Čas bol neúprosný. Veľmi rýchlo prišiel Nový Rok a s ním aj polročné skúšky, na ktoré sa museli všetci pripravovať. Altair síce nezabudla na Vianočný ples a na tanec s Remusom, ale posledné dni sa videli čoraz menej. Remus sa okrem polročných skúšok pripravoval aj na MLOKy a mal toho naozaj veľa.

Trápilo ju, ako málo sa vidia, ale vedela, že to je kvôli skúškam. Väčšinu času trávil v knižnici a ona tiež. Sedela kúsok ďalej v ruke mala nejakú knihu a sledovala ho, ako sa učí. Niekedy si ju všimol a niekedy bol taký ponorený do štúdia, že nie. Nevadilo jej to. Stačilo, že je blízko pri ňom.

Aj Siriusa zahnali MLOKy do úzadia a začal sa poctivo pripravovať spoločne s Jamesom. Zvyčajne zavítali do knižnice len z dôvodu, aby požiadali Remusa, alebo Lily, aby im požičali nejaké poznámky, z ktorých sa momentálne neučia. Keďže boli obaja veľmi hluční (Sirius klasicky ako vždy a James presviedčal Lily, aby si dala na chvíľku pauzu a zašla s ním niekede, kde budú sami), madam Pinceová, knihovníčka ich mile rada vyhodila vždy, keď to bolo možné z priestorov knižnice.

„Ešte raz, Black a Potter a poviem to profesorke McGonagallovej, nech vám obom dá poriadne veľký trest!" hnevala sa stará knihovníčka.

„Myslíte si, že nám by ešte nejaké tresty pomohli, drahá madam Pinceová?" spýtal sa jej pobavene Sirius. „Poznáte nás sedem rokov a za chvíľku končíme a budete mať od nás navždy pokoj."

„Vďaka Merlinovi, že konečne končíte!" odvrkla mu knihovníčka.

„Poď, James,strácame tu čas," potiahol ho Sirius za habit a potom sa obaja vyparili.

Altair sa smiala schovaná za knižkou a všimla si, že aj Remusovi a Lily sa pohráva úsmev na tvári. Lily to po pár minútach vzdala a odišla (zrejme využiť Jamesovú ponuku). Knižnica sa začala pomaly vyprázdňovať a keď nebolo na okolí nikoho, koho by mohla Altair poznať, prisadla si k Remusovi.

„Ahoj, ty môj pilný študent," žmurkla na neho.

„O čom je tá kniha?" spýtal sa jej Remus a ukázal na knihu, ktorú držala v ruke.

„Ja," pozrela sa na knihu. Veštecké metódy madam Agnes. „Hm, ja neviem, Remus," rozosmiala. „Ale viem, čo všetko si robil za posledné tri hodiny."

„Si zlatá," usmial sa na ňu.

„Nemáme na seba skoro vôbec čas," šepla.

„Prepáč," ospravelnil sa jej.

„To nič, ja to chápem, musíš sa učiť," riekla mu.

„Budúci víkend je Rokville," spomenul si Remus, „celkom náhodou by sme sa tam mohli stretnúť, čo povieš?"

„Ešte, že sa kamarátiš so Siriusom a nebude to vyzerať divne," zasmiala sa. „Už pôjdem, keby niekto náhodou niečo. Prosím ťa, neostaň tu spať."

„To by som ani nemohol. Madam Pinceová má dnes veľmi zlú náladu, takže predpokladám, že ma vyhodí desať minút pred záverečnou," odvetil jej.

„Uvidíme sa zajtra," jemne sa dotkla jeho ruky a potom sa postavila.

„Bude sa mi o tebe snívať," šepol jej.

„Vážne?" žmurkla na neho Altair. „Idem ešte zaniesť tú knihu do regálu," vzala knihu Veštenia do ruky a potom hľadala regál, kde ju vzala.

Bol celkom vzadu, kde už nebolo ani živej a ani mŕtvej duše. Vložila knihu tam, kde ju vzala a keď sa otočila, ocitla sa v jeho náručí a už ju vášnivo bozkával.

„Remus," zasmiala sa pomedzi bozky, „tak toto by som od teba nečakala."

„Psst!" šepol jej.

„Viem, že Sirius chodí do knižnice robiť len tieto veci, ale ty," stále sa smiala, ale rozhodne už potichšie. „Ach, zlatko."

„Chceš, aby nás tu madam Pinceová načapala?" spýtal sa jej.

„Nie," žmurkla na neho.

„Tak psst!" šepol jej a potom ju znova pobozkal. Nepotrebovala už viac slov. Vošla mu prstami do vlasov a on ju pritiahol ešte bližšie k sebe. Vášnivo sa bozkávali medzi regálmi knižnice.

***

„A ty sa čo toľko uškieraš, Námesačník?" spýtal sa ho Sirius, keď si už ľahali do postele. Remus si ešte chcel ísť dať sprchu, ale kúpeľňu okupoval stále Peter. James dorábal ešte úlohu na Transfiguráciu a celú plachtu mal pokrytú machuľami od atramentu.

Remus sa usmieval. Chýbala mu Altair a dnešný zážitok v knižnici mu prišiel úplne bláznivý. Nikdy by si nepomyslel, že ho lapí taký bláznivý nápad. Stálo to za to. Vychutnával si jej vášnivé bozky a mal naozaj dôvod na úsmev.

„Vieš, že si ma naučil za tie roky pár vecí," odvetil Siriusovi.

„Samozrejme, že to viem, ale čo konkrétne si vyviedol?" spýtal sa ho Sirius.

„Nič som nevyviedol," odvetil mu Remus.

„Prečo ti ale vôbec neverím, Námesačník?" opäť mu položil otázku jeho najlepší priateľ.

„Tak dobre teda," zasmial sa Remus, „dnes som zistil, že sa dajú v knižnici robiť aj iné veci ako čítať knihy a študovať."

„Ja ťa asi zabijem!" vykríkol Sirius.

„Tichošľap, prestaň," zasmial sa Remus a James tiež umieral od smiechu. „Len sme sa bozkávali medzi regálmi, nič viac."

„Ja odpadnem," James spadol z postele. „Takúto vášnivosť by som od teba nečakal. To musel byť nápad Altair!"

„Psst!" naznačil mu Remus. Peter sa dosprchoval a ako jediný z partie nevedel, že Remus má tajný vzťah s Altair. Jamesa zasvätiť museli, pretože dávno vedel o tom, že sa Altair Remusovi páči a okrem toho trávil veľmi veľa času s Lily.

„Aj tak mám chuť ťa zabiť, Námesačník," šepol Sirius.

„Ešte si si nezvykol, že ocucáva tvoju sestru?" spýtal sa potichu James.

„Nie, tá predstava je stále hrozná!"

„Veď si to videl aj na vlastné oči," zasmial sa James.

„Do dnes ma to máta v noci, je to ako jedná veľká nočná mora," uškrnul sa Sirius. „Nuž, ale veru, musím ťa aj pochváliť. Náš tichý kamoško, prejavil svoje vlčie gény."

„Ty si taký debil, Tichošľap," James sa zasmial. Vzal svoj prútik a očistil si plachtu od machúľ.

„Láska robí divy," poznamenal Remus. Nikdy v živote ani on sám od seba nečakal niečo tak spontánne a vášnivé. Páčilo sa mu to. Altair s ním robila divy. Láska k nej ho nútila robiť šialené a nebezpečné veci. Riskovať. Riskovať dokonca svoj a jej vlastný život.

***

Studené februárové počasie odradilo niekoľkých študentov od návštevy v Rokvillu. Altair sa aj napriek tomu chystala. Obliekla sa veľmi teplo a ešte hľadala svoje rukavice.

„Idem s tebou," rozhodla sa Emily.

„Dobre, ale pohni. Nevidela si moje rukavice?"

„Nie, ale asi tam je vážne riadna zima," pozrela sa Emily von oknom a obliekala si kabát.

„Tu sú!" Altair konečne našla svoje rukavice a natiahla si ich na ruky. „Si hotová?"

„Áno, môžeme ísť. Kam zájdeme ako prvé?" pýtala sa jej Emily.

Obe priateľky sa celú cestu rozprávali. V Rokville stretli aj Regulusa sa s partiou. „Ideme k Škriekajúcej búde, pridáte sa?"

„Poďme, Alta," žiadala ju Emily.

„Nie, vy choďte, ja nepôjdem," odvetila im Altair.

„Maličká, Altair má strach?" uškrnul sa na ňu Avery.

„Nie," odvrkla. „Nemám strach. Je mi zima, idem k Trom metlám!" A potom sa otočila a odišla. Počula ako sa smejú a ako na ňu vykrikujú, že v Škriekajúcej búde nie sú žiadni duchovia.

Akoby to nevedela. Keby len oni vedeli. Dorazila k Trom metlám a hneď si všimla stôl, pri ktorom sedel Remus, Sirius s Dorcas, James s Lily a Peter.

„Ahojte," podišla k ním a usmiala sa.

„Čo tu robíš, krpec?" spýtal sa jej Sirius.

„Nebuď nevychovaný, Sirus a posuň sa, nech si môže tvoja sestra sadnúť," karhla ho Dorcas.

Altair si dala dole šál, čiapku a rukavice. Sadla si k stolu a Sirius jej objednal jedno ďatelinové pivo.

„Ako to, že si sama? Kde je zbytok Slizolinskej partičky?"

„Pri Škriekajúcej búde," odvetila Altair. „Avery sa pokúša dostať dnu a Regulus mu sekunduje."

„Uff," zasmial sa James.

„Kiežby sa tam dostali a kiežby ich tam niečo zjedlo," odvrkol Sirius.

„James," otočila sa na neho Lily. „Mali by sme ísť ešte poslať ten list na poštu?"

„Aký list?"

„No veď vieš, ten mojim rodičom," vravela mu Lily.

„Aha, už viem," prikývol James.

„Môžem ísť s vami? Aj ja mám list pre našich," pýtal sa ich Peter.

„Jasné," prikývla Lily. Všetci traja sa obliekli a potom odišli na poštu. Altair uvažovala, či Lily naozaj nejaký list zámerne napísala, aby ho mohla poslať cez Rokvillskú poštu.

„A my dvaja čo?" otočil sa Sirius na Dorcas, keď pochopil, o čo Lily šlo. „Zonkov obchod, alebo Medové labky?"

„Medové labky," odvetila mu Dorcas. „Idete vy dvaja s nami?"

„Altair ešte nedopila," všimol si Sirius. „A bolo by neslušne, keby ju tu Remus nechal samú. Remus dáš mi pozor na sestru?"

„Jasné," prikývol Remus. „Nerob si starosti. Bežte si vybaviť nákupy a potom sa stretneme."

„Tak sa uvidíme po ceste späť," usmiala sa na oboch Dorcas a potom spoločne so Siriusom odišli.

„Vôbec to nebolo nápadne," zasmiala sa Altair.

„Peter a ani Dorcas o ničom nevedia," povedal jej Remus.

„Možno tušia."

„Nemyslím si," odvetil jej. „Čo Regulus a Emily?"

„Emily, to pochybujem," rozprávala mu, „ona okrem Siriusa nevidí nič. A Regulus, ja neviem. Ale keby aj mal nejaké podozrenie, nemyslím si, že by to niekomu povedal. Som jeho sestra a on vie, čo by sa rozpútalo za peklo."

„Snáď máš pravdu," usmial sa na ňu.

„Tak čo? Už vieš všetko na MLOKy?"

„Ani zďaleka," zasmial sa.

„Určite mi klameš."

„Tebe by som nikdy neklamal," žmurkol na ňu.

Zhorávali sa a pritom pili ďatelinové pivo. Smiali sa spolu a mali šťastie, lebo Regulus do Troch metiel neprišiel. Potom sa pobrali spoločne späť na hrad. Lily s Jamesom a Petrom nikde nestretli a ani Dorcas so Siriusom, čo znamenalo buď to, že už sú dávno na hrade, alebo sa zdržali v nejako obchode. Ale im to vôbec nebavilo. Mohli ďalej viesť svoju konverzáciu. Smiať sa a užívať si pocit, že sú naozajstným párom. Občas sa jeden druhého nežne dotkli, alebo sa letmo chytili za ruky. Boli šťastní. Chvíľku sa guľovali a stále mali úsmev na perách. V týchto chvíľach boli vo vlastnom svete a nikto a nič ho nemohlo narušiť.

Keď dorazili do Rokfortu, bola akurát večera. Obaja si ale išli odniesť zimné oblečenie. Keď si Altair neskôr sadala k Slizolinskému stolu vo Veľkej sieni, pichlo ju pri srdci. Ako rada by si sadla tam k Remusovi a ostaným. Bol už koniec februára a oni za pár mesiacov odídu zo školy. Zostane sama.

Túžobne hľadela na Chrabromilský stôl. Na to ako Sirius všetkých rozosmieva. Na Lily s Jamesom, ktorí vyzerali tak veľmi zamilovane. Na Dorcas, ktorá hľadela zase zamilovane na Siriusa. Na Petra, ktorý tlieskal všetkým Siriusovým vtipom. A hlavne na Remusa, ktorý sa toľko usmieval. Vyzeral spokojný, šťastný a plný života. Vôbec nebol bledý, ako zvyčajne bývaval. Bola snáď dôvodom ona, že je taký šťastný?

Zachytil jej pohľad a venoval jej úsmev, aký mal iba pre ňu. Áno, ich láska bola tým dôvodom. Nechcela, aby to niekedy skončilo. Znova ju pichlo pri srdci. Kiežby našli nejaké riešenie, aby mohli byť spolu. Skutočne, nie tajne. Aby to jej rodina prijala. Žiadne nútené manželstvo, jednoducho iba čistá láska. Chcelo sa jej plakať, ale znova ovládla svoje emócie. Z hlboka sa nadýchla a nabrala si jedlo. Na tvár si nasadila pomyselnú masku, keď sa prihovorila Regulusovi.

„Vieš nejaké informácie o Veľkonočných prázdninách? Pôjdeme domov, alebo máme nebodaj tiež dovolené ostať na Rokforte?"

„Pôjdeme domov, drahá sestrička," uškrnul sa na ňu Regulus.

Presne toto Altair nechcela počuť.

***

Veľkonočné prázdniny prišli tak rýchlo, že si to ani nestihla uvedomiť. A už otvárali dvere na Grimmauldovom námestí číslo 12. Sirius to odignoroval. Akoby obyčajne. Tak veľmi mu závidela.

„Regulus, zlatíčko," objímala ho mama. „Altair, prosím ťa, narovnaj sa!" pre ňu mala ako obyčajne iba príkazy.

Altair si vyniesla veci do svojej izby. Jediné miesto, kde mohla byť sama. Plánovala tam ostať celé prázdniny, ale jej matka mala samozrejme iné plány.

„O chvíľku príde Rabastan," oznámila jej. „Obleč si tie šaty, čo som ti pripravila. Nech nerobíš hanbu. A rýchlo, Altair, rýchlo. Tvoj snúbenec je tu čoskoro."

Naplo ju, ale urobila, čo jej matka kázala. V duchu si prehrávala všetky tie pekné chvíle s Remusom a to jej pomáhalo prekonať večeru so svojím snúbencom. Rabastan sa nikde zatiaľ nezamestnal. Jeho rodina mala predsa veľa peňazí. A jej bolo úplne jasné, že pracuje pre Temného Pána.

„Tak rád som ťa videl, moja krásna snúbenica," lúčil sa s ňou.

„Potešenie je na mojej strane, Rabastan," odvetila mu prehnane sladko.

„Synáčik, určite zase čoskoro príď," objímala ho jej matka.

A potom odišiel. Chcela sa ihneď vytratiť do svojej izby, ale matka ju zdržala.

„Čo je?" pýtala sa jej Altair.

„Nič," odvrkla jej matka. „Som rada, že si sa správala slušne. Tak ako sa na Blackovú patrí."

„Ako vždy, matka," uklonila sa jej Altair a potom vybehla do svojej izby. Rýchlo si vyzliekla šaty a prezliekla sa do pyžama.

Zovrela v rukách svoju retiazku od Remusa a uvažovala, čo asi robí. Zrejme sa ešte učí. Ostával na Rokforte tiež kvôli učeniu na MLOKy. Chýbal jej tak veľmi. Rabastan jej bol odpornejší a odpornejší. Pracoval pre Temného Pána. Bola si tým úplne istá. Bohvie koľko ľudí už zabil. A koľkých mučil, koľkým ublížil. Ľudia umierali. Čarodejníci, aj muklovia. Svet bol naozaj veľmi temný. V tmavých očiach sa jej zjavili slzy. Bola sama. Mohla plakať. Mohla sa triasť od zimy a aj od strachu.

***

Rabastan s ňou trávil každý jeden deň prázdnin. Jeho prítomnosť bola až neznesiteľná. Preto, keď ju odprevádzal na vlak do školy, bola zase plná ilúzií a šťastná, že ho zase pár mesiacov neuvidí. Rokfort bol jej záchranou.

„Zbohom," rýchlo sa rozlúčila s rodičmi a aj s ním a nastúpila do vlaku.

O chvíľku si k nej sadol Regulus. „Mám tak pocit, že Rabastan je dosť veľký blbec."

„Dobré ránko, braček," odvrkla mu.

„Zaslúžiš si niečo lepšie," dodal.

„Vážne? Konečne si na to prišiel!"

„Nebuď taká!"

„A aká mám byť, Regulus? Ja si ho nechcem vziať. Nemilujem ho a nikdy nebudem!"

„Lebo miluješ toho prašivého humusáka, ja viem, ja viem!"

„Čo?"

„Nie som tupec, Altair!"

„Nie je humusák," povedala pokojne. „A nemilujem ho!"

„Vieš, nevykrútim mu krk iba preto, lebo nechcem, aby si trpela," odvetil jej brat. „Pretože mám pocit, že budeš trpieť ešte dosť. Tak si to uži, sestrička. Skončí sa tento školský rok a už ho aj tak nikdy neuvidíš, lebo nebudeš mať možnosť. Neboj sa, nikomu to nepoviem."

„Prečo?"

„Pretože si vážne neželám tvoju smrť, hlúpučká," žmurkol na ňu. „Naša rodina má moc, Altair."

„Regulus," pozrela sa na neho vážne. „Ďakujem."

„Si moja sestra a ja by som ťa vážne nerád videl mŕtvu," povedal. Potom si vybral z kufra čiernu knihu a zbytok cesty do Rokfortu s ňou neprehovoril.

***

Len čo sa vrátili do Rokfortu, Altair chcela nájsť Remusa. Potrebovala ho objať a potrebovala počuť tú veľkú lož, že všetko bude zase v poriadku. Ponevierala sa po chodbe pri Chrabromilskej klubovni a dúfala, že stretne jeho, lebo svojho brata, Lily, alebo niekoho iného, kto by jej pomohol dostať sa do klubovne a vidieť ho.

Mala šťastie, keď zbadala vychádzať Dorcas.

„Dorcas," rozbehla sa k nej. „Ahoj, aké boli prázdniny?"

„Plné učenia, vieš," odvetila jej Dorcas a vyzerala byť celkom mimo.

„Chcela som ísť pozdraviť Lily, je v klubovni?"

„Áno," odvetila.

„A vzala by si ma tam?"

„Panuje tam dosť smutná nálada," povedala Dorcas smutne.

„Prečo? Čo sa stalo?"

„Poď," odvetila jej a povedala Tučnej pani heslo. Potom obe dievčatá vošli do klubovne. „Lily je u chalanov v izbe. Vieš, kde to je?"

„Ehm, nie?"

„Úplne hore a doľava. Ja skočím do kuchyne," povedala jej Dorcas.

„Dobre, ďakujem," prikývla Altair a vybehla hore. Schody brala po dvoch, pretože zrazu mala veľmi divný pocit. Bez zaklopania vošla dnu.

Sirius stál pri okne a hľadel von. James sedel na svojej posteli a hľadel do prázdna. Peter robil to isté. Lily sedela pri Remusovi a ten veľmi plakal.

„Čo sa stalo?" spýtala sa Altair. „Čo sa stalo?" zopakovala, keď jej nikto neodpovedal.

„Dumbledore si ho zavolal pred chvíľkou do riaditeľne," ujal sa slova James. „Temné znamenie sa vznášalo nad domom Remusovej rodiny."

„Čože?"

„Sú mŕtvi, Altair!" zvolal Remus. „Moji rodičia sú mŕtvi!"

Pozn. autorky:

Temné časy zatiaľ len prichádzajú, ešte nie sú, pozor na to ...!!! :D Aj tak smutné, nemyslíte? :(