Neveril som. On sa prebral.

Celé tie dni strávené v nádeji sa vyplatili.

,, Som tak šťastný, že si sa prebral. " objal som Jimina, ale nie až tak moc silno, nechcem mu ublížiť.

,, Rád ťa vidím. " povedal Jimin jemným chrapláčikom.

Moje pocity sa nedali opísať slovami.  Bol som najštastnejší človek na svete.

,, Toto mi už nikdy nerob. " povedal som a opäť si pár slzičiek našlo cestu. Začal som plakať.

,, Tebe nikdy. Chýbal si mi. " povedal Jimin a rozplakal sa tiež.

Teraz sme tam boli ako dve citlivky, no nevadilo nám to.

,, Ke-dy budem m-ôcť ísť do-mov-? " opýtal sa sekano Jimin.

,, Ja-" neodpovedal som, pretože sa do miestnosti prirútil HoSeok,  a hneď kráčal k Miniemu.

,, Som rád, že ste sa prebral, tento tu, tu na vás dáva pozor niekoľko dní a nikdy odtiaľto nechce odísť,asi by sme sa mu mali poďakovať. " zasmial sa a ukázal na mňa.

,, Som mu vďačný. " usmial sa na mňa Jimin a mrkol.

Skoro sa mi podlomili kolená. Bol tak strašne krásny.

Pozerali sme si navzájom do očí. Mal ich tak krásne modré.

,, Dobre hrdličky, teraz ma prosím vnímajte! " zasmial sa doktor a my sme sa začali červenať.

,, Pán Park, som rád,že ste sa prebral,váš stav sa zlepšil a za pár dní budete môcť ísť domov. " usmial sa doktor.

,, Ďakujem. " zašepkal Jimin.

Doktor odišiel a my sme opäť ostali sami v izbe sami.

,, Straš-ne si mi chý-bal, pro-sím sľúb mi,že to už nik-dy nespravíš." začal som si utierať slzy, ktoré mi znova stekali po tvári.

,, Nemusíš sa báť, veľa vecí som si uvedomil a viem, že to bola ho-vadi-na. " usmial sa Jimin a začal plakať tiež.

Skip time:

Dnes konečne pustia Jimina z nemocnice. Mám veľkú radosť a usudzujem, že Jimin tiež, keďže celý čas nehovorí o ničom inom, než o tom ako pôjde domov.

Práve stojím pred nemocnicou a čakám, kedy Minie víde z nemocnice a my budeme môcť ísť spolu domov.

Konečne. Povedal som si, keď som uvidel Jimina, ako vychádza z hospicu priamo ku mne.

Vyzeral dobre v tých modrých upnutých rifliach a bielom tričku, no bol trošku pochudnutý.

,, Konečne hyung. " povedal Jimin, keď prišiel ku mne a silno ma objal.

,, Poď, pôjdeme domov." môj stisk zosilnel a vdychol som jeho vôňu.

Nastúpili sme do auta a môžeme ísť. 

_______________________________________
Toto je fakt diel o ničom.

Som naštvaná,ale čo už.

~HAF~
❤❤❤❤❤❤❤