. " povedal Minie a trošku dezinfekcie mi strekol na ranu.

,, Sssss..... aghh. " toto fakt štípalo.

,, Kľud, si predsa veľký chlapec. " usmial sa mladší a pohľadkal ma po líci.

Nie Jimin, ty si tu ten baby boy a ja som tvoj daddy........to si, ale necháme na neskôr......

Uškrnul som sa nad tou predstavou.

,, Ok? Halo~ ,YoonGi? " zamával mi pred tvárou.

,,H-hej som." vyrušil ma z premýšľania.

Ani som sa nenazdal a už som mal ruku opäť zafáčovanú.

,, A ty, ako si na tom? " opýtal som sa a chytil Jiminove rúčky do tých svojich. Mal také maličké prstíky.

,, Je to vporiadku. " usmial sa a chcel vztať.

,, Nie, tiež ti pomôžem."usmial som sa a začal mu dávať dole obväzy.

Pekne sa mu to hojilo, miestami mal malé modrinky, ale to sa spraví.

Znepokojovalo ma však fakt, koľko rezov tam má, divné bolo, že niektoré vyzerali staršie-boli už zahojené a niektoré sa len práve hojili.

To je divné.

Jimin si asi všimol, že nad tým rozmýšlal, a tak si ich rýchlo znova obviazal a usmial sa.

Všetko sme potom poupratovali a išlo spať. Ja do svojej izby a Jimin do svojej.

_______________________________________
Je nedeľa a ja som vám sľúbila ďalšiu časť, tak tu je.

Dúfam, že vás to nenudí.

Snáď sa kapitolka páčila, poteší votes a komenty.

Tento týždeň nebudem aktívna, pretože toho mám naozaj veľa (písomky a monitory alebo komparo-neviem ,ktoré z toho), ale cez víkend popridávam.

Veľmi ďakujeme za 3,55K pozretí a 1,04K hviezdičiek,strašne si to vážim a ešte raz veľmi ďakujeme.

Ach, ja milujem ich ruky

~HAF~

~I love U all~
❤❤❤❤❤❤❤