V sobotu, po raňajkách, sa Altair s kamarátkami pobrala na metlobalový zápas. Okolo krku si oviazala slizolinský šál a usadila sa na tribúne. O chvíľku si k ním prisadol jej brat, dvojča – Regulus, oblečený v slizolinskom metlobalovom výstroji. 

„Ešte raz budeš zo mňa robiť trofej pre tvojich kamarátov, Regulus a vážne ma nahneváš,“ šplechla mu do tváre Altair.

„Robil som si srandu, ten tupec Rabastan hneď všetko berie vážne. Okrem toho nebude dnes hrať, som v poriadku. Už sa mi to zranenie z minulého zápasu dalo do poriadku a tak môžem nastúpiť,“ Regulus odvetil pobavene a podával jej zástavu Slizolinskej fakulty. „Pusu pre šťastie,“ dodal.

„Nemal by si byť už v šatni?“ pýtala sa ho.

„Pusu pre šťastie,“ zopakoval. 

Altair sa k nemu nahla a pobozkala ho na líce. „Veľa šťastia.“

„Áno, sleduj, sestrička, ako nakopem Siriusovi a jeho kumpánom zadok, utekám,“ vstal z tribúny a rozbehol sa do šatne. 

Altair sa zahľadela na metlobalové ihrisko. Nikdy nemala ten šport rada, zdal sa jej príliš tvrdý, ale obaja jej bratia boli metlobalisti. Regulus hral na poste stíhača za Slizolin a Sirius na poste triafača pre Chrabromil. * A pre ňu boli ich vzájomné zápasy naozaj náročne. Obaja to brali veľmi vážne a ona nevedela komu ma naozaj fandiť. Preto dúfala, že tá hra bude rýchla. Ale obávala sa, že pre Slizolin neskončí dobre. James Potter, Chrabromilský stíhač už dlhšie roky nemal konkurenciu. Regulus nedosahoval jeho kvality, hoci bol za posledné roky druhým najlepším na škole. 

Z myšlienok ju vytrhla píšťalka a zápas sa začal. Pokúšala sa sústrediť a hľadieť na hráčov, ale pripadali jej ako rozmazané machule. O pár minút vypukol potlesk na strane Chrabromilčanov, lebo Sirius strelil prvý gól. Altair chcela zatlieskať, ale potom si to predsa len rozmyslela. Emily vedľa nej tlieskala Siriusovi a usmievala sa, akoby stál priamo pred ňou. 

Behom pár minút Slizolin vyrovnal a hra začala byť tvrdá. A práve toto Altair nemala rada. Vždy, keď hral Slizolin proti Chrabromilu, podobalo sa to skorej na boj, ako na hru. Sirius strelil ďalšie dva góly, ale Slizolinu sa dlhšie nedarilo presadiť. 

Zbadala Regulusa dosť vysoko nad tribúnou, ako márne hľadá zlatú strelu. Oproti videla Jamesa Pottera, ktorý ju doteraz nevidel tiež. Chrabomil strelil ďalšie dva góly. Altair si nemohla nevšimnúť, že im fandia dokonca aj Biflomorčania a Bystrohlavčania. So Slizolinom nikdy žiadna iná fakulta nevychádzala. Znechutene si nad tým povzdychla. 

Na okamih odvrátila pohľad od hry a vedela si predstaviť, že by mohla robiť v tejto chvíli aj niečo užitočnejšie, napríklad si podčiarkovať poznámky na Dejiny mágie. 

Našťastie sa jej utrpenie skončilo behom ďalších pár minút, keď James Potter zbadal zlatú strelu a bol pri nej rýchlejšie ako Regulus. Slizolin prehral na plnej čiare. Videla Regulusa, ako pristál na zemi a následne kopol do svojej metly a potom sa pobral do šatne. Sirius na rozdiel od mladšieho brata sršal šťastím a objímal svojho najlepšieho priateľa a ostatní im volali na slávu. 

„Poďme,“ schytila Altair Emily a ťahala ju preč z tribúny. 

„Nepôjdeš za Regulusom?“ pýtala sa jej Emily.

„Nie, je určite príšerne nahnevaný a ja nechcem, aby si svoju zlosť vybíjal na mne,“ odvetila jej Altair. Emily jej dala za pravdu. Regulus mal naozaj prudkú povahu a z veľa vecí radšej obviňoval cudzích ľudí, akoby si mal priznať vlastné chyby. 

„Tak poďme zagratulovať Siriusovi,“ navrhla Emily.

„Nie,“ Altair sa na ňu zamračila. „Akoby to asi vyzeralo?“

„Od teba úplne normálne. Je rovnako tvoj brat ako Regulus,“ pripomenula jej Emily. „Alebo snáď nie?“

Niekedy bol viac ako Regulus, moje vlastné dvojča, pomyslela si Altair smutne. Kde sú tie časy? „Samozrejme, že áno,“ odvetila tvrdo svojej priateľke. 

Do školy sa hrnuli takmer všetci študenti a preto po chvíľke dievčatá narazili aj na Chrabromilských fanúšikov. Oslavovali po ceste, smiali sa a niesli zástavy. Jedno z dievčat omylom drglo do Altair a ona sa musela zachytiť o Emily, aby nespadla.

„Ach, prepáč, nevidela som ťa,“ ospravedlňovala sa jej okamžite červenovláska. Lily Evansová. 

„To, to nič,“ odvetila jej Altair. 

Lily jej reakcia očividne prekvapila. Zrejme čakala, že na ňu začne kričať a nadávať jej, aby dávala pozor, kam ide. Ale Altair nemala chuť sa hádať, ani keby naozaj spadla na zem. Lily sa na ňu usmiala a ona jej na okamih chcela úsmev opätovať, ale nakoniec nezmenila výraz tváre. 

„Musíš byť hrdá na svojich bratov, obaja sú skvelí metlobalisti,“ Lily sa s ňou očividne z nejakého dôvodu snažila nadviazať rozhovor. Pochválila aj Regulusa, hoci s ním moc neprichádzala do kontaktu. A okrem toho bol predsa so Slizolinu. 

„Samozrejme,“ slušne jej odvetila Altair. 

„Asi to nie je príjemné, keď hrajú proti sebe, však?“

„Iba to prehlbuje ich vzájomnú rivalitu,“ odpovedala jej Altair úplne úprimne. 

„Viem si predstaviť,“ prikývla Lily, „Sirius by sa možno potešil, keby si sa pridala k oslave. Ak by si chcela, môžeš ísť so mnou k nám do klubovne a prekvapiť ho,“ navrhovala jej Lily.

„Nemôžem,“ zamietla to okamžite Altair, hoci predstava oslavy sa jej celkom páčila. Chrabromilčania jej prišli vždy takí usmievaví a nad vecou. Jednoducho šťastní. Za to u Slizolinčanov často vládol chlad a nepokoj. A hlavne teraz po prehranom zápase to isto nebude nič prijemné. „Regulus by sa veľmi nepotešil. A som si istá, že Sirius ma nechce stavať proti nemu. Zablahoželám mu potom osobne. Ale ďakujem za ponuku, je to od teba milé. Hoci som netušila, že sa toľko priatelíš s mojím bratom.“

„Trocha,“ odvetila jej Lily a už boli pri bráne školy, „vlastne je ťažké nevnímať Siriusa a jeho priateľov. Sú veľmi populárni v našej fakulte, vlastne aj na celej škole, nemyslíš?“

„Pravda,“ prikývla Altair. 

„Tvoj brat ťa má rád, Altair,“ povedala jej z ničoho nič Lily, „často o tebe hovorí. Možno si to ani netušila. Nuž ja musím bežať,“ usmiala sa. „Ahoj.“

„Ahoj,“ odvetila jej Altair a sledovala ako Lily ladne vybehla hore schodmi a potom jej zmizla z dohľadu. Správala sa k nej veľmi milo. Vždy jej bola veľmi sympatická a všetko, čo rozprávala bolo také úprimné a nie falošné. Taký z toho mala pocit. Nebola ako jej kamarátky. Sotva by im mohla povedať všetko. Na druhý deň by to už vedela celá fakulta. Ale Lily bola určite iná. Lily by udržala jej tajomstvo. Ona by isto bola skvelá priateľka. 

Okamžite zahnala myšlienky na priateľstvo s Lily Evansovou. Bol to nemožné. Lily bola z inej fakulty a na Slizolin mala od minulého roka ťažké srdce. Po incidente s jej bývalým kamarátom Snapom, keď ju nazval pred takmer celou školou humusáčkou, ňou rozhodne otriasol. A Altair sa jej vôbec nedivila. Bolo to od neho hnusné a zákerne. A okrem toho, čo by jej rodičia povedali na to, keby sa priatelila s muklorodenou Chrabromilčankou? Znova si sťažka povzdychla a pobrala sa za Emily do Slizolinskej klubovne. 

Panoval tam chaos. Všetci sa mračili a nadávali na Chrabomilský metlobavý tím a rozhodkyňu profesorku Hoochovú. Absolútne nikto si nedokázal priznať, že súperiaci tím bol jednoducho lepšie zohraný a rýchlejší. Ale takí už boli Slizolinčania. Vždy sa snažili hodiť vinu na niekoho iného. 

***

Remus oslavoval úspech svojich dvoch priateľov v metlobale. Pili ďatelinové pivo a pochutnávali sa na rôznych sladkostiach. 

Prekvapilo ho, keď si k ním prisadla Lily a Dorcas **, jediné dve dievčatá v ich ročníku. „Dnes som sa zhovárala s tvojou sestrou, Sirius,“ prehovorila Lily a naložila si na tanierik melasový koláčik. „Je milá.“

„Alta?“ Sirius sa na ňu pozrel prekvapene. „Milá?“

„Áno,“ trvala na svojom Lily. „Vracala som sa z metlobalu do hradu a omylom som do nej narazila. A tak sme sa dali do reči a pozvala som ju sem na oslavu, ale nesúhlasila, že by to nebolo veľmi fér voči vášmu bratovi. Ale že ti potom osobne zagratuluje.“

„Počkaj!“ stopol ju Sirius. „Si si istá, že si hovorila s mojou sestrou?“ pýtal sa jej stále prekvapene. 

„Sirius, ja viem, ako vyzerá tvoja sestra, ju totižto nejde prehliadnuť,“ zamračila sa na neho Lily. „A ako som povedala, je fajn.“

„No tak, Tichošľap, asi na tom niečo bude, keď Evansová tak nadšene hovorí. Možno tvoja malá sestrička je hnusná mrcha iba na nás,“ povedal James. 

„Potter, ten tvoj slovník,“ pokrútila nespokojne Lily hlavou, „nie je to mrcha. Ako sa vôbec môžeš takto vyjadrovať o sestre svojho kamaráta?“

„James má trocha pravdu,“ pripustil Sirius, „Altair je čím ďalej tým zvláštnejšia.“

Remus chcel povedať, že súhlasí s Lily, ale nechcel to vysvetľovať. Ale prikývol na to, čo povedal Sirius. Bola naozaj zvláštna. Stále si spomínal na ten večer na Astronomickej veži. Bola k nemu milá a rozprávala mu veci, ktoré možno nevedel ani Sirius. Už vtedy spomenula Lily. A hovorila o nej veľmi pekne. Ale potom ďalšie dni sa k nemu správala hrozne. A jemu z toho bolo stále smutno. 

„Dorcas, nemáš ešte tie muklovské cigy? Zapálil by som si.“ Pýtal sa Sirius. 

„Nemám, zlato,“ pokrútila hlavou Dorcas, „mali by sme si nejaké zohnať, pretože začínam mať absťák.“ Pozrela sa smerom k Lily.

„Nie, nie, nie,“ krútila jej priateľka hlavou, „ja vám žiadne ďalšie nezoženiem. Škodí to zdraviu a okrem toho ich musím potom doma schovávať a bojím sa, že ich naši nájdu, keď tam som cez prázdniny a začnú si myslieť, že fajčím.“

„No tak, Lil, ty si naša jediná šanca, nemôžeš napísať svojmu bratrancovi?“

„Nie,“ znova pokrútila Lily hlavou. „Idem spať, dobrú noc vám prajem,“ zodvihla sa z kresla a odišla hore do dievčenských spálni.

„Dor, musíš si presvedčiť,“ naklonil sa k nej Sirius. 

„Neboj sa, zlato,“ prikývla Dorcas. „Spracujem ju. Viem, ako na ňu. Dobrú noc,“ letmo ho pobozkala na líce a potom zakývala ostatným chlapcom a zmizla na schodisku, ako pred chvíľkou Lily. 

„Človek by si myslel, že spolu chodíte,“ zasmial sa Peter. 

„S Dor? Neblázni, je to moja jediná ženská kamoška,“ povedal Sirius otrávene, lebo to musel vysvetľovať viackrát. „Nehovorím, že nejaká tá pusa nebola, ale tam to aj skončilo. Dor nie je pre mňa. Je až príliš ako ja. Asi preto sme takí kamoši.“

„Lily sa už k tebe správa milšie, James,“ povedal mu Remus, „možno prijme niekedy tvoju ponuku ohľadom rande.“

„Kiežby,“ povzdychol si James. 

„Musím si aj ja nájsť nejakú babu,“ vravel im Peter a dojedal posledný koláč, ktorý ostal na tácke. „Ale na mňa neletia tak, ako na vás.“

„Máš pocit, že na mňa letia baby?“ spýtal sa ho Remus. „A keby som aj niekedy nejakú zbalil, akoby som jej vysvetlil, že raz za mesiac je zo mňa otrasné monštrum? Ktorá baba by po tomto všetkom so mnou niečo chcela mať?“

***

Altair sa ponáhľala na schôdzku, ktorú zvolala profesorka McGonagallová. Zavolala si všetkých prefektov z ročníkov a hlavných prefektov. Keď vošla Altair dnu, Regulus tam už bol. Všimla si Lily, ktorá sa na ňu usmiala a uvedomila, že jediné voľne miesto je vedľa nej. Hodila nahnevaný pohľad na Regulusa, že jej nepodržal nejaké iné miesto a potom si sadla vedľa Lily.

„Ahoj,“ usmiala sa na ňu Chrabromilčanka. 

Altair jej iba mykla na pozdrav a Regulus sa na ňu zamračil. Prechádzala pohľadom po ostatných prefektoch a potom si všimla, že niekto chýba. „Kde je Remus?“ spýtala sa pošepky Lily.

„Je žiaľ chorý,“ odvetila jej Lily. 

Profesorka McGonagallová začala rozprávať ohľadom ich povinností a zvolila nový systém obchôdzok po večierke. „Keďže slečna Bawardová mala tento týždeň už druhú potýčku s Duchom Zloduchom, navrhujem, aby ste na obchôdzky chodilo po dvoch. Vždy iný ročník a iná fakulta, ak si to podelíte na dni. Malo by to pekne vychádzať. Kto si vezme tento týždeň?“ spýtala sa.

Prihlásila sa Lily. „Slečna Evansová, dobre,“ usmiala sa na ňu profesorka a napísala jej meno na kus pergamenu. „Keďže pán Lupin je tento týždeň indisponovaný, máme tu nejakého dobrovoľníka, ktorý si vezme tento týždeň spoločne so slečnou Evansovou?“

Ostalo ticho. Nikto sa nehlásil, všetci mali poslednú dobu obchôdzok plné zuby, lebo duch Zloduch bol na nich nepríjemný a kde tu sa na nich vyrútila tá Filchová mačka a vedela ich dokonale vystrašiť. 

„Ja,“ prehovorila z ničoho nič Altair, dokonca mala pocit, že to poriadne ani nebol jej vlastný hlas. 

„Slečna Blacková,“ pozrela sa na ňu Minerva McGonagallová prísnym pohľadom. Nie tým úsmevom, ktorý mala pre Lily. „V poriadku,“ dodala a napísala jej meno na kus pergamenu. Potom pokračovala ešte tromi týždňami dopredu. 

Altair zachytila zhrozený pohľad Regulusa a keď ich profesorka McGonagallová prepustila, ponáhľala sa na hodinu, ani na neho nepočkala, lebo nechcela počuť jeho výčitky a otázky, prečo to vzala. Pretože by na to nevedela odpovedať. Ani sama nevedela, prečo. Napadol ju iba jeden dôvod – v prítomnosti Lily Evansovej sa cítila dobre. 

***

O 9 večer sa pred Veľkou sieňou stretla s Lily. Červenovláska sa na ňu usmievala, ale Altair úsmevu znova odolala. Začali spoločne na prízemní. 

„Čo je vlastne s Remusom? Býva často chorý, no nie?“ pýtala sa jej Altair.

„Áno, má nejaké problémy, tak sa musí liečiť,“ vravela jej Lily, „nevedela som, že ste priatelia, keď sa o neho tak zaujímaš.“

„Nie sme priatelia,“ vyviedla ju z omylu Altair, „iba som sa pýtala. Nevidela som ho v Nemocničnom krídle. Regulus a ten kretén Rabastan sa včera večer pobili a zlomil mu nos. Tak som bola s Regulosom na ošetrovni a Remusa som tam nevidela. Našťastie madam Pomfreyová mu dala ten nos do poriadku hneď.“

„Remus sa lieči doma, na muklovský spôsob. Jeho mama má radšej muklovskú medicínu,“ vysvetľovala jej Lily a zabočil za roh, aby skontrolovali učebne. 

„Myslela som si, že jeho rodičia sú čarodejníci.“

„Sú, ale mama je muklovského pôvodu a Remus mi raz hovoril, že má radšej muklovské veci. Poznám to, tiež to občas tak mám. Napríklad muklovskú hudbu,“ rozprávala jej Lily, akoby boli priateľky celý život. Celkovo sa k nej správala veľmi slušne a priateľsky. „Počula si ju niekedy?“

„Nie,“ pokrútila Altair hlavou. 

„Ach, prepáč, asi veľa táram,“ pokarhala Lily samú seba, „ale neboj sa, Remus bude isto v poriadku. A čo máš nové ty?“

„Nič,“ odvetila jej Altair a šla skontrolovať dievčenské záchody. Potom vyšla von a Lily sa na ňu znova usmiala. 

„Aké je to vyrastať v čistokrvnej rodine, je to fajn?“ spýtala sa jej Lily.

„Čistokrvné rodiny sú navzájom poprepájané. A záležím im na čistej krvi, ktorej je stále menej a menej. Keďže sa často čistokrvní spájajú aj s polovičnými a muklorodenými. Je to nevyhnutné, podľa môjho názoru, ale moja rodina to tak nevníma,“ vravela jej Altair. 

„To znamená, že sa raz budeš musieť vydať za čistokrvného?“ vyzvedala Lily, ale nebola dotieravá a preto jej Altair ochotne odpovedala ďalej. 

„Áno,“ prikývla, „a aj moji bratia si budú musieť zobrať nejakú čistokrvnú. Dohodnuté manželstvá väčšinou. Aj moji rodičia sa tak brali. Zvykli si na seba, hoci mám pocit, že matka má radšej domáceho škriatka, ako otca. Vlastne matka má radšej toho škriatka aj ako nás troch.“

„To je mi ľúto,“ odvetila jej smutne Lily. 

„Zvykla som si,“ mykla plecami Altair a kráčali obe hore po schodoch. „Okrem toho som aspoň ockov miláčik.“

„Viem, raz mi to spomínal Sirius,“ prikývla Lily. „Nuž neviem si predstaviť dohodnuté manželstvo. Veď láska je dôležitá a veľmi. Nemyslíš si?“

„V mojom živote nie je miesto na lásku,“ odvetila jej Altair trpko, „neprešlo by mi to. Pretože doteraz som nestretla jediného čarodejníka čistej krvi, ktorý by sa mi páčil. Takže je mi úplne jasné, že sa vydám bez lásky.“

„Naozaj si to neviem predstaviť. Vieš, moji rodičia sa brali s veľmi veľkej lásky. Keď som bola malá, mama mi hovorila príbeh ich lásky a bolo to veľmi pekné,“ rozprávala jej Lily.

„Naše svety sú veľmi odlišné,“ zhodnotila Altair, „asi nemá cenu to rozoberať. Ale mne je krv ukradnutá. Nevadia mi poloviční, ani muklorodení.“

„Muklorodení,“ zopakovala Lily jej slová, „prekvapuje ma to. Si snáď prvá Slizolinčanka čo používa tento výraz.“

„Ty si sa s veľa Slizolinčami do reči asi nedala, však?“ spýtala sa jej Altair. „Nie všetci sú posadnutí krvou a nie všetci sa správajú neslušne. U nás v domácnosti sa to slovo veľmi nepoužíva. To neslušné. Myslím v mojej priamej rodine, u strýka a tety je to večne na tanieri. Iba ti tým chcem povedať, že nie všetci Slizolinčania sú zlí a často je to vec výchovy. Keď ti od malička vštepujú niektoré názory, riadiš sa nimi.“

„Máš pravdu,“ prikývla Lily, „ale Sirius tomu vzdoroval a ty očividne tiež.“

„Sirius je kapitola sama o sebe. Zle dopadne,“ povedala Altair smutne. 

„Máš o neho strach?“

„Mám strach o oboch svojich bratov. Sú to jediné, čo mám,“ priznala sa jej Altair. 

Dievčatá skončili obchôdzku a zastavili na schodoch. „Tak, ja pôjdem tadeto do klubovne. Rada som s tebou pokecala, Altair. Ráno spíšem zápisnicu o obchôdzke a cez obednú pauzu ti ju prinesiem podpísať,“ vravela jej Lily. 

„Nie, radšej sa stretnime po vyučovaní v knižnici,“ navrhla Altair.

„Chápem, nechceš, aby som za tebou prišla k vášmu stolu počas obedu, chápem.“

„O to nejde. Nechcem, aby boli na teba zlí, nezaslúžiš si to,“ uviedla na pravú mieru. 

„Neboj sa,“ zasmiala sa Lily, „došla by som tam a povedala – Hej, Blacková, podpíš sa tu, neviem ako vydržím ďalšie večierky s tebou!“ 

Altair vybuchla do smiechu. Do pravého smiechu od srdca. Lily si to všimla a usmial sa. „Tak dobrú noc, Altair. Zajtra po vyučku v knižnici.“

„Dobrú noc, Evan-“ Altair sa odmlčala. „Dobrú noc, Lily.“ 

Pozn. autorky:

* Regulus hral na poste stíhača za Slizolin aj v kanóne. O tom, či Sirius hral metlobal som nenašla, ale pre potrebu poviedky som z neho urobila triafača pre Chrabromilský tím. James Potter podľa kanónu bol triafač, ale mne sa páči filmová verzia, kde bol stíhačom, takže som použila tú. 

** Dorcas Meadowesová je spomenutá aj v kanóne. Patrila do Fénixového Rádu a Moody o nej hovoril Harrymu, keď mu ukazoval fotografiu pôvodného Rádu. Dorcas zabil osobne Lord Voldemort. Na Pottermore som vyčítala, že s narodila zhruba v tejto dobe, tak som ju dala do ročníka k Záškodníkom a Lily ako jej priateľku.