Altair stále šokovane hľadela na Siriusa a vôbec nevedela, čo povedať. Jej starší brat sa na ňu a Remusa veľmi mračil.

„Je to moja vina," povedal odrazu Remus vedľa nej. „Pobozkal som ju nasilu. Ona to nechcela."

„Nie som slepý," odvetil mu Sirius, stále podráždene. „Bozky na silu vyzerajú inak. Ver mi, viem to lepšie než ty!"

„Nekrič na neho," žiadala ho Altair.

„Si zasnúbená a hoci som s tým nesúhlasil, je to čarodejnícka zmluva, ktorú nemôžeš porušiť. Čo to nechápeš?"

„Chápem to," prikývla smutne. „Ale ja tak žiť nemôžem. Nechcem!"

„Remus, odíď!"

„Nie!"

„Okamžite!" zamračil sa na neho Sirius. „Toto je medzi nami dvoma."

Remus sa pozrel na Altair a tá prikývla. Sledovala, ako pomaly kráčala hore schodmi a ona zatiaľ mala čas, premyslieť si, čo povie svojmu staršiemu bratovi, ale akosi nevymyslela nič. Neostávalo nič iné, ako povedať čistú pravdu.

„Čo sa to s tebou deje?" pýtal sa jej Sirius.

„Nie som bezcitná, Sirius," odvetila mu smutne. „Prečo si myslíš, že len ty môžeš porušovať pravidlá a ja nie?"

„Pretože ja som muž, viem sa o seba postarať, ale ty si iba žena," vravel jej. „Vieš, že ženy majú v našej rodine horšie postavenie. Pozri, Altair, ja by som si vážne želal, aby si bola šťastná, veľmi šťastná, ale toto nie je riešenie."

„A čo je riešenie?"

„Neviem," odvetil jej smutne. „Ľúbiš ho?"

„Myslím, že áno," prikývla a po tvári jej tiekli slzy. „A som si istá, že on ľúbi mňa. Hoci určite sa to snažil v sebe potlačiť. Zblížili sme sa a stalo sa to. Toto bolo prvýkrát, čo ma pobozkal."

„Je to zvláštne, vieš," pozrel sa jej Sirius do očí. „Odkedy poznám Remusa, tak nikdy nebol zaľúbený do žiadnej baby. Bál sa, že by ho žiadna nechcela preto, čím je. Lenže ty to vieš a pochopila si to. Preto bolo ľahké sa do teba zaľúbiť. Lenže, počúvaj ma, srdiečko, toto nemôžete."

„Myslíš, že to neviem," smutne pokrútila hlavou. „Prečo nemám právo na šťastie? Čo keby som utiekla ako Andromeda?"

„Altair, prosím ťa, neblázni!"

„Ty by si mi predsa pomohol," snažila sa ho presvedčiť. „Pomohol, však?"

„Si veľmi mladá," smutne sa na ňu pozrel. „Dala si niekomu svoje slovo, zlatko. Nie je to také jednoduché, ako si možno predstavuješ. Vážne by som si želal, aby si mohla byť šťastná. Hlavne poznám Remusa a viem, že to je dobrý človek a že by si vážne bola šťastná. Až na ten jeho chlpatý problém."

„Nesúhlasíš s tým, však?"

„Tvoj rozum s tým nesúhlasí tiež, vie, že to je hlúposť, že to je bláznovstvo," vravel jej.

„Tak čo mám robiť?" zúfalo si sadla do kresla.

Sirius podišiel k nej, kľakol si k jej nohám a chytil ju za obe ruky. „Strašne rád by som ti povedal, aby si porušovala pravidlá, aby si bojovala o svoje šťastie, aby si sa do toho vrhla po hlave, ale nemôžem."

„Kedy si dospel?"

„Teraz," odvetil jej.

„Nechcem, aby si sa na neho hneval," vravela mu.

„Nebudem sa na neho hnevať. Je to môj najlepší priateľ. Ani nevieš, akoby som si želal, aby boli veci inak. Bolo by to fajn, keby jeden z mojich najlepších priateľov chodil s mojou sestrou, nie? Komu inému zveriť svoju sestričku, ako svojmu priateľovi."

Altair po tvári tiekli slzy a bolo jej vážne hrozne. Sirius ju pevne držal za ruky, akoby ju nechcel pustiť snáď nikdy.

„Preto to Regulus urobil, však? Udrel ťa?"

„Niekto ma s Remusom videl," priznala. „Ale prisahám ti, Sirius, že do dnešného večera medzi nami nič nebolo. Regulus bol ako nepríčetný."

„Je mi to ľúto."

„Tak trocha si myslíš, že mal pravdu, však?"

„Myslel som si, že jedného dňa príde táto chvíľa," povedal jej Sirius, „nech sa rodina snaží ako chce, nech si všetci hovoria, čo chcú, ja viem, že si viac ako ja, než ako oni. To znamená, že opovrhuješ všetkým tým, čo sa od nás očakáva. Preto som si myslel, že sa jedného dňa skutočne zamiluješ. Hlavne preto, že si žena a tie k láske pristupujú predsa len troška inak."

„Som ako ty," prikývla.

„To ma teší," stisol jej ruky. „Ale nemôže to pokračovať. Altair, ja vážne nechcem, aby ťa to stálo život. A Remusa tiež."

„A ak sa o tom nik nedozvie?"

„Už to predsa vie aj Regulus."

„Sirius," smutne sa na neho pozrela. „Len tento školský rok, potom to skončí, sľubujem. Chcem aspoň na pár mesiacov zažiť pocit, že ma niekto skutočne ľúbi a ja ľúbim jeho. Prosím, pochop to."

Sirius jej hľadel priamo do očí. Cítila, ako veľmi jej chce prikývnuť na tento bláznivý plán a pomôcť jej, ale niečo mu v tom stále bránilo.

„Zrejme som vážne dospel," poznamenal.

„Mohol si s tým počkať do konca roka," zamračila sa. „Nebudeš sa hádať s Remusom, však nie?"

„Iba mu vysvetlím pár vecí," žmurkol na ňu.

„Sirius."

„Srdiečko," pohladil ju po ruke. „V poriadku."

„V poriadku, čo?"

„Porušuj pravidlá, miluj bezhlavo a užívaj si tento život, lebo keď odídeme zo školy, život bude iný, ťažký a," odmlčal sa. „A ak to praskne, ponesieme si následky všetci."

„Dávaš mi svoje povolenie byť tajne s Remusom?"

„Mám na výber?"

Trocha sa zasmiala. Potichu, ale zasmiala. „Ďakujem," hodila sa mu okolo krku.

„Ale tajne, vážne tajne, srdiečko!"

„Sľubujem," pobozkala ho na líce. Sirius ju ešte dlho držal vo svojom náručí, vediac, že robí asi najväčšiu chybu vo svojom živote. Alebo možno nie? Možno sa ešte niektoré veci v živote zachrániť dajú. Pretože láska dokáže divy. Hlavne, keď je pravá. Ak ich má niečo zachrániť, tak to v prvom rade musí byť láska.

***

Sirius ostal ešte chvíľku sám v klubovni. Altair už priveľmi zívala a tak ju poslal spať. Keby boli v inej situácií, asi by ho naozaj potešilo, že práve Remus je vyvoleným pre jeho malú sestru. Minimálne by si z nich mohol uťahovať. Lenže všetko bolo inak. Jeho malá sestra bola zasnúbená s idiotom, ktorý nemal ani štipku inteligencie. Nuž veci boli zložitejšie. Altair mu povedala svoje áno a hoci ešte neboli zobratí, bola to čarodejnícka zmluva, ktorú nemohli stiahnuť. Museli by zasiahnuť vyššie sily. Keby ju bola porušila, čakala by ju istá smrť. A to bolo to, čoho sa tak veľmi obával. Sestru na jednej strane chápal. Mala právo na skutočnú lásku a nie sa do konca života stať manželkou primitívneho človeka, ktorý nasleduje ideológie Voldemorta.

Hlasno si povzdychol. Musí ochraňovať svoju sestru teraz ešte viac. Súhlasil s tým, že jej pomôže uchovať toto tajomstvo a že ju v tom podporí. Bola to hlúposť, absolútna šialenosť, ale miloval svoju sestru. Chcel ju vidieť šťastnú, usmievavú, aspoň na chvíľku. Zaslúžila si to.

Keď tak nad tým uvažoval, aj Remus si to zaslúžil. Nájsť niekoho, kto ho bude brať takého aký je. Práve takou osobou bola Altair. Poznala jeho tajomstvo a nemala z neho strach, akoby mohla mať hociktorá iná. Bol si istý, že mu bola oporou. A to bol ten podnet, prečo sa do seba zamilovali.

Sirius vedel, že on nikdy nebude na lásku. Nikdy ju nehľadal, nikdy ju nepotreboval. Rád by vymenil svoj osud za osud svojej sestry. Vzal by si nejakú ženu, lebo mu to rodina prikáže, ale jeho sestra by voľná tak, ako je doteraz on. Nebolo to možné.

Vstal z kresla, že pôjde konečne do postele, ale kroky na schodoch mu v tom zabránili. Stál z očí do očí jednému zo svojich najlepších priateľov.

„Ahoj," pozdravil ho Remus. „Nejdeš spať?"

„Je to úplne bláznovstvo."

„Viem, ale ľúbim tvoju sestru. Prisahám ti, Sirius, ľúbim ju. Ak chceš, aby som sa od nej držať ďalej, urobím to. Hoci mi to láme srdce," prisľuboval mu Remus.

„Mal by som to od teba žiadať, ale nemôžem. Aj ona ľúbi teba, povedala mi to. Žiadala ma, aby som ju tento rok v tom podporil. Chce byť šťastná, aspoň na okamih, ale chce," vysvetľoval mu Sirius. „A v tom jej nemôžem odporovať. Nie ja. Ja, ktorý celý svoj život porušujem pravidlá. Altair je ako ja. Nie je ako zvyšok našej prašivej rodiny. Celý svoj život som to vedel a rovnako som tušil, že sa musí niekedy stať niečo podobné."

„Celý ten čas si vedel, že nie je Slizolinská princezná?"

„Za to ti nedala po hube?" trocha sa zasmial Sirius.

„Určite to mala v pláne, ale potom sa jej to zapáčilo," odvetil mu Remus trocha uvoľnenejšie.

„Poznám Altair, je to moja sestra. Viem, čo urobila. Nepatrí do toho prašivého Slizolinu. Je mi úplne jasné, že to hlúpe dievča požiadalo klobúk, aby ju tam zaradil. Zo strachu pred rodinou. Mala iba jedenásť rokov. Celé roky musela predstierať oddanosť tej fakulte, rodine a musela sa podľa toho správať."

„Presne tak, povedala mi to," prikývol Remus.

„A ja som to len pozoroval, nemohol som nič urobiť. Ale teraz môžem. Videl som ju veľakrát plakať, videl som ju nešťastnú. Konečne mám šancu napraviť to."

„Ako?"

„Podporím to, čo je medzi vami. Ale varujem ťa, Námesačník, zabijem ťa, ak jej zlomíš jej krehké srdce!" Varovne zodvihol prst.

Remus si vydýchol. To, že ho nazval prezývkou, bolo znakom toho, že sa na neho nehnevá. Niežeby jeho poslednú vyhrážku nebral vážne, ale vedel, že jeho priateľ je na jeho strane. Tiež si bol vedomý toho, aké je to celé riskantné, ale ak sa od Siriusa za tie roky niečo naučil, tak to bolo riskovať.

„Čo by bol život bez trocha riskovania," pousmial sa Remus.

„Moja životná filozofia," prikývol Sirius.

„Regulus o tom vie," povedal mu Remus.

„Viem o tom, neboj sa, vyjasním si to s tým. O Regulusa by som sa nebál. Nemal by sa to však dozvedieť nikto iný," povedal Sirius. „Zatiaľ ani James a Peter."

„Bude to tak lepšie, hoci James o tom tuší. Vie, že sa mi Altair páči," priznal sa mu Remus.

„Myslel som si to. Spomenul som si, ako raz niečo naznačoval. Nečakal som však, že to bude Altair," uvedomil si Sirius.

„Je krásna," zasnene mu povedal Remus.

„Ja viem," pousmial sa Sirius.

„Na okamih som mal pocit, že ma zabiješ," priznal sa mu.

„Mal som na to trocha chuť," priznal sa mu na oplátku aj Sirius. „Je to moja malá sestra. Sestry sú posvätené. Stále mám pocit, že budem musieť toho primitíva zabiť. Lestrange. Chudák, bastard, bez štipky inteligencie a IQ. Obávam sa, že sa neudržím."

„Kiežby sa tomu celému dalo zabrániť," povzdychol si Remus.

„Keby sa to dalo, už dávno by som to urobil," odvetil mu Sirius. „Myslíš, že by som dobrovoľne dovolil, aby moju sestru vydali za takého idiota? Ale sú ťažké časy, Remus a keby odmietla, keby to celá moja rodina odmietla, už by tu Altair nebola. Niekedy musíme urobiť zlé rozhodnutia, aby sme ochránili najbližších."

„Tie zlé rozhodnutia rozhodne máte v rodine."

„Spočiatku sa ti nejavia ako zlé. To sa ukáže až časom. Mala jedenásť rokov, keď došla do Rokfortu. Mala logicky strach. Sám som bol šokovaný, keď ma klobúk zaradil inam. Bolo to peklo, Remus a ona pri tom bola. Nechcela to zažiť. Okrem toho niekto musí dávať pozor aj na Regulusa. Zachoval sa síce ako chudák, ale je to môj brat."

„Máš ich rád viac, ako dávaš najavo," prikývol Remus.

„Som ich starší brat, niekto musí," zazíval Sirius. „Navrhujem, poďme spať."

„Dobrý nápad."

Obaja priatelia spoločne opustili klubovňu a pobrali sa do spálne. Mlčky, bez ďalších slov, každý so svojimi myšlienkami. Urobili rozhodnutie, ktoré bohvie, čo prinesie. To ukáže iba čas.

***

Slnečné lúče ráno zobudili Altair celkom zavčasu. Hoci bol už október, zdalo sa, že babie leto nechce odísť. Slnko svietilo a ona sa po dlhej dobe cítila, že sa poriadne vyspala. Po rozhovore so Siriusom celkom ľahko zaspala. Bol na jej strane, pomôže jej, aby bola šťastná.

Inštinktívne si prešla ukazovákom po perách a spomenula si na Remusov bozk. Bolo to nádherné, dokonalé a ona mala zrazu chuť kričať, alebo tancovať, skákať. Sirius mal vážne pravdu, bolo to úplne bláznivé. Podľa nej to bolo krásne, mala pocit, že zrazu žije. Svet bol krásny, plný farieb, dokázala sa tešiť z ranného slnka a ani jej nevadilo, že ju zobudilo tak skoro. Jednoducho bola bláznivo zamilovaná.

„Hej, dobré ráno!" zvolala na ňu Lily.

Altair si nevšimla, kedy sa jej priateľka zobudila, ale podľa jej výrazu tváre si všimla, že ju už nejakú tú dobu pozoruje. „Ahoj, ďakujem za všetko."

„Od rána máš nejakú dobrú náladu," všimla si Lily. „Nebolí ťa tá rana, už?"

„Ani nie." Altair celkom zabudla na ranu, ktorú jej uštedrilo jej dvojča. „Nebolí ma to."

„Čo je príčinnou tvojho úsmevu od ucha k uchu?" spytovala sa jej Lily.

„Je to vlastne tajomstvo," povedala jej Altair a ukázala na posteľ, kde ešte spala Dorcas. „Niekedy inokedy ti to poviem."

Chcela to Lily povedať. Brala ju ako svoju kamarátku. Vedela, že Lily sa priatelí aj s Remusom. Lily by to pochopila. Určite by bola tiež na jej strane a občas by jej mohla pomôcť, aby sa mohla stretnúť s Remusom. Áno, Lily to určite musí povedať. Je dobré mať na svojej strane niekoho ďalšieho, komu môže úplne dôverovať.

„Už sa teším," usmiala sa na ňu Lily.

„Som šťastná," opätovala jej úsmev Altair. Lily na ňu sprisahanecky žmurkla.

***

Altair si požičala oblečenie od Lily, aby mohla ísť na raňajky. Mala pocit, že má energie na rozdávanie. Len jej bolo ľúto, že vo Veľkej sieni sa musela od Lily odpojiť. Ale uprostred Slizolinského stola zbadala Emily a potom sa posadila k nej.

„Emily, ďakujem za včerajšok. Bolo to od teba vážne veľmi milé, že si šla po Siriusa," vravela jej Altair.

„Nemáš za čo, Alta, si moja najlepšia kamarátka. Myslíš si, že by som ťa nechala v sračkách? Neblázni. A vážne nemôžem uveriť tomu, že to má na svedomí Regulus. Čo mu preplo?"

„Aj tak by sa to dalo nazvať," povzdychla si Altair. Regulus jej veľmi ublížil, ale akosi jej to nepokazilo dobrú náladu.

Keď doraňajkovala, pobrala sa do klubovne, aby si vzala veci na vyučovanie. Len čo tam, ale vošla, narazila práve na Regulusa.

„Počkaj!" zastavil ju. „Musíme sa porozprávať."

„Choď do pekla!"

„Alta, prosím," chytil ju za ruku. Ale nie násilnícky. S veľkou prosbou.

Prikývla a hľadela na neho. „Hovor, nemám na to celý deň."

„Strašne ma to mrzí, ja neviem, čo to do mňa vošlo. Si moja sestra a ja som sa ťa iba snažil chrániť a prehnal som to. Príšerne ma to mrzí," ospravedlňoval sa jej. „Už nikdy v živote, nikdy viac sa ťa nedotknem. Celú noc som nespal. Som z toho na dne. Netuším, čo to do mňa vošlo, ale už nikdy to nechcem zažiť."

„Vieš čo do teba vošlo? Názory tvojich tupých kamarátov, Regulus," odvetila mu mrzuto.

„Môžeš mi to odpustiť?"

„Neviem," pokrútila hlavou. „Udrel si ma."

„Viem a strašne sa za to hanbím," sklopil zrak. „Mám ťa rád, si moja sestra, moje dvojča. Nemôžeme sa rozdeliť. Nikdy."

„Na to si mal myslieť predtým, ako si ma udrel," povedala mu smutne.

„Mrzí ma to, princezná, vážne veľmi."

„Dobre," silno si povzdychla. Naozaj videla, ako veľmi ho to mrzí. Hľadel na ňu tak smutne. Nemohla sa na neho dlhšie hnevať, aj keď ju to stále trápilo. Ale mal pravdu, nemôžu sa rozdeliť. Sú dvojičky. Sú si veľmi blízki. „Ale urobíš to ešte raz, Regulus Black a zabijem ťa!"

„Som za," trocha sa pousmial. „Mám ťa veľmi rád." Objal ju a pohladil ju po vlasoch. 

„Aj ja ťa mám rada, Regulus."

Pozn. autorky:

Naozaj neviem, ako to je ohľadom manželstiev medzi čistokrvnými, ale vymyslela som to tak, akoby to bola istá čarodejnícka zmluva. Jednoducho keď sa už niekomu prisľúbite, nejde to zmazať. Iba ak by zasiahli nejaké vyššie sily. Je to už proste dohodnuté a musí sa tak stať. V tomto prípade, ak by zmluvu porušila Altair, alebo Rabastan, zomrú. Je to asi moc kruté, ale starodávne čistokrvné rodiny ako sú Blackovci, no nebudeme si klamať, nie sú veľmi normálni. Aspoň nie v mojej poviedke. Tak to len tak na vysvetlenie, keby ste to náhodou nechápali, ako to myslím tou čarodejníckou zmluvou.