Dni pomaly plynuli. Altair ich väčšinou tvárila zatvorená vo svojej izbe. Písala listy Lily, alebo si čítala, alebo len jednoducho ležala na svojej posteli a uvažovala, kam toto všetko ešte zájde.

Regulusovi sa vyhýbala a on sa vyhýbal jej. Rodičia sa ale dozvedeli, čím sa stal. Matka bola na neho pyšná a otca to tiež nadchlo. Altair nad tým krútila hlavou. Prečo nechápu, aké je to zlé?

Jej rodičia podporovali myšlienky Temného Pána, mali radi čiernu mágiu, o tom nikdy nebolo pochýb, ale nikdy si nemyslela, že by sa k nemu pridali, alebo žeby podporili svojho syna, aby sa k ním pridal. Ranilo ju to a nevedela sa s tým vyrovnať. Navyše jej tento dom začal pripadať stále viac a viac temný, ako vôbec býval.

V salóne narážala na Regulosové knihy, ktoré boli o čiernej mágií a rovnako podobné videla čítať aj otca. Preto sa vždy radšej pobrala preč, ale v kamenej kuchyni v podzemí, to nebolo o nič lepšie. A hlavne, keď tam bol domáci škriatok Kreacher a neustále sa na ňu mračil. Doteraz sa tak správal k Siriusovi. Jediný, koho mal rád, bol Regulus. Ale pravda bola taká, že jediný Regulus sa ku škriatkovi správal s úctou a nezachádzal s ním ako s handrou.

A tak Altair neostávalo nič iné, ako sa utiahnuť do svojej izby, ktorá nebola taká temná. Predsa len to, ale boli len štyri steny, samota a veľmi dlhé dni.

***

Pomaly sa blížil nový školský rok. Lily jej písala takmer každý deň. Aj ona sa dostala na auroský výcvik, čo Altair v spočiatku šokovalo, ale potom jej to Lily vysvetlila. Jednoducho cítila, že musí pomáhať.

Sirius jej písal listy tiež. Pozýval ju k sebe posledný víkend prázdnin a ona sa veľmi na to tešila. Dúfala, že tam bude aj Remus.

Jeho listy boli zvyčajne smutné. Písali si iba všeobecne, žiadne vyznania lásky, pretože nikto nevedel, kto by mohol tie listy vziať. Preto si písali iba ako dvaja kamaráti. Stále si nemohol nájsť prácu a bol z toho patrične smutný. Ona nevedela, akoby mu mohla pomôcť a to ju veľmi hnevalo. Bola pre neho chabou oporou a to ju tiež trápilo.

Mala v pláne vybrať sa do Šikmej uličky, aby si nakúpila knihy a iné veci na nový školský rok. Sprevádzať ju mal Rabastan, na čom trvala jej matka. Altair sa nechcela hádať a tak na to prikývla.

Spoločne sa premiestnili do Šikmej uličky a Altair zamierila do kníhkupectva. Rabastan sa tam po chvíľke začal šialene nudiť, čo bol aj jej plán, aby sa ho zbavila a mohla si pokojne nakúpiť. Povedal jej, že sa prejde po Zašitej uličke a potom ju tu vyzdvihne. Okamžite súhlasila a ďalej ostala v kníhkupectve. Sledovala ostatných študentov s rodinami, ako si nakupujú svoje nové knihy a pritom hľadala tie, ktoré potrebuje.

„Pomôžem vám, slečna?" ozval sa za ňou známy hlas a jej srdce poskočilo.

„Remus!" otočila sa na neho. Vyzeral trocha unavene, jazvy mal znova výrazné, niektoré nové, ale inak sa na ňu usmieval. „Čo tu robíš? Ako si vedel, že tu budem?"

„Nevedel som, že tu budeš," odvetil jej. „A čo tu robím? Vypomáham tu."

„Čože? Vážne?"

„Áno, ale iba na pár mesiacov, je to novinka, ktorú som ti ešte nestihol napísať," vravel jej a podával jej knihy z jej zoznamu. Dobre vedel, o ktoré ide.

„Ale to je fajn," povzbudivo sa na neho usmiala. „Máš predsa rád knižky."

„Baví ma to tu," opätoval jej úsmev. „Ako rýchlo si sa zbavila svojho snúbenca," zasmial sa.

„Vedela som, kam mám ako prvé zamieriť, aby ma nestrážil ako pes," zasmiala sa tiež. „Dúfam, že pôjdeš k Siriusovi posledný augustový víkend?" vyzvedela.

Mala chuť sa na neho vrhnúť a pobozkať ho, ale vedela, že to urobiť nemôže. Remus sa na ňu stále usmieval, rovnako šťastný, že ju vidí a z výrazu jeho tváre prečítala, že zrejme túži po tom istom. Preto iba letmo prikývol a žmurkol na ňu. Vynahradia si tie dni, ktoré sa nevideli.

„Vracia sa Rabastan," všimol si ho za oknom. Podal jej knihy a potom sa odišiel venovať iným zákazníkom. Altair ho kútikom očka sledovala a potom zamierila k pokladni. Práve došla na rad, keď sa k nej pripojil jej snúbenec.

„Už si tu skončila?" pýtal sa jej.

„Áno, už mám všetky knihy," prikývla. „Ešte potrebujem ísť do apatieky a to je všetko. Habity sú mi ešte dobré," uvažovala nahlas.

Prikývol a potom spoločne odišli. Pri odchode sa stihla ešte nenápadne usmievať na Remusa a on jej úsmev opätoval.

***

Zdalo sa to ako večnosť, ale konečne prišiel posledný týždeň prázdnin a s ním aj jej návšteva u Siriusa. Celkom ju prekvapilo, že jej matka nenamietala. Možno preto, že sa celé prázdniny snažila správať naozaj slušne. Dokonca sa stretávala aj s Lestrangeovcami a hlavne s Rabastanom. Všetko to robila len preto, aby nikto neodhalil jej skutočné city a potom hlavne preto, aby mohla ísť na celý víkend k Siriusovi.

Pobalila si pár vecí a potom sa spoločne s nimi premiestnila. Sirius jej otvoril dvere, ale nebol sám. Spoločnosť mu robila Cara, ktorá bola už viac milšia, keď konečne uverila tomu, že Altair je naozaj iba jeho sestra.

„Kedy prídu ostatní?" pýtala sa Altair.

„Za hodinku," odvetil jej Sirius a pobozkal Caru na líce.

„Pôjdem dorobiť ten šalát, asi sa chcete pozhovárať," povedala blondínka a Altair sa na ňu vďačne usmiala.

„Tak, ako si to prežila?"

„Prekvapivo som to zvládla," vravela mu Altair a začala mu rozprávať, čo nové doma. Ako trávila prázdniny s Rabastanom, Lestrangeovcami a že občas aj s Narcissou, s ktorou jedinou sa dalo celkom normálne porozprávať. A keby nebolo korešpondencie s Lily, Remusom a Andromedou, asi by sa zbláznila a mala by pocit, že normálni ľudia okolo nej neexistujú.

„Ale nemám dobré správy," pokračovala, „nemohla som ti to napísať v liste. Chcela som ti to povedať osobne. Nepotešíš sa."

„Čo sa deje?"

„Ide o Regulusa," šepla. „Už sa ním stal."

„Čože?"

„Ako počuješ, Sirius. Náš brat je smrťožrút," hlesla a sadla si na sedačku.

Sirius sa tváril šokovane. Akoby to nečakal, aj keď všetci vedeli, že to tam smeruje. Akoby ale predsa len dúfal v nejaký zázrak. Sadol si do béžového kresla oproti nej a iba na ňu neprítomne hľadel. Nevedel, čo povedať a ona tiež nevedela, čo k tomu ešte treba dodať.

„Je to stratený," poznamenal po pár minútach Sirius. „Pôjdem pomôcť Care. Choď si zaniesť veci do izby. Tá druhá v ľavo."

„Ehm," prikývla a potom sa pobrala na poschodie. Izba bola len jednoducho zariadená, aj tak tam bude iba jednu noc. Hodila si veci na posteľ a otvorila drevené okno, aby tam trocha vyvetrala. Potom zamierila do malej kúpeľne a trocha si upravila svoj vzhľad, kým príde Remus.

Keď zišla dole do kuchyne, Cara sa práve odtiahla od jej brata, lebo počula jej kroky na schodoch. Pousmiala sa a Altair jej úsmev opätovala.

„A ty nemáš priateľa, Altair?" vypytovala sa.

„Och, ja som zasnúbená," povedala automaticky.

„Vážne? A kde je tvoj snúbenec? Príde?"

„Pre Merlina, nie," odvetila jej Altair. „Nie sme dobrovoľne zasnúbení."

„Čože?" Cara na ňu vyvalila svoje oči. „Čo žijeme s stredoveku?"

„Naša rodina určite áno," povedala pokojne Altair, „nie všetci mali také šťastie, že utiekli, kým sa dalo," žmurkla na Siriusa.

„Ty si utiekol?" spýtala sa Cara šokovane.

„Áno, ešte minulé leto. Toto leto som si kúpil tento dom. Okrem mojej sestry, všetci ostatní prestali byť mojou rodinou. Aj môj brat."

„Moje dvojča," doplnila Altair.

„Dúfam, že ty nemáš nejakú snúbenicu, pred ktorou utekáš?" troška sa zamračila Cara na Siriusa.

„Nemá, neboj sa," zasmiala sa Altair, „to iba tí menej šťastní, ako napríklad ja."

„To je mi ľúto, musí to by hrozné," šepla Cara. „Si zaľúbená do niekoho iného?"

„Nie," zaklamala Altair. Ani nevedela prečo. Cara bola mukelka, nemala s ich svetom nič spoločné. Mohla jej povedať pravdu, ale akosi zrazu pocítila, že jej nemôže dôverovať. O to viac ju aj začal hnevať fakt, že tu Cara bude celý večer a ona sa bude musieť k Remusovi správať iba ako ku kamarátovi. Neskôr si to bude musieť so Siriusom vybaviť, že ju sem pozval. Lenže ako sa ukázalo, Sirius to s Carou myslel vážne. Niežeby mu to nepriala, ale o tomto víkende mala iné predstavy.

Pomohla Care odniesť všetko jedlo do obývačky a potom už iba spoločne čakali na hostí, ktorí dorazili presne včas.

Lily, rovnako krásna, ako vždy. James, so svojím šibalským pohľadom. Peter, ktorý sa na niečom stále usmieval a potešil sa, keď zbadal toľko dobrôt. Dorcas, s hlavou vztýčenou, aj keď ju určite muselo raniť hľadieť na Siriusa s iným dievčaťom. A nakoniec Remus. Nebol taký bledý, ako keď sa stretli v Šikmej uličke. Usmieval sa, vyzeral spokojnejšie a keď spočinul pohľadom na nej, venoval jej ten najkrajší úsmev, aký mohol.

So všetkými sa zvítala. Remus ju len objal, lebo aj on si všimol Cary. A tak neostávalo nič iné, iba sa k sebe správať priateľsky a nijako inak.

Keďže tam bola Cara, museli sa rozprávať o normálnych veciach. Z aurorského výcviku sa na malý okamih stala vysoká škola. Z Ministerstva mágie iba obyčajný úrad. A Z Rokfortu stredná škola.

Jamesovi to už začínalo vadiť, bol trocha podráždený. Zrejme chcel priateľom povedať novinky z ich sveta.

Cara sa po chvíľke ospravedlnila a vybehla hore na toaletu.

„Mám rôzne novinky, dokedy tu bude?" spýtal sa Siriusa.

„Nemôžem ju vyhodiť. Chcela spoznať mojich kamarátov," vravel mu Sirius.

„Vyzerá byť milá," pochválil ju Peter. „Veď novinky počkajú, James."

„Áno, James, Peter má pravdu," prikývol aj Remus. „Je to celkom fajn, zažívať jeden večer, ako keby sme boli normálni ľudia, ktorí nemajú na krku problémy, vojnu a iné záležitosti."

„Súhlasím s Remusom," šepla aj Lily. „Naozaj príjemná zmena. Už dve hodiny nikto nespomenul Toho-čoho-netreba-menovať."

„Práve si to urobila, Lily," pokrútila hlavou Dorcas.

„Idem aj ja na toaletu," povedala Altair a pobrala sa na poschodie. Po pravde ona bola na Jamesovej strane, ale aj tak by ich prehlasovali. Tiež sa tešila na to, kedy Cara odíde, aby mohla pobozkať Remusa, aby sa ich mohla spýtať na novinky z čarodejníckeho sveta a aby jej oni povedali, ako to celé vidia. Či naozaj je vojna na spadnutie. Alebo v nej už nebodaj aj boli?

Nakoniec bolo chvíľku po desiatej, keď sa Cara začala zberať na odchod. Altair si konečne vydýchala a James očividne tiež.

„Už by som sa dlhšie nedokázal baviť o tých hlúpostiach," uškrnul sa James. „Aj tak som niekedy ani nechápal, o čom sa bavíme."

„Som na tom podobne," prikývla Altair.

Sirius sa pred dverami asi pätnásť minút lúčil s Carou. „Je to nej blázon," smial sa James, ktorý ich pozoroval cez okno. „Vedel som, že raz sa to stane."

„Raz sa to naozaj muselo stať," prikývol aj Peter.

„Tak tá Cara je pekná, veľmi pekná," pripustila Dorcas a Lily sa na ňu smutne usmiala.

Altair vstala zo sedačky a začala zo stola zbierať špinavé taniere.

„Pomôžem ti," navrhol Remus a spoločne to odniesli do kuchyne.

Položili špinavé riady do dresu a netrvalo to ani pár ďalších sekúnd a už sa bozkávali. Altair vedela, že Remus veľmi rýchlo pochopí jej zámienku, prečo odísť z obývačky. Teraz si vychutnávala jeho sladké bozky, to že je v jeho náručí a to ako veľmi jej chýbal. Hlavne s ním chcela byť sama, bez očí ostatných ich priateľov.

„Tak veľmi si mi chýbal," šepla mu pomedzi bozky.

„Aj ty mne, Altair," pohladil ju po líci. „Budem však už musieť ísť. Zajtra som od rána v práci."

„Ty tu nebudeš spať ako ostatní?"

„Je mi to ľúto. Snažil som sa prehodiť si službu, ale nešlo to," vravel jej.

„Nemôžeš ísť ráno odtiaľto?"

„Nechcem vás tak skoro ráno všetkých budiť," povedal jej. „A Peter tu tiež neostáva. Ani Dorcas. Iba Lily a James."

„Aha, no škoda, myslela som si, že budeme do rána hore a že sa opijeme," povedala trocha sklamane.

„Niekedy nabudúce, zlatko," šepol a znova ju pobozkal. Altair dúfala, že ju už nikdy nepustí, ale bolo to iba jej zbožné prianie.

***

Začal sa školský rok.

Regulus sa jej v Slizolinskej klubovni vyhýbal a vyhýbal sa aj svojej nastávajúcej. Emily veľmi ťažko niesla smrť svojho brata. Podľa toho, čo sa Altair dopočula, ho zabili smrťožrúti, lebo sa k ním nechcel pridať. A Emilyn otec to schvaľoval. Jeho syn ho sklamal, že sa k ním nepridal a jeho smrť sa ho takmer vôbec nedotkla.

A to si Altair myslela, že jej rodičia nemajú city.

Emily chcela byť zvyčajne sama a tak sa Altair začala na hrade cítiť ako väzeň. Jediné, čo bolo na tom celom dobré bolo to, že to bola jej záchrana pred manželstvom. Musela sa veľa učiť, aby urobila MLOKy, ale aj tak chodiť na Rokfort bolo zvláštne.

Často prechádzala okolo Chrabromilskej klubovne, ale vedela, že z nej nevyjdu jej priatelia. V škole bolo nudne, pretože o žartíky sa nemal kto starať. Občas niečo síce vyviedol duch Zloduch, ale Záškodníkom sa nevyrovnal.

Voľné chvíle trávila aj na Astronomickej veži, ale väčšinou jej bolo úplne do plaču, pretože tam bola sama. Iba ona a hviezdy. Bez Remusa. A to jej lámalo srdce na kúsky.

Skutočne bol tento rok na Rokforte neskutočne nudný. Cítila sa sama, ako už dávno nie. Ako naschváľ, vždy keď boli vyhlásené výlety do Rokvillu, Remus musel byť v obchode a nemohol sa s ňou stretnúť. Z toho jej bolo tiež mizerne.

Sirius, James, Lily a Dorcas nastúpili na aurorský výcvik a všetci sa v listoch sťažovali, že toho majú naozaj veľa a ich listy boli občasné.

Avšak koncom marca ju čakali dobré správy.

„Milá Altair,

prepáč, že som Ti dávno nenapísala, ale ten výcvik je náročný. Minule sme boli niekde v Grónsku. Bola tam hrozná zima. Chlapcom sa darí o dosť lepšie ako mne. Aj Dorcas je super. Možno som to precenila, ale bojujem, ako vždy.

Mám ale skvelú novinku. James ma požiadal o ruku a ja som súhlasila. Chceme sa vziať v lete. Už teraz sa teším, samozrejme, že ťa týmto pozývam na našu svadbu. Nechcem, aby bola veľká, taká menšia, s priateľmi a rodinou.

Kúpil mi taký krásny prsteň. Naozaj nádherný. Potom ti ho ukážem. Koncom mája by som ťa došla pozrieť na Rokfort, aby som doniesla pozvánku aj pre profesorku McGonagallovú a pre profesora Slughorna a samozrejme pre Dumbledora. Dúfam, že sa stretneme, aj keď máš určite veľa učenia. Držím Ti palce.

Inak Sirius sa má dobre. Hovoril ti, že sa rozišiel s Carou? Škoda, mala som pocit, že ju vážne ľúbi, ale sú od seba ďaleko a vážne by na seba nemali čas. James ma poslúcha, síce sa občas stále správa ako blbec. Dorcas to s tvojím bratom stále nevzdala mimochodom, čo úprimne veľmi nechápem, ale tak, čo mám robiť? Petrovi sa na Ministerstve darí, z toho čo nám písal vo svojom poslednom liste.

Remus sa moc často neozýva. Tebe áno? Asi je stále smutný z toho, že tu nie je s nami. James a Sirius rozhodne smutní sú. Je to fakt škoda. Remus by bol skvelý auror, vždy sa dobre učil a bol dobrý aj v súbojoch. Čo narobíme? Inak ma napadlo, že by som ho zobrala na Rokfort so sebou. Čo povieš? Asi ste sa nevideli dlho, však? Nespomínala si mi to vo svojich listoch. Niečo vymyslím. Sľubujem.

Teším sa na teba a posielam ti veľký bozk.

S láskou,

tvoja priateľka Lily!"