Albus Dumbledore sedel za svojím stolom a čítal si noviny. Neverili im, že Voldemort sa vrátil. Očierňovali jeho a aj Harryho Pottera.

„Profesor, Dumbledore, máte návštevu," vošla k nemu do riaditeľne profesorka McGonagallová a tvárila sa veľmi vážne.

Albusa Dumbledora zaujala žena, ktorá bola s ňou. Okamžite ju spoznal.

„Ďakujem, profesorka, nechajte nás osamote," požiadal ju. Prikývla a odišla. „Zdravím vás, slečna Blacková."

„Spoznali ste ma?" spýtala sa ho.

„Podľa hviezdy," usmial sa na ňu.

„Sú to táraniny, profesor Dumbledore. Nežiarim ako jasná hviezda," vravela mu smutne.

„Myslel som hviezdu na vašom krku, Altair," odvetil jej.

Žena sa na neho usmiala. Dotkla sa svojej retiazky a prívesku hviezdy. „Ach, áno, moja hviezda."

„Ľudia si myslia, že ste mŕtva," vravel jej Dumbledore.

„O to mi aj šlo, profesor," prikývla. Naznačil jej, aby sa posadila, ale ona pokrútila hlavou. Prechádzala sa a rozprávala mu. „Utiekla som. Bellatrix a iní, ostali stále na slobode. Ona by ma zabila. A koľko ich stále behá po svete. Malfoy, Crabbe, Goyle, Macnair, Karkarov, mám menovať ďalej?"

„Nie, to naozaj netreba," odvetil jej. „Ako vám môžem pomôcť, slečna Blacková?"

„Ja vám verím, profesor. Verím tomu, že sa vrátil. Syn Lily hovorí pravdu!"

„Drahá Lily," usmial sa na ňu Dumbledore. „Skoro som zabudol, že ste boli priateľky."

„Bola to moja jediná skutočná priateľka," šepla Altair Blacková. „Vy viete, čo som urobila!"

„Neviem, na čo presne narážate, slečna Blacková."

„Vy viete, s kým som sa tajne stretávala na Astronomickej veži. A ak to neviete vy, vie to profesorka McGonagallová," smutne sa na neho pozrela. „Mám synčeka. Narodil sa deň po vážne ťažkom splne. A každý jeden spln, môj syn," vytiahla si rukáv na čiernej blúzke. Ruka bola posiata jazvami. „Môj malý syn sa mení na hrozného netvora."

Albus Dumbledore nespúšťal zrak zo ženy pred sebou. Nechcel ju prerušovať, chcel počúvať ďalej jej trpký príbeh.

„Nikdy som nebola až taká dobrá v Elixíroch ak sa mohlo zdať, profesor. Profesor Slughorn ma ale zbožňoval. Mala som však Lilyn denník o elixíroch. Našla som tam poznámky. K vlkolačiemu elixíru. Chcelo to troška vylepšiť, ale keď mal môj syn desať rokov, podarilo sa mi to. Vyrobila som elixír, pri ktorom sa zmenil na vlkolaka, ale nebol nebezpečný. Len malý vĺčik. Môj syn. Chápem, že ste prekvapený," uškrnula sa. „Predpokladám, že Snape si privlastniť všetky zásluhy."

„Mýlite sa, slečna," pousmial sa Dumbledore. „Vravel, že mu niekto poslal nápad na ten elixír. Najprv tomu neveril, ale ja som ho presvedčil, že to bude fungovať."

„Tom ma bude hľadať a myslím, že už má aj stopu," povedala mu Altair. „Chce môjho syna, lebo som ho oklamala, že je jeho. Spolieha sa na svojho syna. A keď zistí, že nie je jeho syn, zabije ma. Na tom nezáleží, záleží na tom, aby nezabil môjho syna. Postaráte sa o neho, pane?"

„Prečo si nešla za otcom svojho syna?" spýtal sa jej.

„Kedy? Pred rokmi? Oklamala som ho! Chcela som ho ochrániť a aj svojho syna, pane. A teraz? Zavrel by mi dvere pred nosom. Nevedela by som, ani kde ho hľadať."

„Nikdy ste nevedeli klamať, slečna Blacková. Vy veľmi dobre viete, kde sa pohybuje otec vášho syna," žmurkol na ňu Dumbledore. „Ale dobre. Postarám sa o neho."

„Keď nadíde ten správny čas, pán profesor," vážne sa na neho pozrela zronená žena, „ja viem, že vy budete vedieť, kedy to je. Povedzte im všetkým trom pravdu. Môjmu synovi, otcovi môjho syna a môjmu bratovi."

„Slečna Blacková," oslovil ju.

„Slečna Blacková neexistuje," zosmutnela. „Slečna Lucida Howellová."

„Ostala ste verná hviezdam," usmial sa na ňu. „Pamätám si len jednu ženu s menom Howellová. Bola to čarodejnica, muklovského pôvodu."

„Áno," povedala smutne. „Môžete zavolať profesorku McGonagallovú? S mojím synom?"

„Samozrejme," usmial sa na ňu. Podišiel k veľkému kozubu. „Minerva, drahá. Prišla by si aj s chlapcom?"

Trvalo to pár minút. Čakali mlčky. Altair Blacková sa na neho sotva pozrela. Pritom on ju sledoval každú sekundu.

Dvere na riaditeľni sa otvorili a dnu vošla profesorka McGonagallová a chlapec. Chlapec bol nižší, mal tmavšie vlasy po svojej matke, hnedé oči mal po otcovi. Tvár mu zdobilo pár už menej viditeľných jaziev.

„Zlatíčko!"

Dumbledore sledoval Altair Blackovú, ako sa jej v očiach mihli hviezdy, keď sa pozrela s veľkou láskou na svojho syna.

„Toto je profesor Dumbledore," predstavila ho. „Pár dní budeš bývať na tomto krásnom hrade."

„Dobrý deň, pán profesor," pozdravil ho slušne chlapec, ktorý vyzeral celkom zmätene.

„Mama musí odcestovať," vravela ďalej svojmu synovi. „A profesor Dumbledore je človek, ktorému veľmi verí. Preto ťa nechávam s ním. Chlapček môj," prihovárala sa mu, akoby chlapec nemal štrnásť, ale štyri roky. „Pamätáš si, keď si bol malý a mamička ti hovorila ten príbeh o Hviezde a jej dvoch bratoch?"

„Samozrejme," prikývol chlapec. „Bola raz jedna Hviezda a tá mala dvoch bratov. Jeden brat bol od nej starší a ten druhý bol jej dvojča. Obaja sa vybrali na zlú cestu, keď sa Nočnej oblohy zmocnil Zlý pán. Jeden brat zomrel a ten druhý skončil vo veľmi prísnom väzení."

„Áno, presne ten príbeh," vravela mu smutne.

„Hviezda sa mala vydať za toho Zlého pána, ale milovala svojho milého. Zlý pán zaplatil za svoje hriechy, ale Hviezda oklamala svojho milého a preto s ním nemohla byť nikdy šťastná. Mala s ním však malé bábätko, chlapčeka, ktorého veľmi milovala."

„Presne tak," usmiala sa na svojho syna Altair. „Ale bratia Hviezdy sa vydali na zlú cestu, ale v skutočnosti to nebola pravda. Ten mladší brat, ktorý bol dvojčaťom Hviezdy, oklamal Zlého pána, ale zomrel, lebo Zlý pán na to prišiel. A ten starší brat, ten neurobil nič zlé. Len bolo ťažké dokázať, že neschápal hriechy, za ktoré ho všetci z Nočnej oblohy odsúdili. Bratia Hviezdy boli veľmi dobrí muži, veľmi odvážni a ona bola na nich veľmi hrdá a veľmi, naozaj veľmi ich ľúbila."

„Aj svojho milého veľmi ľúbila?"

„Áno, veľmi, veľmi ho milovala a stále ho miluje, určite," žmurkla na neho Altair. „Budem už musieť ísť, chlapček môj."

„Nebudeš dlho preč, však?"

„To neviem," pozrela sa na neho smutne.

Albus Dumbledore vedel, že toto je rozlúčka. Nemohol tomu zabrániť, hoci veľmi chcel.

„Regulus Sirius," oslovila Altair svojho syna. „Veľmi ťa milujem, veľmi, veľmi," silno ho objala a pobozkala na čelo. „Veľmi, veľmi, veľmi."

Potom od neho odstúpila a pobrala sa ku kozubu. Vošla dnu.

„Počkaj, mama," zvolal Regulus Sirius. „To ty si tá Hviezda?"

Nedočkal sa odpovede, jeho mama odišla.

„Chlapče," oslovil ho Dumbledore.

„To ona je tá Hviezda," šepol chlapec. „Ale, pane. Minule mi povedala pokračovanie tej rozprávky. Zlý pán sa vrátil a dozvie sa o tom, že mu Hviezda klamala. Bude ju chcieť zabiť. Už som to pochopil. Zlý pán je ten čarodejník, čítal som o ňom, Ten-čoho-netreba-menovať. A moja mama. Zabije ju!"

„Vieš o tom, Regulus Sirius, že tvoja mama poznala hviezdy najlepšie zo všetkých ľudí, ktorých som kedy poznal? A to som ich nepoznal málo. A vieš o tom, že v hviezdach je napísaný náš osud?"

„Vy ju nezachránite?"

„Keby sa to dalo, rád by som to urobil," odvetil mu smutne.

„Hviezda mala synčeka. Mňa. Vy poznáte môjho otca?"

„Veru poznám ho, chlapče. Čoskoro ho spoznáš aj ty, sľubujem. A teraz poď so mnou. Ukážem ti, ako dnes v noci budú žiariť hviezdy. Jedna bude žiariť najviac. Vieš, ktorá hviezda to je, Regulus Sirius?"

„Altair."

„Pre tvoje oči bude tá hviezda žiariť naveky," dodal Albus Dumbledore.

***

Altair vedela, čo príde. Dôležité bolo, že jej syn bol v bezpečí. Nikdy ho tam nenájde. Ona bola pripravená na svoj osud. Vonku bolo chladno. Slnko už zapadlo a na oblohu sa dostavil mesiac a jeho hviezdy. Bolo zvláštne sledovať ich. Našla tie tri najdôležitejšie okamžite. Bolo zvláštne sledovať ich poslednýkrát. Hviezdy Regulus, Sirius a Altair žiarili najviac na celej nočnej oblohe.

„Kde je môj syn, Altair?"

Altair sa otočila za mužským hlasom. Prišiel si po ňu. Presne tak, ako si myslela. Znova sa pozrela na nočnú oblohu a iba sa zasmiala. Pozrela sa smerom k mužovi a vysmiala sa mu priamo do hadích očí. „Nie je a nikdy to nebol tvoj syn, Tom."

„Ty hnusná klamárka!"

„Nenájdeš ho," uškrnula sa na neho. „Neublížiš môjmu synovi. Nepotrebuješ ho, on nie je krv tvojej krvi."

„Mal som mať syna, nasledovníka!" kričal Temný pán. „Umrieš, Altair.

„Áno, ale s pocitom, že som ťa dostala, Tom. Tak už to urýchli, zabi ma. Obaja vieme, že po tom túžiš. A ja si tam hore počkám a budem oslavovať, keď ťa Harry Potter porazí. Budem šťastná a budem vedieť, že to ja som víťaz, Tom a nie ty! A uvidím svojho bračeka," vravela smutne, „aký je to pocit, Tom? Najprv ťa zradil on a teraz aj ja? Nie všetci sú oddaní tak, ako si myslíš."

„Avada Kedavra!"

Bezvládne telo Altair Blackovej spadlo na zem. A jej duša putovala tam, kde vždy patrila. K hviezdam na nočnej oblohe.

***

Albus Dumbledore vedel, že dnes je ten správny čas. Bolo to pár dní na to, čo sa k nemu doniesli správy o jej smrti. Jej telo zatiaľ uložil na miesto, kde ho nemohol nikto nájsť. O pohrebe rozhodne jej brat.

Nebolo vôbec ľahké povedať jej synovi, že zomrela. Podal mu však retiazku s hviezdou, aby ho sprevádzala na veky.

Dnes bol ten ťažký deň, kedy bolo potrebné oznámiť to ďalším.

Preto, keď vstúpil do Hlavného stanu Fénixového Rádu, vedel, že to bude pre všetkých šokujúce prekvapenie.

„Dobrý deň," pozdravil všetkých. Prišli všetci členovia a Sirius sa tváril akosi smutne. Blížil sa začiatok školského roka a on vedel, že v tomto dome osamie. „Nenesiem dobré správy."

„Čo sa stalo?"

„Kto umrel, Albus?"

„Hovorte, profesor!"

„Sirius," oslovil ho Dumbledore. „Pred nedávnom za mnou prišla hviezda."

„O čom to hovoríte, Albus?" nechápavo sa na neho pozrel Sirius Black.

„Tak ako hovorím. Pred pár dňami ma navštívila hviezda. Tvoja sestra," zopakoval Albus Dumbledore.

„To nie je možné. Altair je mŕtva. Tá malá, zradná mrcha. Rovnako ako môj brat. Hanbím sa za túto rodinu!" vyštekol Sirius.

„Keby si len vedel, ako veľmi sa mýliš. Tvoja sestra sa vám snažila zachrániť život," pokračoval Dumbledore. „Ver mi, alebo nie. Tvoja sestra-"

„Myslel som si, že moja sestra je ako ja, ale ona ukázala svoju pravú tvár!"

„Tvoja sestra, Sirius, ti ukázala iba svoju masku. A ty si si to nevšimol. Niekedy robíme rozhodnutia, ktoré sa iným zdajú ako zlé a po rokoch sa ukáže, že boli správne. Tvoja sestra sa snažila zachrániť tvoj život a život ďalších dvoch ľudí, ktorých na tomto svete milovala," pohľadom spočinul na Lupinovi.

„Moja sestra," Sirius začal chápať jeho slová. „Bola naivná, ľahkomyslená, riskovala svoj vlastný život."

„Presne ako ty," šepol Remus Lupin.

Sirius mu venoval nešťastný pohľad a on mu ho opätoval.

„Nie, to nemôže byť pravda!" Sirius sa postavil na rovné nohy. „Vy klamete, Dumbledore! Nehovorte mi také veci! Kde je moja sestra? Kde je Altair? Chcem to počuť od nej!"

„To už nebude možné," povedal mu smutne Dumbledore. „Je mŕtva."

„Povedali ste, že pred pár dňami s vami bola!"

„Bola a bola to rozlúčka, Sirius. Voldemort ju zabil osobne!"

„Prečo by to robil?"

„Oklamala ho," šepol Dumbledore. „A on ju zabil."

„To nemá žiadnu logiku."

„Vážne, nie?" Dumbledore podišiel k dverám a otvoril ich. „Poď ďalej, chlapče." Pozval dnu mladého chlapca.

„Dobrý deň," chlapec všetkých pozdravil.

„Toto je syn Altair," predstavil ho Albus Dumbledore. „Regulus Sirius."

„Nie," Sirius nenachádzal slov. „Vy ste sa zbláznili, Dumbledore. Moja sestra bola cvok."

„Sirius, prestaň! Je tu chlapec!" vykríkla na neho Molly Weasleyová.

„Vy ste Sirius?" spýtal sa potichu chlapec. „Hviezda mala brata, ktorý sa tak volal."

„Hviezda?"

„Moja mama. Zvykla mi hovoriť takú rozprávku. O Hviezde a jej dvoch bratov. Jeden sa volal Sirius a druhý Regulus. Ako malý som mal tú rozprávku rád a až nedávno som si uvedomil, že to je nie je rozprávka. Ak ste vy Sirius, ste brat mojej mamy. Ste môj strýko?"

Sirius klesol na kolená pred drobného chlapca. „Áno," pozrel sa do jeho očí. „Som tvoj strýko, Reg."

„Tak to je fajn," usmial sa chlapec. „Hviezda zomrela. Už žiari iba na nočnej oblohe."

„Je mi to ľúto," Sirius hľadel na chlapca a objal ho. Potom sa od neho odtiahol a prezeral si ho. Videl ho prvýkrát v živote. Upútali ho jeho jemné jazvy na tvári a rukách. „Odkiaľ máš tie jazvy?"

„Odmalička," povedal chlapec smutne.

„Dumbledore, do pekla, čo sa to tu deje?!" skríkol Sirius. „Má jazvy! Ten chlapec je-"

„Vlkolak, áno," povedal smutne Dumbledore.

„Merlin, to nie!" Remus Lupin vstal od stola. Podišiel k Sirusovi a tomu drobnému chlapčekovi. Stačil jeden pohľad na neho a videl v ňom jeho matku. „Ako to mohla urobiť?"

„Regulus Sirius, povieš túto Remusovi o Hviezde?" požiadal ho Dumbledore.

Chlapec sa pozrel na všetkých troch mužov zmätene, ale nakoniec prikývol. „Hviezda," prehovoril a nespúšťal zrak z muža pred sebou. Vyzeral zostarnuto. Vlasy mal myšacej farby, oči mal tmavé a na tvári veľa jaziev, viac ako on. „Ona sa mala vydať za Zlého pána, ale nemilovala ho, lebo milovala svojho milého. On nebol z jej sveta. Bol to Vlk. Aj tak sa veľmi milovali. Vlk ju žiadal, aby s ním ušla, niekam ďaleko, ale ona nemohla. Bála sa, že ich nájdu a že jej milého zabijú. Oklamala najprv Vlka. Povedala mu, že ho neľúbi, že s ním nepôjde, že ona nechce zomrieť, že chce žiť. A že je čas, aby ukázala svoje skutočné ja a to jej ja bolo na strane Zlého pána. Vlk osamel, odišiel, uveril jej lži. Oklamala aj Zlého pána, lebo bábätko, ktoré čakala, nečakala s ním, ale s Vlkom. Zlý pán stratil svoju moc a zmizol. Hviezda ušla a narodil sa jej Vĺčik a bola najšťastnejšia na svete."

Mužovi pred ním tiekli slzy po tvári. „Chlapček," oslovil ho.

„Regulus Sirius, toto je Remus Lupin, on je-"

„Je Vlk, ja viem, spoznal som ho," prikývol Regulus Sirius a vystrel ruku pred muža. V dlani mal prívesok hviezdy, ktorý muž okamžite spoznal. A fotografiu. „Ja som Hviezdin Vlčík. Som tvoj syn."

Remus Lupin pozrel na chlapca a vzal si fotografiu, ktorú mu podával.

Pamätal si jej sladký úsmev a dokázal si vybaviť vôňu jej vlasov, aj keď ubehlo toľko rokov. Bola krásna. Malý, asi sedemročný chlapček jej sedel na kolenách a obaja sa smiali do objektívu.

Rodina, ktorú nikdy nemal. A ktorá už nikdy nebude celá. Pretože ona zaplatila svojím životom, aby uchránila jeho a svojho syna. Ich syna.

***

„Sirius," oslovil ho Harry.

Sirius si smutne prezeral gobelín s členmi svojej rodiny. Harry hľadel na gobelín tiež, presne na to isté miesto, kde Sirius. Zlatá niť končila pri mene Altair Blackovej.

„Povieš mi niekedy o svojej sestre, Sirius?" spýtal sa ho potichu Harry.

„Bola veľmi krásna," šepol Sirius. „Milovala hviezdy. Urobila zlé rozhodnutie a obetovala svoju lásku."

„Je mi to ľúto, Sirius."

„A ja som ako starší brat úplne zlyhal," zamračil sa. „Ako som mohol byť tak zaslepený a hlúpy."

„Nikto nie je dokonalý, Sirius," snažil sa ho upokojiť Harry.

„A neviem, či mi to Remus niekedy odpustí," dodal Sirius, „a či niekedy odpustí sám sebe!"

***

„Ahoj."

„Ahoj," zodvihol hlavu, ktorú mal sklonenú nad čajom.

„Toto mi dala mamka, možno ťa to bude zaujímať," riekla.

Remus si od ženy s fialovými vlasmi vzal výtlačok novín. Všimol si, že sú to mukelské noviny.

„Takže Altair a ty?" spýtala sa a prisadla si k nemu. „Ako malá som ju mala rada. Bola veľmi pekná, veľmi," spomínala Tonksová.

„Je to dlhý príbeh a jeho koniec poznáš," odvetil jej.

„Všetci robia chyby," povzbudivo sa na neho usmiala.

„Ale ja som urobil pekelnú chybu. Uveril som jej lžiam," vravel jej. „Prečo ma za tie roky nevyhľadala?"

„Keď som bola menšia," rozprávala mu, „bolo to asi poslednýkrát, čo som videla tetu Narcissu. Došla za mojou mamou a zhovárali sa o Altair. O tom, čo musela prežiť v sídle Voldemorta. Teta Narcissa hovorila ako veľmi po nociach kričala a," hlas sa jej zlomil, „ak ti zlomia dušu, Remus, zrejme už neprahneš po láske, aj keď je blízko. Je mi to ľúto. Zrejme bolo pre ňu dôležitejšie, aby Vlčík bol v poriadku."

Remus sa na ňu mierne usmial, keď spomenula prezývku jeho syna. „Je to milý chlapec," pokračovala. „Trochu bojazlivý a trochu sám."

„Ďakujem," povedal.

„Za čo?"

„Za toto všetko, čo mi hovoríš," dodal Remus.

„Nemáš za čo," usmiala sa na neho. „Ona neodišla na vždy, Remus. Vlčík má veľmi veľa z nej. A máš tu aj Siriusa, jej brata. Všade tu je jej prítomnosť. Aj vo mne. Predsa len sme boli rodina," dodala. „Prečítaj si ten článok a keby si niečo potreboval, vieš, kde ma nájdeš."

Bez ďalších slov sa postavila a odišla. Nechala ho samého a on si všimol rovno titulnú stranu novín.

„Lucida Howellová chce pre osirelé deti to najlepšie!"

Rýchlo nalistoval stranu číslo pätnásť, kde článok pokračoval a začítal sa.

„Mladá Britka sa pred štrnástimi rokmi pustila do projektu vybudovania detských domovov v Londýne. Vždy ju trápila otázka osirelých detí. Podarilo sa jej vytvoriť jeden veľký detský domov pre všetky opustené deti a niekoľko menších.

Jej projekt stále napreduje. Ľudia podporujú tieto detské domovy. Sama slečna Howellová sa k projektu vyjadrila so slovami, že bola v podstate tiež ešte len dieťa, keď prišla o oboch rodičov a ostala sama. Rozhodla sa osirelým deťom dať kúsok tepla domova.

„Žiadne dieťa by nemalo vyrastať samé. Chcem im dopriať aspoň kúsok lásky, ktorú mám stále na rozdávanie a teplo domova, ktoré si zaslúžia. Preto sirotinec „Hviezda" privíta všetky osirelé deti. Som šťastná, že tento projekt prijalo toľko ľudí a toľko ľudí chce pomôcť, aby deti neboli opustené na uliciach a netrpeli hladom a smädom. Nie každému život dopraje rodinu a preto musíme urobiť, čo najviac preto, aby sa deti nikdy necítili samé," povedala v rozhovore slečna Howellová.

Nech jej Boh žehná!"

***

Pozn. autorky, alebo záverečné slovo na záver:

Lucida - meno jednej z ďalších hviezd v slnečnej sústave. Altair mala pre ne slabosť, ako ste si mohli byť vedomí počas celého príbehu.

Howellová – meno matky Remusa za slobodna.

Na fotke je Regulus Sirius. 

Čo by som Vám ešte povedala ... Altair nevyhľadala po rokoch Remusa z dôvodu, ako mu povedala Tonksová, že jej zlomili dušu. Jednoducho si myslela, že by ju Remus už nemusel milovať po tom všetkom, čo sa jej stalo, po tom všetkom, čo na nej napáchal Voldemort. Okrem toho bola mladá a Remus jej povedal, že nechce deti, aby nemali to isté prekliatie ako on. Avšak Vĺčik, alebo teda Regulus Sirius ho bohužiaľ mal L

Regulus Sirius chodil prvé 4 ročníky do Beauxbatonsu, potom samozrejme prestúpil na Rokfort.

Všetky udalosti po epilógu sa odohrávajú ako v knihe. Remus sa zaľúbi do Tonksovej a určite nie iba z dôvodu, že je rodina s Altair a že by mu ju pripomínala. Obaja zomrú, no bohužiaľ aj Sirius.

Regulus Sirius sa síce stane osirelým chlapcom, ale nikdy nebude sám, pretože má predsa mladšieho brata Teddyho Lupina.

Toto bola tretia poviedka na tému HP, ktorú som vymyslela a ako tretia aj končí. Vždy ma fascinovali (ironicky) poviedky, v ktorých bol Remus iba ten, čo káral Siriusa a Jamesa, ktorý chodil do knižnice a svoju prvú lásku spoznal až v Tonksovej. Takže trocha prebudenie, aj na škole sa muselo niečo diať, predsa len je to CHLAP. Takže aj keď tragickú lásku, ale aj tak stále lásku som mu dala.

Tým, že ho Altair opustila, oklamala, ako si mylne myslel, mu možno tiež čiastočne spôsobila ten problém, že sa lásky potom bál. Čiže odmietal Tonksovú nielen z dôvodu, že je vlkolak, ale aj z dôvodu, že ho už jedna láska zložila na lopatky.

Regulus Sirius si Tonksovú okamžite zamiloval (kto vôbec nie, však?) ... a hádajte, čo? Zdedil lásku k hviezdam po svojej mame.

Sirius vložil veľkú čiastku dedičstva Blackovcov pre sirotinec „Hviezda"

A to je už vážne, THE END. Veľmi by som sa Vám ešte chcela poďakovať za každé prečítania, ohviezdičkovanie a okomentovanie tejto poviedky. Veľmi si to vážim. 

Bohužiaľ nie všetky príbehy sa končia happy endom, ale ja verím tomu, že Altair ten svoj našla. Minimálne našla svoj pokoj a zverila syna do dobrých rúk. Ochránila ho pred smrťou ... Remusa  a Siriusa síce nie, ale to už nebolo v jej silách.