Sedela pri okne a sledovala ako padá sneh. Dnes boli Vianoce a snehovej nádielky bolo vážne veľa. Altair iba sedela, zababušená v deke a sledovala ten pohľad na zasnežený les. Vločky padali a padali, boli väčšie a väčšie a celá krajina, na ktorú mala výhľad sa ocitla pod bielym snehom. Bola šťastná.

„Ty už si hore, Alta," zazívala Emily a sadla si k nej. Aj ona sledovala zasnežené okolie hradu. „Mám rada sneh."

„Vyzerá to všetko tak pekne, keď je to pokryté snehom," usmiala sa na ňu Altair.

„Veselé Vianoce, Alta," opätovala jej úsmev Emily.

„Šťastné a veselé, Emily," objala ju Altair.

Obe dievčatá ešte pár minút sedeli pred oknom a sledovali snehové vločky, ktoré dopadali na okolie školy. Potom sa vrhli na darčeky.

Altair prekvapil darček od rodičov. Boli to šaty a topánky na vianočný ples na Rokforte. Jej matka zrejme chcela, aby ich dostatočne reprezentovala, pretože jej poslala vážne krásne večerné šaty čiernej farby. Šaty boli hodvábne a jemné. A posiate drobnými hviezdičkami. Na malý okamih mala pocit, že jej rodičom na nej záleží.

Od Regulusa dostala vážne krásne náušnice so smaragdmi. Zrejme sa stále snažil vyžehliť ten čin. Pri pohľade na nich, sa nemohla ubrániť ďalšiemu úsmevu, pretože boli dokonalé.

A rovnako dokonalý bol aj darček od Siriusa. Bol to strieborný náramok. Veľmi elegantný a určite aj veľmi drahý. Vyzeral tak. Bol nádherný a Altair si všimla, že sa jej bude hodiť k náušniciam a celý komplet sa jej bude hodiť k šatám a bude na vianočnom plese určite veľmi pekná. Tiež sa všetky tieto veci hodili k retiazke, ktorú dostala od Remusa a ktorú jej aj opravil po tom incidente s Regulusom. Stačilo jedno jednoduché kúzlo a retiazka bola ako nová.

Emily jej darovala nový rúž ružovej farby, ktorý patril medzi jej obľúbené. Od Lily ako jedinej dostala novú knižku o súhvezdiach, ktorej sa vážne potešila.

Potom prišiel na rad darček od Lestrangea, jej snúbenca. Najprv uvažovala, že by ho ani neotvorila, ale potom sa premohla. Vo vnútri našla pozvánky na ich svadbu. Všimla si dátum. Svadba bola naplánovaná na leto. K pozvánkam bol pribalený aj darček. Ďalší gýčový a vážne nevkusný drahý prsteň. A pozdrav od celej rodiny (vrátane jej sesternice Bellatrix).

Altair mala chuť si odpľuť, ale potom otvorila darček od Narcissy a celkom sa pousmiala. Narcissa jej darovala ručne vyrobenú kefu na vlasy.

Od Andromedy a jej rodiny jej prišlo veľa sladkostí, aby vraj nebola taká vychudnutá a namaľovaný obrázok od malej Nymphadory. Usmievala sa.

Ostal jej už iba jeden darček a ona vedela presne od koho je. Nechcela ho však otvárať takto pred ostatnými spolužiačkami. Vošla do kúpeľne, kde sa prezliekla, učesala a potom si obliekla habit, pod ktorý si darček skryla a veľmi potichu sa pobrala preč z klubovne.

Takmer behom sa dostala na Astronomickú vežu. Kde inde by mohla svoj darček od Remusa vôbec otvoriť. Fúkalo tam a pár snehových vločiek zavial vietor aj tam. Altair priamo do vlasov. Ale jej to nevadilo. Ani ten vietor, ani ten chlad. Práve naopak, cítila čerstvý vzduch, ktorý značil istý druh slobody.

Otvorila balíček a vypadol z neho najprv list. Ihneď spoznala jeho uhladené písmo.

„Drahá, Altair,

prajem Ti krásne a šťastné Vianoce a som vážne rád, že ich môžeš tráviť tu na Rokforte, pretože sú tu vážne krásne. Trávil som ich tu minulý rok aj s tvojím bratom a Jamesom a Petrom a vážne sme si ich zamilovali. Okrem toho dnes je ten vianočný ples a hoci nemôžem byť oficiálne tvojím partnerom, aj tak sa veľmi teším na to, aká budeš krásna. Určite najkrajšia zo všetkých dievčat.

Nikdy by som si nebol pomyslel, že jedného dňa Ti budem písať takéto vyznanie. Vôbec by som nepomyslel na to, že Siriusová malá sestrička, raz môže byť moja veľká láska. Chcem, aby si to vedela. Si moja láska. Vážne Ťa milujem. Najviac ako viem!

A nech sa stane čokoľvek, som pripravený za to znášať následky. Možno to nedopadne dobre, ale ja ťa budem stále milovať. Veríš mi?

Milujem ťa

Remus."

V očiach sa jej zaleskli slzy a list si prečítala niekoľkokrát. Potom ho starostlivo zložila a schovala vo svojom habite. Bude musieť nájsť miesto, kde ho nikdy nikto nenájde. Nikto jej nikdy nenapísal také krásne vyznanie. Miloval ju, nebol to iba nejaký bláznivý sen, ktorý sa jej zdal. Je to realita. Ich krásna realita. Nebezpečná, ale nádherná.

Potom sa vrhla na darček. Nemohla uveriť vlastným očiam. Drevené srdiečko, na ktorom boli vyrezané ich iniciály A+R. Zalapala po dychu. Bolo jej úplne jasné, že tento darček vyrobil Remus úplne sám. Neminul naň žiadne peniaze, ale vložil do neho kúsok zo seba. A to si cenila najviac na svete.

„Páči sa ti?" ozval sa pri nej známy hlas. Nevšimla si, kedy prišiel. Usmieval sa a keď sa k nej nahol, aby ju jemne pobozkal na líce, ucítila jeho nový parfum.

„Je to krásne," radostne sa na neho zadívala.

„Prepáč, že som ti nedal nič cennejšie. Ty si určite minula veľa peňazí za ten skvelý parfum," ospravedlňujúco sa na ňu pozrel.

„Remus, neblázni," zasmiala sa. „Je to to najcennejšie, čo som kedy dostala. Vyrobil si to pre mňa. Z lásky a to je dôležité. Páči sa ti tá vôňa?"

„Jasné, všetko od teba sa mi páči, ale nemala si si robiť také starosti," odvetil jej.

„To neboli starosti, zlatko," pohladila ho po líci. Hľadela mu do očí a potom ho nežne pobozkala. „Krásne Vianoce, Námesačník."

„Krásne Vianoce, slizolinská princezná," žmurkol na ňu Remus.

***

Keď sa o niečom neskôr pobrali na raňajky (každý osobitne, aby ich niekto náhodou nevidel), Altair si všímala vianočnú výzdobu. Hrad bol dokonale uprataný, všade bola vôňa škorice. Na niektorých miestach viselo imelo. Všade sa ligotali vianočné ozdoby, niektoré sa len tak vznášali vo vzduchu, rovnako ako sviečky.

Veľká sieň bola nádherná. Zdobilo ju niekoľko vianočných stromčekov, na ktorých boli všelijaké ozdoby. Snehové sochy boli pri dverách. A na stoloch ich čakalo množstvo dobrôt.

„Som zvedavá aká výzdoba tu bude večer. A vraj budú hrať aj Sudičky," riekla Emily zasnene.

„S kým ideš na ten ples?" pýtala sa jej Altair.

„S tvojím bratom."

„S Regulusom?"

„Hej," odvetila jej Emily.

„Regulus!" otočila sa na neho Altair. „A ja ostanem na ocot?"

„Nemôžem ísť na ples so ségrou, ale venujem ti tanec, moja malá," uškrnul sa na ňu brat.

„To si zapamätám!" zamračila sa na neho.

Vážne dúfala, že ju večer nebude čakať prekvapene v podobe toho hlupáka Rabastana. Pôjde na ten ples sama. Oficiálne sama. V skutočnosti tam bude s Remusom. O tom sa, ale nikto nezainteresovaný nedozvie.

Naraňajkovala sa a pri východe narazila na Lily. „Pripravená na večer?" pýtala sa jej.

„Áno," usmiala sa na ňu Lily.

„Však ideš s Jamesom?"

„Ehm, áno," mierne sa zapýrila Lily. „Ak chceš, príď na večer k nám, upravíme sa u nás."

„To je super nápad," usmiala sa na ňu Altair. „A s kým ide Dorcas?"

„S tvojím bratom," odvetila Lily, ale neznelo to veľmi nadšene.

„Fúha," Altair sa zatvárila trocha prekvapene. „Mám mu nejako dohovoriť."

„Môžeš to skúsiť, lebo práve ide sem," povedala jej Lily a o chvíľku už ucítila jeho bozk na svojom líci.

„Šťastné a veselé!"

„Aj tebe, Sirius," otočila sa k nemu. „Počula som s kým ideš na ples."

„Evansová tárala?"

„Iba odpovedala na otázky," opravila ho Altair. „Prečo s ňou ideš, keď ju nemáš rád?"

„Ja mám Dorcas rád," oponoval jej Sirius.

„Ale nie tak, akoby ona chcela, aby si ju mal rád."

„Prečo ma poučuješ, hm? Myslel som si, že ju nemáš rada!"

„Prestala mi akosi vadiť," vysvetlila mu sestra.

„Medzi mnou a Dor to je trocha zložité," vravel jej Sirius. „Ja som ju pozval na ten ples a ona súhlasila. Ale aj napriek tomu venuješ svojmu bratovi tanec, však?"

„Zapíš sa do môjho zoznamu," žmurkla na neho.

„Potvora!"

***

Dve hodiny pred vianočným plesom dorazila Altair za Lily a Dorcas. Lily ju čakala pred klubovňou, aby ju vzala dnu. Vyšli hore do dievčenských spálni a pustili sa do príprav.

Trvalo im to hodinu a pol, kým zo seba urobili princezné.

Altair sa pozrela do zrkadla a nemohla nájsť slová. Na žiadnom plese nikdy nevyzerala až takto krásne. Šaty jej dokonale sadli aj so všetkými doplnkami. Najviac sa na nej vynímal náhrdelník s hviezdou od Remusa. Lily ju veľmi pekne namaľovala a Dorcas ju učesala. Sčesala jej vlasy na jednu stranu a pekne jej ich zvlnila. Nemohla sa na seba vynadívať.

„Odpadne, keď ťa uvidí," šepla jej Lily, tak aby to Dorcas, nepočula.

Aj ony dve vyzerali veľmi pekne. Lily mala na sebe bledožlté šaty, dlhé, ale úzke. Boli na jemné ramienka a chrbát mali viac odhalený. Vlasy si nechala rozpustené, iba si ich natočila natáčkami. Dorcas ju krásne namaľovala. Vzala si zlaté náušnice a retiazku od rodičov, ktoré dostala teraz na Vianoce.

Dorcas mala fialové šaty s väčším výstrihom. Boli nad kolená a sukňa bola rozšírená. K tomu si obula strieborné lodičky. Vlasy si vyčesala do elegantného uzla. O make-up sa postarala sama.

„Tak na nezabudnuteľnú noc," povedala obom Lily. „Náš posledný spoločný vianočný ples na Rokforte."

„A posledné Vianoce na Rokforte," doplnila Dorcas.

„Stále sa mi nechce veriť, že toto je náš posledný rok," zosmutnela Lily. „Tak ti závidím, Altair, že tu ešte rok budeš."

„To budem," uvedomila si Altair, „ale bez vás všetkých. Myslím, že to bude nuda."

Všetky dievčatá sa rozosmiali. Dorcas sa pozrela na hodinky a zavelila: „Dievčatá, je čas."

Postupne vyšli z dievčenských spálni. Altair ostala stáť hore na schodoch, odkiaľ mala výhľad na to, čo sa deje dole v klubovni.

James mohol na Lily oči nechať. Nevedel sa na ňu vynadívať a bolo to vážne rozkošné. Altair im to toľko priala.

Aj Sirius vyzeral byť zaskočený tým, ako Dorcas pekne vyzerá. Pobozkal ju na líce a na tvári mal taký blažený výraz.

Všimla si aj Petra Pettigrewa, ktorému šla za partnerku jedna dievčina z nižšieho ročníka, ale Altair nepoznala jej meno.

Zdalo sa, že už takmer všetci z Chrabromilu odišli dole do Veľkej siene. V červenom kresle ostal sedieť už iba jeden chlapec. Keď zistil, že je v klubovni už celkom sám, postavil sa a chcel zamieriť k východu, keď začul zvuk jej krokov.

Otočil sa. Mal smoking, bielu košeľu a šedú kravatu. Vyzeral dokonalo. Ako nejaký princ.

Veľmi pomaly kráčala dole. Šaty si musela pridržiavať, aby si ich nepristúpila. Hľadel na ňu, akoby nikdy nevidel nič krajšie. A jej srdce bilo ako o závod. Zišla dole po schodoch a potom urobila ďalších pár krokov, až zastala pri ňom.

Nemal slov. Namiesto toho ju pohladil po líci a venoval jej vážne krásny úsmev. Každé dievča by chcelo, aby sa jej vyvolený na ňu takto díval. „Si najkrajšia, najkrajšia."

„Ďakujem, Remus," nežne ho pobozkala na pery. „Aj ty si fešák. Môj fešák."

Obaja vedeli, že do Veľkej siene musia ísť po svojej osy. Spoločne vyšli z Chrabromilskej klubovne.

„Nezabudni, že mi venuješ tanec," šepol jej a potom odišiel.

Osamela na pár minút, aby mu dala náskok. Aby nevzbudili nejaké podozrenie a až potom sa vybrala aj ona do Veľkej siene. Keď schádzala po schodoch, niekoľko študentov sa tam motalo. Medzi nimi si všimla aj Emily s Regulusom.

Emily mala dlhé tmavozelené šaty a vlasy mala vyrovnané. Veľmi jej to pristalo.

„Si nádherná, Emily," objala ju Altair.

„Aj ty, moja," usmiala sa na ňu priateľka. „Kam si sa vyparila?"

„Bola som s Lily," odvetila jej Altair.

„Prečo sa schádzaš s tou humusáčkou?" spýtal sa jej Regulus.

„Prestaň ju tak volať! Sľúbil si mi, že budeš normálny, Regulus!"

„Nepáči sa mi to," odvetil jej.

„Viem, ale budeš to musieť prekusnúť, je to moja kamarátka," povedala mu rázne.

„Poďme do siene, za chvíľku začne ples," súril obe Regulus.

Altair onemela, keď vošla do Veľkej siene. Bola vážne grandiózna. Všetko bolo pokryté akoby ľadom. Malé stolíky, stoličky a aj tanečný parket. A začarovaný strop bol plný drobných hviezd. Pribudli ľadové sochy a možno aj pár vianočných stromčekov. Všetko bolo vskutku nádherné a dokonalé.

Pri jednom stolíku zbadala Siriusa s Dorcas, Lily s Jamesom, Remusa a Petra so svojou partnerkou. Tak veľmi si želala, aby si mohla sadnúť k ním. Nepáčilo sa jej vidieť Remusa, takého osamoteného. Usmieval sa. Nie priamo na ňu, aby si to niekto nevšimol, ale usmieval sa. Nevadilo mu, že tu je sám. V skutočnosti nebol sám.

Sadla si k ďalšiemu stolíku, dosť ďaleko od toho, pri ktorým by sedieť chcela, spoločne s Regulusom a Emily a pár ďalšími zo Slizolinu. Na stole boli samé dobroty a veľa pitia. Ale žiaden alkohol. Altair si naložila niečo na zahryznutie. Regulus a Emily sa vybrali najprv si zatancovať.

Sledovala ich a potom sledovala kúsok ďalej Lily s Jamesom. Usmievali sa na seba, vôbec sa nehádali a ona nadobudla pocit, že medzi nimi je už všetko urovnané a všetko je presne tak, ako má byť. Lily konečne podľahla Jamesovému čaru a uvedomila si, že toho čiernovlasého chalana vlastne ľúbi. Veľmi im to želala.

Sirius tancoval kúsok ďalej s Dorcas. Celkom oduševnene. Obaja boli výborní tanečníci, na jej prekvapenie aj Dorcas. Začínala mať to dievča celkom rada.

„Smiem prosiť?"

Bola taká zamyslená, že si ani nevšimla, ako k nej Remus kráča. Pozrela sa na neho a chcela mu naznačiť, že to ešte nie je dobrý nápad, ale nestihla to.

Ako víchor bol pri nich Regulus. „Čo si myslíš, že robíš, Lupin?"

„Žiadam tvoju sestru o tanec. Je to snáď hriech? Mám sa pozerať, ako tu sama sedí, Regulus?" pýtal sa ho. „Je to len jeden tanec."

Regulus vyzeral, akoby ho chcel na mieste zakliať, ale keď si k ním dral cestičku aj Sirius, tak povolil. „Len jeden tanec, Lupin, nech ti to je jasné!"

Altair sa usmiala na Remusa a dovolila mu, aby ju pomaly odviedol na tanečný parket. Začala hrať romantická skladba a on s ňou bez slov tancoval. Akoby to bol ich nielen prvý, ale aj posledný tanec. Užívala si jeho prítomnosť a zavrela oči, aby nevidela nič okolo. Boli tu len oni dvaja, nič viac. Len tá krásna melódia a ich pohyby.

Lenže hudba dohrala a ona sa ocitla v tanci so svojím bratom, Regulusom.

„Čo si taký?" pýtala sa ho, keď sa stále mračil. „Bol to len jeden tanec. Bolo mu ľúto, že tu sedím sama."

„Prečo ten chudák nemá partnerku?"

„A čo ja viem," zamračila sa na neho. „Nestarám sa do jeho života, Regulus, pochop to už!"

„V tom pevne dúfam!" odvetil jej rázne a zbytok piesne sa spolu už nerozprávali, len spolu tancovali.

A keď pieseň dohrala a začala nová, Sirius ju požiadal o tanec.

„Vieš o tom, že poriadne riskujete?" šepol jej.

„Ja viem, Sirius, ale bol to iba jeden tanec, už iný nebude, sľubujem," šepla mu tiež.

„Aj tak riskujete," zamračil sa na ňu.

„Ty to nechápeš!"

„Prečo si myslíš, že to nechápem? Prestaň sa furt hrať na slizolinskú princeznú, ja viem kto si!"

„A kto som, Sirius?" pustila ho. „Nikdy si ma nepoznal, nikdy," tvárila sa hrdinky, ale snažila sa zadržať svoje slzy. „Nevieš, čo sa odohráva v mojom vnútri. Nevieš nič! Našla som kúsok šťastia s tvojím priateľom. Tak ma nechaj ísť!"

„Altair, prosím ťa," pritiahol ju znova k sebe. „Tichšie."

„Sirius," objala ho a stále zadržiavala slzy.

„Ja ťa poznám, ja viem presne, aká si," šepol jej. „Za hodinu sa odtiaľto vytrať. Choď na Astronomickú vežu. Ja postrážim Regulusa a všetkých ostatných. Dobre?"

„Prečo?"

„Vianočné prekvapenie," šepol jej. Zbytok piesne dotancovali mlčky.

***

Sledovala hodinky a keď odbilo jedenásť hodín, pobrala sa pomaly preč z Veľkej siene. Nikto ju nesledoval, to si bola istá. Pomaly sa pobrala smerom k Astronomickej veži a potom vyšla na jej samý vrch.

Bola krásne osvetlená, drobnými svetielkami, ktoré žiarili takmer ako jej hviezdy. Aj hviezd bolo na oblohe veľmi veľa a stále jemne snežilo. Zodvihla hlavu a všimla si uviazané imelo. Usmiala sa.

„Remus?"

„Presunul som vianočný ples sem. Náš súkromný," vyšiel hore po schodoch a sledoval jej dojatý úsmev. „Čo povieš?"

„Že si blázon. A ja tiež," zasmiala sa.

„Sirius mi pomohol. A Lily tiež," riekol jej. „Tak ešte raz, smiem prosiť?"

Ozvala sa jemná melódia a ona mu opäť podala svoju ruku. Ale tento raz ho pevne objala. Dýchala jeho vôňu a užívala si jeho prítomnosti. A potom sa mu pozrela priamo do očí. Nahla sa k nemu a vášnivo ho pobozkala priamo pod vianočným imelom.

„Nech táto chvíľa nikdy neskončí," šepla mu pri perách.

Pozn. autorky:

Trocha romantiky nikomu nikdy neublížilo, takže troška romantikush kapitola. Inak som ju u seba vo Worde písala už pod číslom 20, akosi som zabudla, že chýba 19, ešteže mi to Wattpad pripomenul, hehe.

Pevne dúfam, že sme už v polovici, alebo za polovicou poviedky (aj keď človek nikdy nevie) a za chvíľku sa začne už poriadna dráma. Fakt, toto nečakáte ani v najhoršom sne, čo príde, verte mi :D ale nechcem Vás strašiť.