Altair sa dozvedela, že Remus sa vrátil späť do školy. Dokonca ho videla aj vo Veľkej sieni na večeri. Vyzeral veľmi zničene a smutne. Chápala to. Ale bolelo ju, že ju nechce vidieť, že sa dokonca ani len na chvíľku nepozrel k Slizolinskemu stolu, aby ju videl.

Veľmi ju to trápilo. Večer mala ako prefektka skutočnú obchôdzku. Prechádzala sa po hrade sama. Bol prázdny. Nenarazila ani len na ducha. Ako obvykle skončila na Astronomickej veži. Noc bola jasná a bolo vidieť takmer všetky hviezdy. Trocha ju to upokojilo, keď sa na ne mohla dívať.

Nedokázala však nemyslieť na všetko, čo sa stalo. Mala pocit, akoby v hrdle niečo mala, čo nejde prehltnúť a akoby ju naozaj bolelo srdce. Ťažko sa jej dýchalo, hoci bola na čerstvom vzduchu a oči ju pálili od toľkých sĺz.

„Altair!" ozval sa za ňou známy hlas.

Prestala hľadieť cez ďalekohľad na svoje hviezdy a otočila sa za ním. „Remus!"

„Ahoj," trocha sa pousmial a podišiel k nej. „Chcem sa ti ospravedlniť, správal som sa k tebe fakt hrozne."

„To nič," šepla a objala ho. „Hlavne, že si v poriadku a že si tu so mnou. Strašne som sa bála, keď mi profesorka McGonagallová povedala, že si u Munga a naozaj mi to je strašne ľúto, čo sa stalo. Veľmi."

„Ty za to predsa nemôžeš," cítila jeho ruku, ako jej prechádza po chrbte a ako si ju pritisol bližšie k sebe. „Urobil to Greyback, pomstil sa."

„Prečo?"

„Asi mu nestačilo, čo mi urobil, ako malému a okrem toho on pracuje pre Toho-čo-ho-nesmieme-menovať. Som si tým istý. Moja mama bola muklorodená."

„Je mi to tak veľmi ľúto," rozplakala sa Altair.

„Jedného dňa ich pomstím!"

„Nie, Remus," odtrhla sa od neho, „pomsta nie je správna cesta. Ublíži ti to."

„Už som sa rozhodol, Altair a ani ty môj názor nezmeníš," odvetil jej celkom pokojne. „A teraz poď, odprevadím ťa do tvojej klubovne. Predpokladám, že si celé dni nespala. Je na čase si pospať."

„Remus," potiahla ho za ruku, aby ho zastavila. „Ľúbim ťa."

„Aj ja teba," odvetil jej, trocha sa na ňu usmial a potom ju nežne pobozkal. Upokojilo ju to.

***

Siedmakom sa začali skúšky na MLOKy. Všetci boli veľmi nervózni a zaneprázdnení. Altair zapriala všetkým veľa šťastia a začala sa aj ona učiť na záverečné skúšky šiesteho ročníka.

Lily jej vždy povedala, ako ktorá skúška prebiehala a hlavne to, že má z väčšiny dobrý pocit. Už mali za sebou skoro všetko, okrem Transfigurácie.

„Ozaj, Lily, čo chceš robiť po škole?" pýtala sa jej večer pred skúškou Altair. Stretli sa v knižnici, kde sa Altair učila na záverečné skúšky a Lily si prišla overiť jednu informáciu na Transfiguráciu.

„Chcem byť aurorka, ako ostatní," odvetila jej.

„Ako Sirius a James?"

„A Dorcas a Remus."

„Čože?"

„Remus ti to nepovedal?" spýtala sa jej prekvapivo Lily.

„Mal toho veľa, asi sa mi zabudol zdôveriť s týmto plánom," odvetila jej Altair. Bola sklamaná. Prečo jej to Remus doteraz nepovedal? Ani si nemyslela, že by niečo také chcel robiť. Čakala skorej, že bude robiť niečo na Ministerstve mágie, ale nie to, že chce byť aurorom. Bála sa, že to súvisí s jeho pomstou Greybackovi.

„Drž mi palce, zajtra," žiadala ju Lily.

„Samozrejme, ty to zvládneš," usmiala sa na ňu Altair. „Ale potom už iba tri týždne a je koniec školského roka a už sa neuvidíme."

„Čo by sme sa nevideli?" nechápavo sa na ňu pozrela Lily.

„Už nebudete chodiť na Rokfort a ja áno. Budete mať veľa práce v aurorskom výcviku a ja sa zbláznim od samoty. Vôbec si to neviem predstaviť," vravela jej smutne Altair.

„Nemysli na to teraz, dobre?" žiadala ju Lily. „Ešte stále sme tu."

„Viem," prikývla Altair. „Veľa šťastia zajtra, Lily. A odkáž aj ostatným, že im držím palce."

„S Remusom nie je všetko v poriadku?" spýtala sa jej Lily.

„Po pravde, sama neviem. Od smrti svojich rodičov je veľmi zvláštny. Okrem toho sa teraz veľa učil na skúšky. Chcem veriť tomu, že je všetko v poriadku, ale obávam sa, že nie je," priznala sa jej Altair.

„Pohovorím si s ním zajtra," prisľúbila jej Lily.

„Ďakujem, Lily."

„Dobrú noc, Altair," žmurkla na ňu jej priateľka a potom odišla z knižnice.

Altair zaklapla knihu a odišla ju odložiť na miesto, kam patrila. A potom aj ona opustila knižnicu. Bola veľmi unavená a jediné po čom teraz túžila, bola jej posteľ.

***

„Ako si dopadol?"

„Mám zo všetkého dobrý pocit, tak dúfam, že dobre," usmial sa na ňu Remus, keď sa stretli na druhý deň. „O týždeň budú výsledky, tak uvidíme, či budeme oslavovať, alebo nie. Mimochodom dneska je menší večierok u nás, tak prídeš?"

„Samozrejme," opätovala mu úsmev. „Určite skončíš so samými vynikajúcimi."

„Uvidíme," prikývol.

„Prečo si mi nepovedal, že chceš byť auror?"

„Čo iné ušľachtilé by som mohol v tomto svete robiť? Ale neviem, Altair, netuším, či ma vôbec niekde zamestnajú preto, čím som," vravel jej Remus.

„Prestaň hovoriť také hlúposti," žiadala ho.

„Rád by som, ale ver mi, ja už viem, ako to je," povedal jej smutne.

„Určite ťa zamestnajú, nikto by neprišiel o takého skvelého človeka," snažila sa ho povzbudiť.

„Uvidíme sa večer, dobre? O ôsmej, prídem po teba pred našu klubovňu," žmurkol na ňu.

„Teším sa, zlatko," šepla a potom sa rozlúčili.

***

Altair si na dnešný večer vybrala farebné šaty. Vlasy si nechala rozpustené a na krku jej visela retiazka s príveskom hviezdy od Remusa. Obula si topánky a potom sa vybrala na večierok do Chrabromilskej klubovne.

Remus ju už čakal. Na sebe mal rifle a šedé tričko. „Vyzeráš krásne," usmial sa na ňu, keď ju zbadal. „Vyzerám pri tebe strašne."

„Ale nie," zasmiala sa. „Chcela som byť pre teba pekná," dodala.

„Ty by si pre mňa bola pekná vo všetkom," šepol jej. Potom povedal heslo a obaja vošli do klubovne.

V Chrabromilskej klubovni to vážne žilo. Hudba hrala veľmi hlasno. Bola pekne vyzdobená. Pár ľudí tancovalo, ostatní sa niečím napchávali, alebo pili. Remus zaviedol Altair klasicky ku kreslám, kde sa už zdržiaval zbytok ich priateľov, okrem Lily a Jamesa, ktorých Altair videla tancovať.

„Moja malá sestra," objímal ju Sirius, ktorý zjavne od niekadiaľ zohnal aj ohnivú whisky, lebo dvakrát triezvy jej neprišiel.

„Koľko si toho už vypil?" vytrhla mu pohárik z rúk.

„Dosť," odvetil jej a vzal si pohárik späť. „Ale ty piť nesmieš, je to jasné?"

„Trhi si, Sirius," vyplazila mu jazyk.

„Poď si zatancovať," požiadal ju Remus.

Altair okamžite prikývla a vybrali sa spolu na improvizovaný tanečný parket. Altair zamávala Lily a Jamesovi a potom objala Remusa okolo krku a spoločne tancovali na pomalú pieseň. Celý čas jej hľadel do očí a ona jemu tiež. Po dlhých týždňoch mala pocit, že je zase všetko v poriadku a že sa medzi nimi nič nezmenilo. Usmieval sa na ňu, občas na ňu žmurkol a ona v jeho pohľade videla všetku tú lásku.

„Naozaj vyzeráš nádherne," šepol jej.

„Ďakujem," usmiala sa na neho.

„A strašne si mi chýbala."

„Veď aj ty mne," odvetila.

„Prepáč, že som na teba nemal čas, ale vážne mi záležalo na MLOKoch. Aj kvôli rodičom, vieš. Nikdy som ich nechcel sklamať. Keď som mohol ísť na Rokfort, tak som im sľúbil, že ho doštudujem medzi najlepšími. A hoci tu už nie sú a hoci stále neviem výsledky, snažil som sa, aby boli na mňa hrdí, nech sú kdekoľvek."

„Určite si to zvládol na skvelé známky. A som si istá, že vždy boli a vždy budú na teba hrdí, Remus. Milovali ťa a vždy budú, nech sú kdekoľvek," usmiala sa na neho.

„Neviem, či sa s tým niekedy vyrovnám," priznal sa jej.

„Nikto nechce, aby si sa s tým vyrovnal hneď. Budeš potrebovať čas, možno veľmi veľa času. Ale oni sú už na dobrom mieste, kde nikdy nebudú trpieť. To mi, čo ostávame tu trpíme. Trpíme, že prichádzame o svojich blízkych. Denno-denne sa musíme trápiť problémami okolo seba. Nemáme na seba čas, všetkého máme tak veľmi veľa. Ale oni, Remus, oni majú celú večnosť na to, aby sa ľúbili."

„Ale bezo mňa," povedal smutne.

„Dávajú na teba pozor, vždy," odvetila mu. „A ľúbia ťa, naďalej ťa veľmi ľúbia."

„Verím tomu, že máš pravdu," žmurkol na ňu.

„Samozrejme, že ju mám, som predsa slizolinská princezná," zasmiala sa.

„Si moja princezná, to je to hlavné," odvetil jej.

Altair to zahrialo pri srdci a po dlhej dobe sa cítila znova šťastná. Keď bol Remus pri nej a hovoril jej tieto krásne veci, cítila, že chce žiť večne a navždy po jeho boku. Dokonca potlačila aj tie myšlienky, že to tak nemôže byť.

Pieseň skončila a obaja si šli vziať niečo na jedenie a pitie. Posadili sa k ostatným.

„Je to strašný pocit, že odtiaľto odídeme," povedal im všetkým James. „Čo ak Filch dostane infarkt od žiaľu?"

„Už iba," zasmiala sa Lily. „Podľa mňa urobí s pani Norrisovou obrovskú oslavu, že ste vy štyria konečne preč."

„Súhlasím s Lily," zasmiala sa aj Dorcas.

„Čo ma po Filchovi," poznamenal Sirius. „Ale čo Minerva? Ako ona bude tráviť večery bez nás?"

„Áno, chuderka," smiala sa Dorcas.

„To nie je vtipné, Dorcas," odvetil jej James. „Sirius má úplnú pravdu. Podľa mňa jej bez nás bude smutno. Milovala nás. Ona miluje dávať tresty, som si to všimol. A teraz, komu ich bude dávať? Slizolinčanom?"

„Možno," odvetil mu Remus. „Ale mali by sme jej kúpiť nejaký dar, aby na nás nikdy nezabudla."

„Áno, to je pravda," prikývla Lily. „Tiež som už uvažovala nad tým, že by sme mali niečo vymyslieť a v sobotu to kúpiť v Rokville. Podľa mňa jej naozaj za nami bude smutno. Predsa len sme s ňou všetci mali bližší vzťah. Ja kvôli tomu, že som hlavná prefektka a vy štyria preto, lebo ste u nej stále boli na koberci."

„Niečo vymyslíme," pripojila sa Dorcas. „Vážne mi to tu bude chýbať, ľudia, veľmi."

„Aj mne," šepla Lily. „Čo nás asi čaká tam vonku?"

„Nič dobré," poznamenal smutne James.

„Nehovor tak, James," oponovala mu Lily.

„Rád by som, zlatko, ale vieš, aká je pravda," chytil ju silno za ruku. „Ale pokiaľ ty a ja budeme spolu, všetko bude fajn. Dám na teba pozor."

„Och, ďakujem, James," nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce.

„Bohužiaľ má James pravdu," povedal Sirius a pozrel sa na nich tak, akoby v tejto chvíli úplne vytriezvel. „Tam vonku je peklo."

„Hej, desíš ma," drgla do neho Dorcas.

„Poď so mnou," pozrel sa Sirius na svoju sestru.

„Čo sa deje?"

„Proste, poď," žiadal ju.

Altair prikývla a nasledovala ho hore do chlapčenských spálni a do ich izby. Sirius sa pozrel von oknom a potom sa obrátil k nej.

„Práve ma napadol skvelý plán," oznámil jej.

„Aký plán?"

„Ako si nevezmeš toho debila toto leto," povedal jej. „Budeš naliehať na rodičov, aby si sa vydala, až keď dokončíš školu!"

„Myslíš, že budú za?"

„Za pokus to stojí," povedal jej Sirius. „Alebo nie?"

„Dobre, poviem im, že chcem dokončiť školu, lebo až keď skončím školu som v podstate legálne dospelá. A hlavne, akoby som mohla byť dobrou manželkou, keď budem väčšinu z roka v škole. To vážne dáva logiku, Sirius," potešila sa.

„Ja viem, preto ti to hovorím," usmial sa na ňu. „Nezabúdaj, že školský rok končí a vieš čo sme si sľúbili."

„Viem," šepla. Doteraz na to celkom zabudla. Ale bola to pravda. Sľúbila, že iba tento jediný rok bude šťastná s Remusom a potom sa to celé skončí. Lenže sa jej to zdalo ako nemožné. Nemôže sa s ním len tak rozísť. To nejde.

„Remus bude od teba aj tak ďaleko," povedal Sirius, akoby jej čítal myšlienky. „Nemali by ste sa kedy stretávať."

„Viem, viem!" trocha zvýšila hlas, lebo ju to bolelo. Ale mal pravdu. Remus pôjde na aurorský výcvik a tomu zaberie všetok čas. A ona bude cez školský rok na Rokforte a cez prázdniny doma. Nebola šanca, aby sa niekedy videli. Hoci sú tu víkendy v Rokville, kde by za ňou mohol chodiť.

„Pomohol som ti tento rok s tým, čo si chcela. Teraz dodrž to, čo si sľúbila," vravel jej. „Pretože, ak nie, všetci za to zaplatíme a veľmi draho."

„V poriadku," prikývla. „Remus predsa o tom tiež vie. Obaja si budeme musieť zvyknúť na fakt, že je koniec. Ale ešte máme tri týždne."

„Áno, takže poďme späť," povedal jej starší brat.

„Čo keby som aj potom ostala na Rokforte?" spýtala sa ho.

„Čože?"

„Mohla by som robiť učedníctvo? Aj tento rok niektorí ostávajú u Slughorna, napríklad. Možno by som sa nemusela vydať. Vieš, že vzdelanie je dôležitejšie."

„Najprv dokončíš siedmy ročník a potom vymyslíme plán, čo ďalej, dobre?"

„Tak fajn," prikývla. „Poďme dole, chcem byť s Remusom."

„Až po tebe, srdiečko," otvoril jej dvere na spálni a obaja sa vrátili do klubovne.

Lily a James znova tancovali. Remus dojedal svoj koláč. Sirius vzal tancovať Dorcas a Peter bol pri stole s pitím a nalieval si niečo.

„Čo chcel Sirius?" spýtal sa jej Remus.

„Pripomenul mi našu dohodu," odvetila mu Altair. Vrátila sa dole smutná. Prečo len zabudla myslieť na to, že raz príde koniec tohto školského roka a ich cesty sa naozaj rozídu.

„Altair," oslovil ju Remus.

„Nič, nehovor, nikdy sa s tým nevyrovnám," vravela mu smutne a snažil sa neplakať.

„Aj tak ťa budem ďalej milovať," šepol jej. „To nikdy nikto nezmení. A možno všetko dopadne inak. Chce to len čas. Doštuduješ aj ty a uvidí sa, čo sa stane."

„Mám si ho vziať už toto leto, Remus," povedala mu.

„Pochybujem, že to tak bude. Najprv ti dovolia dokončiť školu," povedal jej. „Merlin vie, čo sa za ten rok ešte stane."

„Remus," chytila ho za ruku. „Chcem s tebou niekam utiecť."

„Altair, zlatko."

„Myslím to, vážne! Utečme, niekam ďaleko, kde nás nikdy nenájdu."

„Oni nás nájdu aj na konci sveta, Altair," povedal jej smutne. „Mne by mohli urobiť hocičo, ale tebe nie. Radšej budem nešťastný po zvyšok svojho života, akoby som ťa mal vidieť mŕtvu. Tu ide o tvoj život a ten ja odmietam ohroziť."

„Keď ja nechcem o teba prísť, neviem si to predstaviť," po tvári jej tiekli slzy.

„Ani ja o teba," povedal a podal jej ruku. „Poď."

Vyšli hore do chlapčenských izieb, ale nie do izby, kde býval Remus a ostatní. Vyšli úplne hore, kde bola prázdna izba. Remus otvoril dvere a obaja vošli dnu. Bola tam tma, svetlo vychádzalo iba z mesiaca a hviezd.

„Remus," otočila sa k nemu.

„Nemusíš nič hovoriť," pohladil ju po líci, „iba som chcel byť s tebou chvíľku sám. A tu nik nebýva, tu nás nebude nikto rušiť."

„Remus, ľúbim ťa," nahla sa k nemu a pobozkala ho nežne na pery.

„Ja ťa milujem, Altair," šepol medzi bozkami. „Sľubujem, že vždy budem."

„Sľubovať sa nemá," šepla. „Chcem však tomu veriť."

Chvíľku sa bozkávali a potom Altair bozk ukončila. Pozrela sa na Remusa a povedala mu: „Niekedy v noci nemôžem spať a predstavujem si, ako sme spolu už navždy. Že máme deti. Rodinu. Že čarodejnícky svet je v poriadku a my sme šťastní. Premýšľam, do ktorej fakulty by chodili naše deti a akoby sa im tu asi darilo. A či by Sirius niekedy dostal rozum a či by ťa Regulus začal mať rád. Asi nie som veľmi normálna, však?"

„Nechcem, aby si bola nešťastná," zotrel jej slzy z tváre.

„Chcem byť tvoja!" oznámila mu.

„Altair."

„Myslím to vážne, Remus," pokračovala. „Naozaj."

„To nemôžeme."

„Prečo nie?"

„Pretože sa to tvoj budúci manžel ľahko dozvie," povedal jej Remus.

„A čo ak mi to je jedno?"

„Altair!"

„Remus, ty ma nechceš?"

„Samozrejme, že chcem," chytil ju za obe ruky. „Ale je to hlúposť. Nemôžeme to urobiť. Veľmi by som to chcel, ale nejde to. Láska, prepáč mi to."

Pokrútila hlavou, vytrhla svoje ruky z tých jeho a potom opustila izbu. Zišla dole schodmi a odišla z klubovne. Ocitla sa na prázdnej chodbe a oprela sa o stenu. Rozplakala sa.

Nič nebolo v poriadku, všetko bolo úplne zlé. Čo ak by mohlo byť ešte horšie?

Pozn. autorky:

Keďže mám pár kapitoliek dopredu, tak som Vás dúfam dnes troška potešila touto novou. Aj keď nebola veľmi veselá. Bohužiaľ ani tie ďalšie nebudú. Mimochodom, poviedka podľa mojich predstáv by mala mať okolo 30 kapitol, cca, takže sme už tak v trištvrtine.