Altair a Sirius sa vrátili na oslavu. Rodičia si všimli, že zmizli a potom doma im vynadali. Sirius síce vytrvalo matke klamal do očí, že sa iba prechádzali po pozemkoch a akosi zabudli na čas, bolo jasné, že Walburga im vôbec neverila.

Altair to však bolo jedno. Cítila sa veľmi dobre u Andromedy a jej manžela Teda. A hlavne na ňu urobila dojem aj malá Nymphadora. Keď si večer ľahla do postele, bola spokojná. A to len vďaka Siriusovi.

***

Týždne plynuli ako voda a pomaly sa blížil termín svadby Narcissy Blackovej s Luciusom Malfoyom.

Prázdniny ubiehali, Altair trávila väčšinu času doma, matka ju stále nútila do hodín etikety a Rokfort jej už neuveriteľne chýbal. Raz za čas ju vyslobodil Regulus a len tak sa flákali po okolí a inokedy to bol zase Sirius. A vtedy boli dni znesiteľnejšie. Lily písala pre Altair listy na Siriusovo meno a ona sa vždy neuveriteľne potešila.

Remus jej však nenapísal ani raz. Bola z toho akási smutná, hlavne preto, lebo Siriusovi písal skoro stále. Dokonca sa Sirius aj na celý týždeň vybral k Jamesovi a mal tam prísť aj Remus s Petrom.

To bol najhorší prázdninový týždeň. Altair sa vtedy cítila hrozne osamelá, bola podráždená a Siriusovi závidela, že je teraz so svojimi priateľmi a nikto ho doma nekomanduje, ako komandujú práve ju. Viac ako domáceho škriatka.

„Chalani ťa pozdravujú," povedal jej Sirius. „Remus sa na teba dosť vypytoval," dodal.

„Áno?" spýtala sa nezaujato.

„Hej, chcel vedieť ako sa máš, čo prázdniny a tak," odvetil jej Sirius.

To Altair potešilo a hrozná nálada sa trocha zmenila. Ale aj tak ju stále mrzelo, že jej nenapísal. Chcela vedieť, ako sa má, čo robí, ako mu ubiehajú prázdniny.

***

V deň svadby Narcissy a Luciusa svitlo krásne letné počasie. Altair bola už skoro hore, len tak hľadela z okna a potom sa začala pripravovať. Na túto slávnostnú príležitosť jej matka vybrala tmavozelené šaty.

Altair túto farbu mala celkom rada, ale dnes sa jej do šiat takej farby vôbec nechcelo. A keď si ich obliekla cítila sa veľmi slizolinsky a to jej vadilo. Chcela si nechať rozpustené vlasy, ale matka jej sama urobila elegantný účes.

„Daj si okamžite dole ten hrozný náhrdelník! Toto je dôležitá udalosť! Daj si niečo z rodinných šperkov!" prikazovala jej.

Altair sa nechcelo hneď po ránu hádať. Vyšla do svojej izby, dala si dole náhrdelník od Remusa, hoci jej z toho bolo smutno a pripla si na krk náhrdelník so smaragdami, ktorý raz dostala práve od Narcissy.

Matka bola s jej výzorom konečne spokojná a tak pre zmenu komandovala Siriusa, ktorý si obliekol červenú kravatu. Bol to jasný protest, ale pri ňom bola matka krátka. Sirius sa iba uškieral.

Dokonalosť sama bol ako vždy Regulus. Bez problémov si obliekol kravatu rovnakej farby, ako boli šaty Altair a na prst si nastokol rodinný prsteň s erbom. Keď ho matka videla, skoro sa rozplakala, aký je úžasný.

Altair iba pokrútila hlavou a potom sa spoločne premiestnili do domu Narcissinej rodiny, kde sa mala svadba konať.

Všetko bolo vyzdobené zeleno-striebornou a všetko vyzeralo nechutne draho a gýčovo. Ale takí boli Blackovci (aspoň väčšina z nich). Hostia boli všetko vznešení ľudia, ktorí niečo znamenali.

Sirius nad všetkým dokonalo ohrnoval nos, ale Regulus sa zase tváril, aké to je krásne a ako mu záleží na tom, že je práve teraz tu. Altair sa nachádzala niekde uprostred. Aspoň to nie je ďalší nudný deň, ktorý strávi zatvorená s matkou na hodinách etikety.

Spoločne s bratmi sa usadli a celá záhrada sa začínala naplňoval ľuďmi. Altair si všimla sesternicu Bellatrix, ktorá aj tento raz mala na sebe dlhé čierne šaty a tvárila sa, akoby bola skorej na pohrebe, než na svadbe.

Človek by tu márne hľadal Andromedu a jej rodinu. Altair si bola istá, že Narcissa jej pozvánku na svadbu ani neposlala. A keby aj náhodou áno, Andromeda by aj tak neprišla. Začula, ako sa pár ľudí na ňu vypytuje, ale Blackovci sa tvárili, akoby žiadnu ďalšiu dcéru ani nemali. Alebo akoby pre nich zomrela. V skutočnosti to zrejme tak aj bolo. Považovali svoju prostrednú dcéru za zosnulú. A to bolo vskutku strašné.

Obrad bol nudný a dlhý. Ale Narcissa vyzerala krásne. Dlhé biele šaty sa jej veľmi hodili a blond vlasy mala rozpustené. Bola výraznejšie namaľovaná, ale vyzeralo to veľmi slušne a zdôrazňovalo všetky jej prednosti. Takmer všetky ženy jej v tejto chvíli mohli závidieť. Ale iba jej vzhľad.

Lucius mal na sebe tmavý frak. Na všetkých sa usmieval, ale jeho úsmev nevyzeral veľmi úprimný. Avšak, keď sa pozrel na Narcissu v jeho pohľade bolo niečo viac. Altair si naozaj začínala myslieť, že títo dvaja sa berú zo skutočnej lásky.

Možno to však bol iba klam. Nikdy neželala Narcisse nič zlé, preto by ju potešilo, keby ju Lucius úprimne miloval.

Oslava svadby sa niesla v honosnom štýle, ako bol celý obrad. Všetci sa tvárili tak náramne šťastne, až sa Altair z toho robilo zle.

„Kiežby sme mohli ísť preč," šepla Siriusovi, keď spolu tancovali.

„Hm, bodaj by."

„A všetci sa na nás pozerajú," dodala mierne nahnevane.

„Asi si myslia, že ťa tiež huckám proti našej rodine. Ako keby si to potrebovala. Máš našťastie oči," odvetil jej zamyslene.

„Sirius," oslovila ho a pozrela sa mu do očí. „Mám strach."

„Z čoho?"

„Viem, že ma dnes zasnúbia," šepla.

„Len cez moju mŕtvolu."

„Obávam sa, že to by nepomohlo," dodala smutne.

„Altair, som tu pri tebe, áno? Nedovolím, aby ti ublížili," vravel jej.

„Ty s tým nič neurobíš, Sirius a ani ja nie. Budem to musieť prijať a obaja budeme musieť držať ústa a aj krok. Pretože inak to bude ešte väčšie peklo ako je," rozprávala mu smutne.

„Čo môže byť ešte horšie?"

„Neviem a ani to nechcem vedieť. Už toto všetko je hrozné."

„Každopádne, keď sa rozhodnú, že ťa vydajú, môžeš ty urobiť peklo jemu," zasmial sa Sirius.

„Ty si hrozný," pripustila so smiechom.

„Choď si zatancoval s Regulusom, lebo to zase budeme od matky počúvať," pobádal ju.

„Chceš sa ma zbaviť?"

„Nie, srdiečko, ale nebuďme neslušní," žmurkol na ňu a pobral sa k stolu s jedlom.

Altair zamierila za Regulusom, ktorý si práve odpíjal z čaše.

„Bavíš sa?"

„Áno," prikývol.

„Venuješ svojej sestre tanec?"

„S radosťou," galantne jej nastavil svoje rameno a viedol ju na tanečný parket.

„Regulus, ty niečo vieš?" pýtala sa ho.

„Čo by som mal vedieť?"

„O mojich zásnubách," šepla.

„Teba to stále neprešlo," zamračil sa na ňu, „nemyslím si, že ťa chcú zasnúbiť. A keby aj hej, bola by to taká tragédia?"

„Áno."

„Prečo?"

„Nemám právo na skutočnú lásku? Pravú lásku?"

„Nežijeme vo svete, kde by sme mali mať práva, Altair," povedal jej celkom smutne. „Musíš brať veci, tak ako prichádzajú."

„Sľúbil si mi, že sa nenecháme ovládať," pripomenula mu.

„Ja sa nenechávam ovládať, Altair, ja robím to, čo sa odo mňa čaká. Nikto ma k tomu nenúti. A mám pokoj."

„Nechcem, aby ma zasnúbili na silu!"

„Zvykneš si," odvetil jej.

„Na čo?"

„Na neho. Zvykneš si, že budeš jeho manželka, uvidíš. Tak ako naši. Láska je slabosť. Ver mi, ľuďom sa lepšie darí bez lásky," rozprával jej.

„O čom to sakra hovoríš?"

„O tom, že láska ľudí ničí a oni sa nechávajú ničiť dobrovoľne. O tom hovorím. Uvidíš, Altair, ak raz do svojho života vpustíš lásku, zničí ťa to! A už ti nikdy nebude pomoci."

Pieseň skončila. Regulus ju pustil a potom odišiel. Altair tam ostala stáť a spracovávala v mysli všetko, čo jej povedal. Do očí sa jej valili slzy a potom sa rozbehla do záhrady.

Bolo jej smutno z toho, čo jej Regulus povedal. A zároveň mala sama zo seba pocit, že sa správa naivne. Lenže láska patrila do jej života odmalička. Možno to začalo láskou k jej bratom a aj keď nikdy nebola zaľúbená do chlapca, nechcela sa vydať bez lásky. Stále dúfala, že spozná skutočnú lásku. Že sa objaví ten, kvôli ktorému by všetko zrazu dostalo zmysel.

Automaticky sa dotkla svojho krku a nenašla tam retiazku od Remusa. Posmutnela ešte viac. Vonku už bola tma, na oblohe boli hviezdy a tak sa hneď pozrela na ne. Iba to ju vedelo roky upokojiť. Spomenula si ako na hviezdy hľadela s Remusom, na to ako ju doučoval na VČU, ako jej daroval tú retiazku a v srdci ju pichlo.

Prečo len má plnú hlavu Remusa? V mysli sa jej vybavili ako ho videla ako vlkolaka. Ako jej z toho bolo smutno, ako ho objala. Ako on raz objal ju. Usporiadal jej narodeninovú oslavu. Dal jej darček. Bol k nej úprimný, bol k nej vždy taký milý a láskavý. Počúval ju, rozprával jej všetko o sebe.

„Bože, nie!" Altair nespúšťala zrak zo svojej hviezdy. Hneď ju našla. „Prečo sa mi toto deje teraz? Prečo práve v tejto chvíli?"

Slzy jej tiekli po lícach a už nebolo o čom uvažovať. Ak ju Remus napadol v súvislosti s pravou láskou, nebolo viac pochýb. Bola do neho zaľúbená. A tak veľmi si želala, aby bol teraz tu, aby ho mohla objať.

„Sesternička!" ozval sa za ňou hlas Bellatrix.

Altair si utrela slzy a potom sa obrátila na ňu. „Čo chceš?"

„Máš sa vrátiť dnu do sály," vravela jej Bellatrix, „poslali ma po teba tvoji rodičia."

NIE! Pomyslela si Altair. Vedela, čo má prísť, cítila to a nohy mala ako z olova. Nevedela, ako urobí čo i len jeden krok.

„No rýchlo, drahá, nemáš na to celú noc," pobádala ju Bellatrix a uškrnula sa na ňu. „Čas ti nepatrí, moja."

„Idem," nadýchla sa Altair a urobila prvý krok. Robili sa jej tak veľmi ťažko. Držala si sukňu, aby sa nepošmykla a nasledovala svoju otravnú sesternicu až do siene. Matka sa na ňu zhrozene pozrela, keď ju videla a ihneď šla k nej.

„Kde si zase bola?"

„Len na vzduchu," odvetila jej Altair.

„Prečo máš červené oči?"

„Ty dobre vieš prečo. Tak rýchlo, nech to mám z krku," osopila sa na ňu dcéra. Na okamih sa v očiach Walburgy zaleskla neuveriteľná zlosť. Altair si myslela, že jej dá facku priamo pred všetkými, ale Walburga Blacková sa vedela až priveľmi dobre ovládať.

„Orion!" zvolala na svoju manžela. „Môžeme ísť na to."

Altair rozmýšľala, že zavrie oči. Všetci v sále ju sledovali. Regulus si odpíjal z čaše a Sirius mal ruky prekrížené na hrudi a mračil sa. Blackovi sa usmievali, akoby sa práve malo odohrať niečo nesmierne dôležité, čo sa pre nich aj isto odohrávalo, ale Altair bolo stále horšie a horšie.

„Altair," pristúpil k nej otec. „S tvojou matkou sme uvažovali. Si už takmer dospelá a musíš reprezentovať našu rodinu. Si žena a tvojou povinnosťou je dobre sa vydať a stať sa dobrou manželkou. Pripravuješ sa na to celý svoj život. Vybrali sme ti tvojho manžela. On sám nás nedávno požiadal o tvoju ruku a my s tvojou matkou sme súhlasili."

Altair sa za každú cenu nechcela rozplakať. Nechcela ukázať, že je slabá. Práve naopak, hľadela otcovi do očí a on bol ten, ktorý uhýbal pohľadom. Nuž aj tak mala pocit, akoby jej niekto lámal jej srdce na stále menšie a menšie kúsky. Akoby každú chvíľku z neho mal ostať iba prach.

Chvíľku prestala počúvať, čo jej otec hovoril. Prebrala sa zo svojich myšlienok až vo chvíli, keď si pred ňu kľakol Rabastan Lestrange a žiadal ju o ruku.

Altair nevedela, či by to mohlo byť ešte horšie. Rabastan Lestrange bol škaredý a bol hlupák. Pomyslela si na Siriusové slová, žeby mu zo života urobila peklo. A ako jednoducho. Rabastan nemal takmer žiadne iq. Dokázala by ho dokonalo ovládať.

Chcete vojnu? Budete ju mať.

„Áno," odvetila sladko na jeho žiadosť o ruku. „Rada sa stanem tvojou ženou."

Dovolila, aby sa k nej priblížil ešte viac. Nastokol jej na prst snubný prsteň, ktorý bol hrozne gýčový. Nedala najavo žiadne emócie. Už sa jej ani nechcelo plakať. Jej myšlienky na lásku a na Remusa sa jej zdali kilometre vzdialené.

Rabastan sa na ňu usmial a pobozkal ju na pery. Veľmi letmo. Bozk mu neopätovala, ale stále sa na neho sladko usmievala.

Sirius krútil hlavou a Regulus tlieskal spolu s ostatnými.

***

Altair si rozčesávala svoje dlhé vlasy. Sedela pod oknom vo svojej izbe a stále sa usmievala. Ale nie úprimne. Bol to ten najfalošnejší úsmev, aký dokázala vyčariť. Možno si všetci tí ľudia, okolo nej myslia, že vyhrali, ale nie.

Nenechá ich vyhrať. Nikto z nich nepozná skutočnú Altair Blackovú. Nikto ju nikdy nestretol.

Okrem Remusa. Povedal hlások v jej hlave.

Kašlem na Remusa.

Miluješ Remusa, pokračovalo jej svedomie.

Áno a to je momentálne tá jediná vec, ktorá ma drží pri živote.

V skutočnosti mu nechceš vôbec ublížiť.

Prečo, do pekla, vieš všetko lepšie ako ja?

Pretože som tvoje svedomie. Viem presne, čo cítiš a čo chceš urobiť.

Chcem celým svojím srdcom milovať Remusa. Chcem mu to povedať. Chcem ho bozkávať. Chcem vedieť, aký by bol život, keby ma ľúbil.