Altair mala celý týždeň večernú obchôdzku s Lily Evansovou a vyvinulo sa medzi nimi zvláštne puto. Ešte nikdy nikomu toľko nedôverovala. Lily zaujímalo veľa vecí ohľadom čistokrvných rodín a hovorila aj o tom, ako žije jej muklovská rodina, čo bolo pre Altair niečo úplne nové a zvláštne.

Dnes mali poslednú spoločnú obchôdzku a Lily sa jej vypytovala na VČU a snažila sa jej predať nejaké svoje rady ohľadom týchto dôležitých skúšok. „Neboj sa, Altair, zvládneš, to nie je to také hrozné, ako to opisujú. A okrem toho, keby si chcela, môžem ti dať nejaké moje staré poznámky z minulého roka, z ktorých som sa učila.“

„Ďakujem,“ odvetila jej Altair, „mám z toho strach, kto by nemal. Ale ak VČU urobili takí chudáci ako Lestrange a Avery, tak prečo nie aj ja?“

„To sú tí chalani, s ktorými sa teraz baví toľko Sev?“

„Áno, sú z jeho ročníka,“ prikývla Altair, „Lestrangeov brat si nedávno zobral moju sesternicu Bellatrix. Neznášam ju.“

„Prečo?“

„Je divná, zvrátená,“ vravela jej Altair, „akoby bola vyvolená, keď má čistú krv. Ale jej sestry mám rada. Cissy je veľmi pekná, má dlhé blond vlasy, ktoré som jej vždy závidela,“ rozprávala jej, „je ako taká princezná, všetci ju majú radi. A potom Andromeda, ale hovoríme jej Andy, tak tú mám najradšej. Je to vlastne moja jediná priateľka. Vychádza veľmi dobre aj so Siriusom. Ale svoju tetu a strýka vážne nemôžem zniesť. Sú ešte otrasnejší ako moji rodičia.“

„Vyjadrujú náklonnosť Tomu-čo-ho-netreba-menovať?“

„Úplnú podporu,“ odvetila jej Altair a v jej hlase bolo počuť trpkosť, „ale moji rodičia nie, hoci si myslia, že jeho myšlienky sú správne.“

„Ale nie sú,“ zaprotestovala Lily.

„Samozrejme, že nie. Čistá krv, špinavá krv, je to hlúposť,“ prikývla Altair. „Ale zmeňme tému, nechcem sa baviť o svojej rodine. Naozaj nie. Už je Remus v poriadku?“

„Dnes ráno sa vrátil do školy,“ odvetila jej Lily, „prečo sa o neho toľko zaujímaš? Každý večer sa ma na neho pýtaš?“ záhadne sa uškrnula.

„Nezaujímam sa o neho nijako špeciálne,“ prehlásila Altair, „len mi z tých štyroch idiotov príde najnormálnejší a tie jeho záhadné ochorenia sú zvláštne.“

„Štyria idioti,“ zasmiala sa Lily, „to sa mi vážne páči.“

„Sirius chodí s tou tvojou kamoškou?“ spýtala sa jej Altair.

„S Dorcas?“

„Hrozné meno,“ šepla Altair, „áno, s ňou. Chodí?“

„Nie, Altair,“ odpovedala jej Lily, keď už zastali pred schodiskom, kde sa ich cesty museli rozísť, „sú len priatelia. Nehovorím, že to spolu tak týždeň neskúšali, ale nie. Priatelia, nič viac. Pokiaľ viem, Sirius si môže vyberať.“

„Veď práve,“ prikývla Altair, „a úprimne neviem, čo by videl na tej tvojej kamoške, nie je moc pekná.“

„Už si zase tak slizolinský zlá,“ uškrnula sa na ňu Lily.

„Nie som slizolinský zlá, Lily, som iba úprimná,“ zazívala Altair a položila si ruku pred ústa, aby nebola neslušná. „Aj tak je to jedno, nemohol by s ňou do budúcnosti nič mať. Rodičia mu isto vyberú nejakú Slizolinčanku.“

„Ako napríklad tú tvoju kamošku? Emily?“

„Tá by bola celá rada, ale Sirius by radšej skočil z Astronomickej veže,“ zhodnotila Altair.

„To nebolo zlé?“ znova sa spýtala Lily.

„To bolo úprimne, znova, Lily. Viem, že Sirius by Emily nechcel, neznáša ju. Neznáša všetko, čo má čo dočinenia so Slizolinom.“

„Okrem teba.“

„Hm?“

„Teba ma veľmi rád,“ usmiala sa na ňu Lily. 

„To bývalo,“ pokrútila hlavou. „Dávno.“

„Mýliš sa, Altair. Sirius ťa má veľmi rád. Ver mi,“ žiadala ju Lily. 

„Kiežby si mala pravdu a môj brat by ma mal rád,“ smutne sa na ňu usmiala Altair, „pretože ja ho mám veľmi rada. Jeho, aj Regulusa. Vždy som si s nimi rozumela. Sme na rovnakej lodi v našej rodine. Všetkým trom sa nám isté veci nepáčia. Ale kedysi to bolo iné. Pred Rokfortom. Mali sme k sebe bližšie.“

„Áno, poznám tento pocit,“ pripustila Lily a smutne hľadela do zeme.

„Prečo?“

„Kvôli mojej sestre. Je staršia odo mňa a volá sa Petunia. Ona nedostala list z Rokfortu, nie je čarodejnica a bola z toho smutná a teraz postupom času ma začala neznášať. Akoby som mala nákazlivú chorobu. Je mi z to smutno. Preto chápem, čo je to, keď strácaš súrodenca.“

„Je mi to ľúto,“ úprimne jej povedala Altair, „aj keď ju na jednej strane chápem. Musí to by hrozný pocit, že tvoja sestra je čarodejnica a ty nie si. Váš svet je zrazu úplne rozdielny. Niektorí ľudia to nedokážu prijať. Ale možno z toho vyrastie.“

„Rokmi je to horšie, Altair, myslím si, že z toho nikdy nevyrastie,“ smutne jej odvetila Lily. „Čo narobím, musím sa s tým zmieriť.“

„To zvládneš, Lily,“ povedala jej Altair, „si silná.“

„Ďakujem. Škoda, že je toto naša posledná večierka spolu. Rada sa s tebou rozprávam. Dúfam, že sa občas stretneme. Aspoň v knižnici,“ usmiala sa na ňu Lily.

„Si fajn, Lily, naozaj,“ usmiala sa na ňu Altair, „vždy si mi bola sympatická. Naozaj som sa s tebou tento týždeň cítila dobre.“

„Veď aj ja s tebou,“ prikývla Lily, „som rada, že mám novú priateľku.“

„A zo Slizolinu,“  zasmiala sa Altair.

„Ty tam vôbec, ale vôbec, nepatríš,“ zhodnotila Lily. 

„Ale som tam a to nikto nezmení.“

***

V pondelok poobede mal Remus zamierené do knižnice. Vynechal týždeň školy a to znamenalo doháňať domáce úlohy. Stále sa cítil mierne slabý, ale našťastie sa v Nemocnici u sv. Munga odborníkom podarilo ukryť jeho viditeľné jazvy. Pod očami mal ale príšerne vačky. Jeho každomesačné utrpenie ho stálo veľa síl. 

V knižnici narazil na Lily. Sedela sama pri stole s hrubou knihou na Elixíry. „Ahoj,“ prisadol si k nej a vybral si svoj zošit. 

„Ahoj,“ usmiala sa na neho a prehodila si dlhé červené vlasy na druhú stranu, lebo jej začali padať nad knihu. „Vieš kto sa na teba pýtal?“

„Kto?“

„Altair,“ odvetila mu. „Mala som s ňou celý týždeň obchôdzku,“ vravela mu a vysvetlila mu čo je nové ohľadom ich prefektských povinností. 

„A ona sa pýtala na mňa?“

„Každý jeden večer sa pýtala, čo sa ti stalo a či si vážne chorý,“ vysvetlila mu Lily. „Ale ja som jej povedala, že máš nejaké zdravotné problémy a že sa liečiš u muklovských doktoroch.“

„Ďakujem, Lily,“ usmial sa na ňu Remus.

„Nikdy by som neprezradila tvoje tajomstvo, Remus,“ odvetila mu, „čo je medzi tebou a Siriusovou sestrou?“

„Nič,“ odvetil jej Remus a bola to pravda. Až na ten jeden večer. Dva večery. Ale pre ňu to nič neznamenalo a on nevedel pochopiť, čo sa vlastne stalo.

„Altair je fajn,“ vravela mu, „nehodí sa do Slizolinu a je iná ako Sirius, ale je to dobré dievča. Myslím, že sme niečo ako kamarátky.“

„To ma teší, Lily,“ odvetil jej. A potom sa obaja ponorili do svojich domácich úloh. 

***

Remus opúšťal knižnicu medzi poslednými a ešte mal v pláne si úlohu dokončiť v klubovni, lebo stále nebol spokojný. Zamyslene kráčal po chodbe a potom sa ocitol zoči-voči Altair. 

„Už si v poriadku?“ prehovorila na neho, ale neusmiala sa. Jej výraz bol chladný a všimol si, že má vlasy zase učesané do vrkoča a v ňom zelenú mašľu. 

„Áno, menšie zdravotné problémy,“ odvetil jej.

„Vyzeráš bledo a stále trocha choro,“ zhodnotila. „Je to niečo vážne?“

„Ale nie, už som v poriadku. Len moja mama je radšej, keď sa liečim na muklovský spôsob,“ držal sa scenára od Lily. 

„To mi spomínala Lily,“ prikývla Altair, ale aj tak sa tvárila tak, že tomu neverí. 

Remus na chodbe začul kroky a o chvíľku sa pri nich objavil Regulus Black. „Čo sa tu vybavuješ s týmto?“ pozrel sa na svoju sestru. „Máš nejaký problém, Lupin?“ zamračil sa na neho.

„Nie, iba sme sa stretli,“ odvetil mu Remus. 

„Alta, posledné dni tráviš s humusákmi a chudákmi,“ vravel jej Regulus. 

„Regulus,“ oslovila ho, „prosím ťa, prestaň,“ žiadala ho.

„Prečo? Je to pravda. Nielenže si prijala obchôdzky s tou humusáčkou z Chrabromilu, ale ešte k tomu ťa tu teraz nájdem zhovárať sa s týmto chudákom, pätolizačom nášho brata. Chceš kráčať v Siriusových šľapajach, alebo čo?“

„Nie,“ odvetila trpko, „nechaj to tak, áno. S Lupinom sme sa tu iba stretli. To je všetko.“

„Poďme,“ podal jej Regulus ruku.

„Regulus, ja ti nepatrím,“ upozornila ho. 

„Chceš mi tým povedať, že radšej tu budeš s týmto humusákom?“ pýtal sa jej Regulus.

„On nie je, nie je,“ nedokázalo to slovo vysloviť, aby ho vyviedla ho z omylu.

„Ale áno je, jeho matka bola humusáčka,“ pochopil Regulus, čo chcela povedať a snažil sa jej to ozrejmiť. Na okamih ju prekvapilo, ako to všetko vôbec je. „Poď už, Altair, nemáš sa s ním čo vybavovať.“

„Nie je tvoja bábka, Regulus, nechaj ju na pokoji!“ Remus už musel zakročiť, lebo sa mu nepáčilo, ako sa Regulus správa k svojej sestre. Akoby ju chcel ovládať. 

„Čo si povedal, Lupin?“ Regulus zvraštil čelo, priblížil sa k nemu a vybral svoj prútik. 

„Regulus, nie!“ okamžite sa medzi nich postavila Altair. „Stačilo, áno?“

„Čo sa to s tebou deje? Obhajovať chudákov,“ nerozumel tomu Regulus. Ale nakoniec založil prútik do habitu a čakal, kedy sa konečne poberie s ním. Altair sa obzrela a Remus zachytil jej pohľad. V jej očiach sa leskli slzy. Chvíľočku na neho hľadela ospravedlňujúcim pohľadom a potom sa vybrala preč s Regulusom. 

Zastala sa ho pred svojím vlastným bratom. Stále menej a menej sa vyznal v tomto dievčati. Ale lákalo ho stále viac byť v jej blízkosti. A tie jej smutné oči. Také smutné a pritom také nádherné. Stále ich mal pred sebou. 

Vrátil sa do klubovne. Videl priateľov ako sa hrajú Rachotiacu sedmu a tak zamieril do izby, kde bude mať väčší kľud dokončiť svoju úlohu, ale po chvíľke za ním prišiel James. 

„Povieš mi prečo sa o teba toľko zaujíma Sirusová sestra?“ pýtal sa ho.

„Čože?“

„Evansová mi to povedala,“ povedal mu James, „hovorila mi, že Altair sa na teba stále pýta. Tak prečo?“

„Ja neviem prečo,“ odvetil mu Remus.

„Neklam, Námesačnik. Ja to Siriusovi nepoviem,“ vravel James a uškieral sa. „Páči sa ti?“

„Altair?“

„Kto iný?“

„Je veľmi pekná,“ priznal Remus, „ale naozaj neviem, prečo sa pýtala, čo so mnou je. Možno len tak.“

„Nemyslím si,“ zhodnotil James.

Do izby vošiel Sirius a hodil sa na posteľ. „Čo ste tak zmĺkli, keď som došiel?“

„Námesačník má nový objav,“ oznámil mu James.

„Ale nehovor,“ zasmial sa Sirius, „koho, Námesačník?“

„Nikoho, James tára,“ snažil sa zmeniť tému Remus a nenápadne hodil zamračený pohľad na Jamesa, tak aby to Sirius nevidel.

„Povedz mi to ty, Paroháč, nech som v obraze,“ žiadal ho Sirius. „Alebo mi aspoň povedzte, či ju poznám a či je to kosť?!“

James sa šiel udusiť od smiechu. A Remus bol červený ako paradajka. „Nikto nie je,“ snažil sa to zakryť. 

„Dúfam, že to nie nejaká Slizolinčanka, Námesačník,“ zháčil sa Sirius a siahol po sladkostiach, ktoré mali pocitovo ukryté. „Prečo mi to nemôžeš povedať? Je sexy?“

James zamaskoval nový výbuch smiechu kašľom. „Podľa Remusa určite je.“

„Je veľmi pekná,“ povedal nakoniec Remus, lebo dúfal, že aspoň toto ich umlčí. 

„To zhodnotím ja, či je sexy, alebo iba veľmi pekná,“ uškrnul sa Sirius, „povieš mi už o koho ide? Lebo keď bude priveľmi sexy, tak budeš mať smolu, Námesačník. Nechám si ju!“

James sa začal od smiechu poriadne dusiť. „Čo je, Paroháč?“ spýtal sa ho Sirius.

„Nechci to vedieť, Tichošľap,“ zasmial sa James, „Námesačníková tajná láska nie je práve tvoj typ.“

„Prečo nie?“

„Stačí už,“ prehlásil Remus, „potrebujem si dokončiť úlohu a vy dvaja ma iba rozptyľujete. Okrem toho je to celé irelevantné. Ona by o mňa nikdy nezakopla, nemá ma rada. A keby vedela, čo som zač, myslela by si o mne iba to najhoršie. Tak už ukončite túto debatu o ničom. Ďakujem.“

Sirius a James si vymenili prekvapené pohľady. A Remus si smutne uvedomil, že Altair Blacková naozaj nie je dievča pre neho. A to z viacerých dôvodov. Ale nedokázal ju vypustil zo svojej hlavy.