„Ani si mi nepovedala, ako ti dopadlo VČU?"

Altair a Remus sa znova stretli na Astronomickej veži. On bol mierne bledší, lebo pred týždňom bol spln a ona si začala zvykať na to, že je zase na Rokforte, dokonca už vyše mesiaca.

„Dostala som takmer zo všetkého prekonáva očakávania, z Astronómie, Aritmácie a zTranfigurácie som dostala vynikajúci a dostatočnú z Dejín mágie. Som spokojná," vravela mu.

„Čiže aj vaši boli hrdí," usmial sa na ňu.

„Viac ako na Siriusa, ktorý mal takmer všetko na vynikajúcu. Je to nespravodlivé, nie? Regulus nemal ani jednu vynikajúcu," vravela mu a veľmi sa jej nechcelo debatovať o svojej rodine.

„Za dva týždne je prvý metlobalový zápas, tešíš sa?"

„Ako vždy, Remus, keď hrá Slizolin proti Chrabromilu," povedala mierne trpko.

„Pochopiteľné," znova sa na ňu pousmial.

„Nemám rada pozíciu, keď si musím vyberať medzi svojimi bratmi," vravela mu Altair. „Ver mi, že je to otravné a lezie mi to na nervy."

„Nemusíš si vyberať."

„Sú situácie, kedy musím."

„Je veľa hodín, mali by sme ísť spať," zhodnotil Remus a pozrel sa jej do očí.

„Pravda," prikývla a dala najbližší ďalekohľad do pôvodnej polohy. „Zajtra bude blbý deň. Samé predmety, čo nemusím."

„Aspoň na každej hodine nepočúvaš prednášku o MLOKoch," zasmial sa.

„Ver mi, pamätám si to z minulého roka a okrem toho, už teraz nás strašia aj s MLOKmi, klasika," zazívala. „Chcú nás vystrašiť."

„Možno."

„Nemali by sme sa nechať," pousmiala sa, keď kráčali dole po schodoch a potom na schodisku sa museli rozlúčiť.

„Uvidíme sa zajtra, dobrú noc," zaželal jej Remus.

„Dobrú noc, Remus, nech sa ti niečo pekne sníva," popriala aj ona jemu.

„O tebe?"

„Keď chceš, tak aj o mne," žmurkla na neho tento raz aj ona a potom sa vybrala dole schodmi. Keď zišla dole a ocitla sa už takmer pre Slizolinskou klubovňou, zastavila sa. Nemohla uveriť tomu, čo mu práve povedala. Naozaj s ním priamo flirtovala?

Áno, určite to urobila. Uvedomovala si to. Nakoniec to predsa bolo to, čo naozaj chcela. Remus bol ten, ktorého by naozaj chcela mať pri sebe. Lenže si aj uvedomovala to, že to nie je možné. Ťažko si povzdychla a potom vyslovila heslo do klubovne.

Prekvapilo ju, že v klubovni na ňu čakal Regulus a tváril sa nahnevane. Inak bolo v klubovni ticho a všetci už spali. Pozrela sa na veľké nástenné hodiny a tie ukazovali niečo po polnoci.

„Kde ty tráviš všetky večery?" spýtal sa jej.

„Mala som obchôdzku," odvetila mu okamžite.

„Neklam! Viem, že si ju nemala. Pozrel som si rozpis! Počúvaj ma, maličká," podišiel k nej a chytil ju silno za rameno. „Snažíš sa namočiť nás do nejakých problémov?"

„Pusť ma!"

„Nie!"

„Regulus, to hrozne bolí," zaúpela.

„S kým sa túlaš po nociach? S akým sviniarom?"

„S nikým! Sama!"

„Neverím ti!" Regulus ju sotil na zelenú pohovku.

„Zbláznil si sa?"

„Si zasnúbená," pripomenul jej a pozrel sa na ňu hrozivým pohľadom, ako sa na ňu zvykla pozerať ich matka. Altair mala pocit, že to je snáď ešte horšie. Regulusovým pohľadom sa prehnal hnev a hrôza. „Je to pre našu rodinu dôležité, aby sa vydala za Rabastana. Je to čarodejnícka zmluva, pripomínam ti to, lebo to asi jasne nechápeš. Už to nejde zrušiť, ani keby neviem čo urobila! Zanikne iba smrťou teba, alebo Rabastana!"

„Radšej by som umrela, akoby som si ho mala zobrať, počuješ!" vykríkla na neho.

„Tak kto je to?"

„Kto je kto?"

„Ten s kým sa stretávaš tajne!"

„Nikto," zafňukala. „Chodím len sledovať hviezdy!"

„Je to ten humusák, však?"

Altair vstala z pohovky a nahnevane sa na neho pozrela. „Nehovor tak o ňom, nie je žiaden humusák, jeho rodičia sú čarodejníci, už som ti to raz vysvetľovala. A nie, nič s ním nemám. Preboha, čo si o mne myslíš, Regulus?"

„Takže ti nebude vadiť, keď ti vezmem toto," podišiel k nej bližšie a na silu jej odtrhol retiazku z krku, ktorú dostala od Remusa.

Altair sa na neho šokovane pozrela a cítila, ako sa jej slzy valia do očí. „Ty si sa zbláznil?"

„To ty si sa zbláznila. Buď rada, že som sa to dozvedel a môžem to riešiť skorej, ako to zistia rodičia! Videli ťa s ním, čo to nechápeš, ty hlupaňa?!"

„Len sme sa zhovárali," vravela pravdu, „nič viac, preboha, Regulus, to nemôžem mať ani priateľov?"

„Nie!" skríkol na ňu. „Poviem to našim."

„Nie!"

„Nemôžem uveriť, že si klesla tak hlboko a zaplietla si sa s takým chudákom a ešte k tomu so Siriusovým poskokom," krútil nad ňou hlavou.

„Nie je jeho poskok, je jeho priateľ!" skríkla.

„Drž už hubu!" Regulus stratil kontrolu a udrel svoju sestru do tváre. Altair stratila rovnováhu a spadla na zem. Hlavu si udrela o pohovku. Regulus k nej pristúpil a dal jej facku aj z druhej strany.

Keď si uvedomila, čo sa stalo, rozplakala sa. Líca ju pálili a okrem toho ju štípali slzy v očiach. Pozrela sa na Regulusa, ale ten sa nad ňou iba skláňal a nemo na ňu hľadel. Potom jej hodil k nohám roztrhanú retiazku od Remusa a odišiel.

Altair sa rozplakala ešte viac. Vzala si retiazku zo zeme a silno ju zovrela v ruke. Nikto ju nikdy neudrel a nikdy v živote by to nečakala od svojho brata. Ešte nikdy v živote nebola taká sklamaná ako v tejto chvíli.

Opatrne sa pokúsila vstať zo studenej zeme, ale nohy ju zradili a zosunula sa späť. Chvíľku preto sedela na zemi, stále si prehrávala to, čo sa stalo medzi ňou a Regulusom. Potom sa pokúsila znova nabrať sily a postaviť sa zo zeme. Podarilo sa jej to, ale musela sa pridržiavať nábytku a steny, kým sa dostala do svojej spálne. Jej priateľky už dávno spali. Všetci spali, nikto zjavne nepočul ich hádku. Zrejme na to použil Regulus aj nejaké kúzlo. Vedela, že nejaké existuje, aby ich nikto nepočul, ale nikdy ho nepoužila.

Zamierila do kúpeľne, kde ju nohy znova zradili. Zosunula sa k vani na ešte studenšiu zem a nemohla zastaviť svoje slzy.

***

Remus a jeho priatelia ráno vošli do Veľkej siene. Zahľadel sa už automaticky na Slizolinský stôl, ale Altair tam nevidel. Vyvodil si to tak, že buď šla na raňajky skôr ako on, alebo ešte len príde. Lenže nechodila po celú dobu, čo spoločne s priateľmi raňajkoval a jemu to už prišlo trocha čudné. Hlavne ho prekvapilo, že pri stole videl Emily, ktorá stále častejšie a častejšie hľadela na ich stôl. Všimol si, že sa občas pozrela na Siriusa, ale teraz v jej tvári nebola posadnutosť ním, ale skorej by to odhadol ako na nejakú obavu.

S priateľmi sa vybrali na vyučovanie a on sa snažil vypustiť z hlavy obavu o Altair. Bolo to ťažké, lebo mal stále nejaký zvláštny pocit. Rozhodol sa, že keď stretne Emily niekde na chodbe, tak sa jej na Altair opýta a ak nebude mať o nej správu do konca dňa, vyhľadá trebars aj samotného Regulusa.

Bol už večer a Remus celý deň nevidel Altair, nezahliadol na chodbe ani Emily a ani Regulusa. Už bol z toho úplne zúfalý a tak sa rozhodol osloviť svojho najlepšieho priateľa.

„Sirius, videl si dnes svoju sestru?"

„Prečo?"

„Mám pre ňu jednu knihu, ktorá by sa jej mohla páčiť," vymýšľal si Remus, „ale nevidel som ju ani na raňajkách, ani obede, ani večeri a ani len na chodbe. Nie je chorá?"

„O ničom neviem," pokrútil hlavou Sirius. „Keď tak nad tým uvažujem, ani ja som Altu dnes nevidel. To je ale čudné."

„Myslíš, že sa jej mohlo niečo stať?"

„Ako čo?"

„Ja neviem, niečo," tápal Remus.

„Určite je v poriadku," povedal mu Sirius. „Poďme do kuchyne, mám chuť na nejaký koláč."

Remus nemal na výber. Nechcel sa ho už ďalej vypytovať, aby to nebolo nápadné a tak obaja vyšli z klubovne, pripravení ísť do kuchyne, ale cestu im narušila jedna osoba.

Bola to Emily a vyzerala vystrašene.

„Čo sa tu obšmietaš?" spýtal sa jej Sirius a zamračil sa na ňu. „Dnes autogramy nerozdávam."

„Si pekne trápny," precedila pomedzi zuby. „Musím s tebou hovoriť!"

„Nemám nálady na vyznania lásky," zasmial sa. „A okrem toho, už som ti dávno povedal, že ťa nechcem."

„Ide o Altair!" skríkla na neho. Bola nešťastná, bledá ako stena a triasla sa.

„Čo je s ňou?"

„Ráno som ju našla spať v kúpeľni," rozprávala im Emily. „Nechcela odtiaľ ani odísť, plakala a tvár mala celú červenú. Myslím, že ju niekto zbil. Celý deň je zavretá v tej kúpeľni a nevieme ju odtiaľ dostať a ja som vážne nevedela, za kým ísť. Regulus sa mi akosi celý deň vyhýba. Sirius, prosím, pomôž jej."

Siriusovi to nemusela dvakrát hovoriť. Vystrelil po chodbe a Remus mu ledva stačil. Emily už vôbec nie. Obaja dobehli k Slizolinskej klubovni, ale kamenná studená stena po nich chcela heslo.

„Pusť ma dnu, je tam moja sestra!" búchal Sirius do steny ako zmyslov zbavený.

„Čistá krv," povedal Remus, ale nič sa nestalo. „Salazar Slizolin!" Nič, stena sa ani nepohla.

Až kým došla Emily, ktorá dychčala a konečne sa jej podarilo dobehnúť ich.

„Heslo je," hlasno dýchala. „Moc!"

Stena sa konečne pohla. Remusovi sa prvýkrát naskytol pohľad do Slizolinskej klubovne. Nebolo však veľmi veľa času si ju prezerať, lebo Sirius okamžite preletel popri ňom a Emily mu ukázala na chodbu, ktorá zjavne viedla do dievčenských spálni. Remus sa ponáhľal za ním, míňal zelené kreslá, pohovku a tmavú stenu, až dorazili pred izbu. Emily ich dobehla a otvorila dvere.

V izbe sa nachádzali spolužiačky Altair. Všetky sa prekvapene pozreli na dvoch Chrabromilčanov, ale ani jedna nič nepovedala. Nebolo ani kedy, lebo Sirius okamžite dobehol ku kúpeľni a snažil sa otvoriť dvere. Boli zatvorené. Vybral prútik, použil kúzlo, ale nič sa nestalo.

„Altair, srdiečko," zaúpel. „To som ja, prišiel som si po teba!"

Dvere na kúpeľni sa otvorili a Remus na okamih zbadal jej tvár. Bola posiata monoklom pod okom. Vlasy mala prehodené cez tvár, oči úplne červené a na sebe mala oblečenie zo včerajšieho dňa.

Ako náhle zbadala Siriusa, klesla mu do náručia. On ju vzal na ruky a ona sa ho pevne chytila, akoby ho už nikdy nechcela pustiť.

„Kto ti to urobil?" spýtal sa jej.

Pokrútila hlavou. Sirius vyšiel aj s Altair z izby a Remus sa znova ponáhľal za nimi. Netušil, čo má jeho priateľ v pláne, ale predpokladal, že sa snaží dostať svoju sestru, čím skôr do Nemocničného krídla.

Už boli takmer pri východe z klubovne, keď do dnu vošiel Regulus a jeho partia.

„Čo tu robíte, chudáci?" doberalo si ich pár Slizolinských chalanov.

„Kam ju berieš?" spýtal sa Regulus.

Siriusovi sa zalesklo pred očami. Hľadel na Regulusa z veľkou nenávisťou. Regulus spozoroval aj Remusa.

„Ako ste sa vy dvaja opovážili sem vojsť? Kto vás pustil?"

„Sklapni!" okríkol ho Sirius. „Vezmem ju odtiaľ to a ty mi v tom nezabrániš!"

Altair zafňukala v jeho náručí. Skryla si tvár do jeho habitu a Sirius sa pozrel na Remusa. „Podrž ju na chvíľku," povedal mu a podal mu zronené dievča do náručia.

Zomlelo sa to tak rýchlo, že Remus to sotva stihol spozorovať, lebo bol zamestnaný tým, aby mu Altair nespadla z náručia. Až keď sa ho poriadne chytila, všimol si, ako Sirius vrazil jednu Regulusovi.

„To si bol ty!"

Altair sa v jeho náručí ešte viac rozplakala. Priatelia Regulusa boli hneď pri potýčke a snažili sa brániť Regulusa.

„Veď nech ti povie, prečo som to urobil! Som zvedavý, či budeš taký pokojný!"

„Ja ťa zabijem!" skríkol Sirius.

V tej chvíli do klubovne dorazili posily. Okrem Jamesa a Petra, to bol aj profesor Slughorn a profesorka McGonagallová.

„Dosť!"

„Pán Black!"

„Áno, to by už stačilo, pán Black!" skríkla profesorka McGonagallová a Sirius až v tej chvíli prestal mlátiť svojho mladšieho brata. „Čo sa to tu deje?"

„Zbil moju sestru!" skríkol Sirius. „Beriem si svoju sestru odtiaľ to preč! Ďaleko od neho!"

Sirius ignoroval profesorov, podišiel k Remusovi a vzal si Altair znova do svojho náručia.

„Už je dobre, srdiečko, som tu," objímal ju a bozkával do vlasov. „Nikto ti neublíži, nikdy. Som tu."

„Poďte so mnou," povedala profesorka McGonagallová a pozrela sa na Remusa aj na Siriusa. James a Peter im boli v pätách.

Remus začul, ako profesor Slughorn začal robiť poriadok s Regulusom. Nemohol tomu uveriť. Z toho, čo mu Altair vždy rozprávala, si myslel, že Regulus má svoju sestru rád. Lenže teraz ju videl dobitú a nemohol uveriť tomu, že by to naozaj urobil. Nuž taká bola pravda. Mal sto chutí sa tam vrátiť a udrieť ho. Viac ako Sirius.

„Slečna Blacková," oslovila ju profesorka McGonagallová. „Váš brat vás vezme do Nemocničného krídla."

„Nie," zafňukala zronená Altair. „Nič mi nie je, som iba vystrašená. Prosím, môžem ostať s mojím bratom. Aspoň pár dní, prosím."

„Naše dievčatá majú v izbe jednu voľnú posteľ," povedal Sirius. „Pani profesorka, prosím vás. Postarám sa o ňu. Nemôže sa tam vrátiť. Je to bastard!"

„Pán Black," napomenula ho McGonagallová. „O tomto čine sa dozvie riaditeľ a aj vaši rodičia. Urobia s vaším bratom poriadok. Myslím, že vaša sestra môže stráviť túto noc u vás v klubovni. Ale len túto noc."

„Ďakujem, pani profesorka," vďačne sa na ňu usmial Sirius. „Keby sa cítila veľmi zle, hneď ju odnesiem do Nemocničného krídla, sľubujem."

„Musím ísť o tom povedať riaditeľovi," prikývla profesorka, „prídem ju neskôr skontrolovať." Vybrala sa hore schodmi, ale keď vyšla na tretí, otočila sa. „Ale pán Black, 20 bodov dole za tú bitku a trest!"

„Pokojne, aj keby som mal byť celý rok po škole, tak to nebudem ľutovať, že som svoju sestru zachránil od tých barbarov a toho bastarda, ktorý si hovorí môj brat!"

„Pán Black!" znova ho napomenula a potom vyšla hore schodmi.

Sirius, Remus a James sa ponáhľali do Chrabromilskej klubovne. Väčšina študentov dnu bola prekvapená, keď ich videla. Sirius stále zvieral Altair vo svojom náručí, akoby ju už nikdy nemal pustiť.

„Lily, Dorcas," zvolal na ne. Sedeli pri jednom stolíku a pracovali na domácej úlohe.

„Čo sa deje, Sirius?" pribehli obe k nemu.

„Musíte jej pomôcť," povedal. „Môj úbohý brat ju udrel. Môže tu prespať, profesorka McGonagallová mi to dovolila. Ale nemôžem ju ísť uložiť do postele, lebo sa nedostanem hore."

„Dobre," Lily podišla k ním bližšie a pohladila Altair po vlasoch. „To bude dobré. Pôjdeš so mnou, však?"

Altair prikývla. Sirius ju veľmi opatrne položil na zem. Stále sa ho ale kŕčovito držala. Remus ju nikdy nevidel takú zlomenú.

„Pomaličky, pomôžeme ti hore po schodoch," vravela Lily a chytila Altair z jednej strany za ruku a Dorcas z tej druhej. „Dáš si horúcu vaňu a bude ti lepšie."

„Dávajte na ňu pozor!" zvolal za nimi Sirius.

„Neboj sa, Sirius, dám na ňu pozor," otočila sa k nemu Lily a usmiala sa. „Doneste jej kakao, áno?"

„Posielaš nás porušovať školský poriadok, Evansová?" spýtal sa jej James.

„Sklapni, Potter a rob, čo som ti povedala!"

***

Altair sa prebrala. Najprv si myslela, že to celé bol iba zlý sen, ale keď si uvedomila, že toto určite nie je jej posteľ, zistila, že sa mýlila. Posadila sa na posteli a pozrela sa von oknom. Bola noc. Izbu osvetľovalo iba svetlo z mesiaca. Všimla si šarlátovo-zlaté závesy a izba voňala levanduľou.

Na sebe mala fialové pyžamo, ktoré tiež voňalo levanduľou. Určite patrilo Lily. Altair pomaly vystala z postele. Tvár jej stále horela, ale inak sa cítila už o trocha lepšie. Na prázdnej posteli zbadala ružový župan, ktorý patril buď Lily, alebo Dorcas. Vzala si ho a obliekla. Potom sa potichu vykradla z izby, aby ani jednu neprebudila.

Obe dve sa k nej pekne správali celý večer. Lily mala pravdu, že jej teplá vaňa pomôže. Potom jej doniesla kakao a zhovárali sa. Dokonca aj Dorcas jej prišla už viac milá. Altair sa na tých pár hodín cítila omnoho lepšie. Lily bola naozaj skutočná priateľka. Hoci ju milo prekvapila Emily. Naozaj by nečakala, že sa vyberie za Siriusom, aby ho priviedla do ich klubovne a aby ju odtiaľ dostal. Určite sa jej za to poďakuje.

Sirius po ňu prišiel a odniesol ju preč. Mala pocit, že tu jej nič zlé nehrozí. Bol blízko a keď bol on blízko, všetko zlé sa vyparilo.

Zišla pomaly zo schodov. V klubovni sa nesvietilo. Svet vychádzalo iba zo zapáleného krbu, pred ktorým bolo pár kresiel. Altair cítila aké teplo je v tejto klubovni. Chcela si sadnúť do jedného kresla, ale keď podišla bližšie, zistila, že nie je sama, ktorá bdie.

„Ahoj," usmiala sa na Remusa.

„Nemôžeš spať?" spýtal sa jej. „Ako ti je? Čo sa vlastne stalo?"

„Hej, pomaly," trocha sa zasmiala. „Nemôžem spať, ale už mi je lepšie. Kakao bolo super a Lily sa o mňa pekne starala. Ďakujem, že ste ma došli odtiaľ vziať."

„To Sirius."

„Šiel si s ním," dodala.

„Len, aby neurobil nejakú blbosť. A neurobil. Zbil Regulusa, ale to nemôžeme pokladať za blbosť, však?"

„Veru," posmutnela.

„Prečo ťa udrel? Čo sa zbláznil?"

„Áno, zbláznil sa," povzdychla si, „nikdy v živote mu to neodpustím."

Remus sa na ňu pozrel. Monokel pod okom začínal fialovieť. Oči mala stále trocha červené a hoci bolo v klubovni teplo, trocha sa triasla. „Je ti zima?"

„Nie," pokrútila hlavou.

„Povieš mi prečo to urobil?"

„Nestojí to za reč."

„Altair!"

„Pohádali sme sa, máme odlišný názor na niektoré veci, ľudí, to je celé," vravela mu.

„Viem, kedy klameš."

„Čože?"

„Vraštíš pri tom nos," odvetil jej.

Prekvapene sa na neho pozrela, že si niečo také všimol. „Ja neklamem."

„Prečo mi to nechceš povedať?"

„Pretože, jednoducho," pozrela sa na neho. „Ide o teba."

„Čože?"

„Niekto nás spolu videl na Astronomickej veži a povedal mu to. Myslí si, že spolu niečo máme a ja som zasnúbená, preto sa to stalo," vyšla s pravdou von. „Roztrhol mi moju retiazku," uvedomila si a začala ju hľadať. „Kde je?" ale potom si uvedomila, že na sebe nemá svoje veci a že retiazka pravdepodobne leží v kúpeľni jej izby.

„Je mi to ľúto," bolo jediné, čo jej povedal. Všimla si, že ho to rozľútostnilo a nevedel, čo by jej mal na to povedať. „Mám sto chutí mu ísť jednu vraziť. Je to moja vina."

„Nie, to nie je," odvetila mu smutne. „Vieš, nemohla by som sa vzdať našich večerov na Astronomickej veži, ani keby mi dal tisíc faciek."

„Ešte raz na teba položí ruku a prisahám, že mu niečo urobím!"

„Už sa to viac nestane."

„Ublížil ti kvôli mne," vravel jej smutne a potom podišiel k nej veľmi blízko. Altair cítila, ako jej začalo srdce biť pravidelnejšie a hlasnejšie, keď ju pohladil po zranenom líci. Neuveriteľné na tom bolo to, že ju to prestalo bolieť. „Nesmie sa to viac stať."

„Nechceš ma už viac stretávať, však? Neprídeš už nikdy za mnou na Astronomickú vežu, aby sme sledovali hviezdy?"

„To by bolo to, čo by som mal urobiť."

„Ale nedokážeš to, však?" pozrela sa mu priamo do očí.

„Nie, nedokážem," odvetil jej. „Chcem urobiť niečo úplne iné."

„Tak to urob," venovala mu úsmev. „Chcem, aby si to urobil. Už neváhaj ani sekundu, či to urobiť, alebo nie. Pobozkaj ma, konečne."

Remus jej opätoval pohľad a letmo prikývol. Altair sa mu dlho pozrela do očí a potom ich pomaly privierala. Cítila ako si ju pritiahol do náručia, ako ju znova nežne pohladil po líci a potom ucítila jeho teplé pery na tých svojich. Bol veľmi nežný, láskavý a presne taký bol aj ich prvý bozk. Ešte nikdy v živote ju nikto nepobozkal a nikdy si to nepredstavovala takto. Bolo to nádherné. Cítila sa bezpečne a šťastne v jeho náručí.

Potlačila myšlienku, že to je veľká hlúposť. Nechala sa unášať sladkým bozkom, až kým ...

„Môžete mi toto vysvetliť?"

Altair a Remus sa prestali bozkávať. Rýchlo sa vymámila z jeho náručia a hľadela do očí svojho staršieho brata.

Sirius sa tváril nahnevane.

Pozn. autorky:

Viem, že mi to zase trvalo celú večnosť s novou kapitolou, ale pevne verím, že po jej prečítaní ste mi to čakanie trocha odpustili. Je to pre mňa veľmi dôležitá kapitola a tak dúfam, že sa Vám páčila. A ako bonus k tomu je aj dlhšia ako boli ostatné kapitoly.

Myslíte si, že Sirius zareaguje zle ako jeho brat? (Nemyslím tým tak extrémne, že by bol schopný udrieť svoju sestru). Alebo to vezme v poriadku? 

Ďakujem za doterajšie prečítania, hlasovania a komentáre, ste zlatí :) a teším sa na Vaše reakcie.