Altair bola spokojná s priebehom svojich skúšok z VČU. Z každého predmetu mala dobrý pocit a Regulus sa usmieval tiež. Konečne mali voľno a ostávalo už iba pár dní do konca školského roka. Väčšina ľudí sa tomu tešila. Koniec skúšok, prázdniny a leto. Ale ona nie. Začínala mať zlú náladu. Všetko to súviselo s tým, že sa bude musieť vrátiť domov a to nechcela. Na hrade síce tiež nikdy nebola sama sebou, ale posledného pol roka sa tiež v nej zlomilo. Možno za to mohli časté stretnutia s Remusom, alebo s Lily, ale cítila sa úplne inak. Šťastná, spokojnejšia a tak trocha sama sebou, aspoň keď bola s nimi dvoma.

Návrat domov ale znamenal hnev, krik, zatrpknutosť a neustálu pretvárku. Čakali ju stretnutia s ľuďmi, ktorých nemala rada. Strýko Cygnus a teta Druella neboli práve jej obľúbenou spoločnosťou, ani náhodou. A k tomu jej sesternice Bellatrix a Narcissa, ani nemusela spomínať. Jediná, koho by vidieť naozaj chcela, bola jej sesternica Andromeda. Vždy ju mala veľmi rada.

Lenže tu bol problém. Andromeda len čo dokončila školu, utiekla. Zaľúbila sa do muklorodeného. Vydala sa za neho a narodila im dcérka. Nymphadora. Teraz mala už tri roky a Altair ju nikdy nevidela. Rodina zakázala Andromedu ešte považovať za svoju časť rodiny. Altair si ale nemyslela, že by to pre Andromedu bola nejaká prehra. Žila si svoj, určite šťastný život. Mala rodinu, lásku a dcérku. Mala si vzoprieť sa svojej rodine a určite istú dávku šťastia, že to je ich rodina zatiaľ nechala tak. Ale či navždy, to si už nebola taká istá. 

„Vedel som tu budeš aj za bieleho dňa," na schodoch do Astronomickej veže sa objavil Remus a v ruke držal znova krabičku od Fazuliek každej chuti. 

„Mám po skúškach, čo ma na jednej strane úplne teší," otočila sa smerom na neho a usmiala sa, „a mám z toho vážne dobrý pocit. Tvoje poznámky mi často pomohli. Ďakujem."

„Rado sa stalo," opätoval jej úsmev a podal jej krabičku. „Z každej som si dal polku. Nechal som tam len tie dobré a ostatné som ponúkol Siriusovi. Vytočil ma trocha. Oklamal som ho, že to sú polovice tých dobrých. Neviem sa dočkať, ako sa do nich pustí a vysype si ich všetky naraz do úst."

„A potom sa povracia. Úplná idylka, Remus. Chcela by som to vidieť," zasmiala sa Altair.

„To môžem ľahko zariadiť," žmurkol na ňu. „Dnes je u nás v klubovni party. Myslím, že by si tam mala byť. Oslava konca školského roka."

„Super, som za," prikývla rýchlo.

„Vážne?"

„Áno, to presne teraz potrebujem. Party," zasmiala sa.

„Altair Blacková," Remus vyčaroval úsmev od ucha k uchu, „ty ma nikdy neprestaneš prekvapovať."

„Remus Lupin," vážne sa na neho pozrela a potom sa rozosmiala. „Vieš, že z dosť veľkej časti za to vďačím tebe?"

„A čo bude potom?" spýtal sa jej.

„Potom nastane peklo, takže chcem si užiť posledné dni na plno. Chcem byť tou, ktorou teraz túžim byť. Potom sa uvidí. Nechcem na to teraz myslieť," vravela mu a hlas sa jej trocha triasol.

„Bude to skvelá party. Sľubujem ti," žmurkol na ňu. „Zabudneme na naše problémy."

„A pustia ma tam Chrabromilčania?" spýtala sa ho.

„Slizolinskú princeznú?" odvetil jej otázkou. „Asi nie, ale Sirius ma dosť veľké slovo v našej klubovni. A ja som prefekt a Lily tiež. Myslím, že si k nám nedovolia."

„Ešte že sa poznám s touto Chrabromilskou smotánkou," žmurkla na neho aj ona.

„Stretneme sa o ôsmej vo vstupnej hale," povedal jej.

„Ty si vážne myslíš, že neviem kde máte klubovňu?" nadvihla obočie. „Stretneme sa o ôsmej pred portrétom Tučnej panej."

„Ako rozkážete, princezná," prikývol. 

„Slizolinská princezná," opravila ho a obaja sa rozosmiali. 

***

Bolo presne osem hodín, keď Remus vyšiel z portrétu a ona tam práve prišla. Na sebe mala biele šaty na ramienka a vlasy mala rozpustené a jemne natočené. Vyzerala veľmi pekne a najviac ho potešilo, že na tvári mala úsmev.

„Pristane ti to," polichotil jej.

„Ďakujem. Pôvodne som si chcela dať jedny zelené šaty, ale asi by to bola provokácia, však?"

„Možno trocha," prikývol. „Tak poď, party sa začína a Lily sa už na teba teší."

„Aj ja na ňu."

Remus jej podal ruku a pomohol jej prejsť cez portrét. Altair kráčala za ním a potom sa ocitli v Chrabromilskej klubovni. Ešte nikdy tam nebola. Chrabromilská klubovňa na ňu pôsobila úplne inak ako tá Slizolinská. Rozhodne bola viac útulná, boli tam okná, príjemne teplo a zdala sa jej aj trocha menšia, ale to vôbec nebola chyba. Práve naopak, pôsobila dojmom, že to ľudí viac spája. 

Študenti sedeli pri stolíkoch, alebo v šarlátových kreslách. Všade sa niesla vôňa jedla, koláčov, tekvicového džúsu. A všetci sa naozaj bavili. 

„Altair," Lily si ju hneď všimla, vyskočila z kresla a potom ju pobozkala na líce. „Už si tu."

„Áno, ja nikdy nemeškám. Iba na vyučovacie hodiny," zasmiala sa Altair. „Vaša klubovňa je nádherná," rozplývala sa a stále hľadela okolo seba.

Niekoľko študentov si ju všimlo, niečo si pošepkali, ale nikto nepovedal nič nahlas. Ale jej to bolo úplne jedno. Prisadla si k Lily a Remus jej doniesol čašu s tekvicovým džúsom. James a Peter hrali čarodejnícky šach a Dorcas ich sledovala.

„Kde je Sirius?" spýtala sa Altair.

„Asi plánuje majestátny príchod na party," odvetila jej Lily. „Alebo nejaký fakt tupý žartík. Lenže to by neobišiel Pottera. Takže neviem."

„Žeby si už dal tie fazuľky?" pošepla Altair Remusovi.

„Je to možné," odvetil jej potichu.

„A čo vy dvaja šepkáte?" pýtala sa Lily.

„Iba toľko, že možno sa stal obeťou istého žartíku," zasmiala sa Altair. 

James práve porazil Petra a ďalšiu hrať už nechcel. „Ale čo, ale čo," všimol si až teraz Altair v ich klubovni. „Slizolinský špeh?"

„James, prestaň," napomenul ho Remus.

„Žartoval som," zasmial sa James a žmurkol na Altair. „Vitaj u nás doma, Altair."

„Ďakujem, Po-James," odvetila mu. 

„Nevedel som, že budeme mať takú vzácnu návštevu," poznamenal James.

„A keby si to vedel, urobil by si čo? Očesal by si sa?" nadvihla Lily obočie a potom sa všetci rozosmiali na Jamesov účet.

„Ach, Evansová, ani nevieš, ako milujem, keď na mňa vôbec prehovoríš," doberal si ju James.

„Ach, Potter, ani nevieš, ako ja milujem, keď držíš jazyk za zubami," odvrkla mu.

„Ale to sa často nestáva," zasmial sa James.

„Bohužiaľ," zamračila sa.

„Dobre, banda, ticho, nehádajte sa zase," stopla ich Dorcas a premeriavala si mierne Altair. Tá usúdila, že sa jej vôbec nepáči, že sa nachádza v ich klubovni. Nuž v tejto chvíli jej to bolo úplne jedno. 

„Kde je Sirius, James?" spýtal sa ho Remus.

„Myslím, že sa ešte nevrátil z rande," odvetil mu James. Altair si všimla, že Dorcas sa pozrela von oknom. Mala pravdu. Vedela, že táto mladá Chrabromilčanka umiera láskou k Siriusovi, hoci sa tvári, že nie. Chúďa dievča. Mierila priveľmi vysoko. 

V klubovni hrala hudba, všetci sa zabávali a jedli. Po pár minútach sa konečne objavil Sirius. Vlasy mal strapatejšie ako James a košeľu zle zapnutú. V tvári nebol červený, ale biely ako stena. 

„Čo sa stalo, Tichošľap?" spýtal sa ho James.

„Ty!" Sirius sa zamračil na Remusa. „Si kretén!"

„Čo som urobil?" spýtal sa ho Remus nevinne.

„Ty dobre vieš, čo si urobil!" Sirius si sadol do prázdneho kresla pri nich. „Bol som na super rande, fakt super. Krásna baba. Našiel som vo vrecku tie fazuľky, čo si mi dal. Ponúkol som ju, ale ona odmietla. Tak som si ich všetky nasypal do úst. A potom to prišlo-"

„Vracal si?" spýtal sa ho Remus.

„Neskutočným spôsobom. Veď počkaj, Námesačník. To ti nedarujem. Chutilo to nechutne. Nikdy som nič nechutnejšie nemal v ústach!"

„Koledoval si si o to," upozornil ho Remus. 

„A bolo po rande a teraz mám pocit, že mi niečo umrelo v ústach," poznamenal Sirius a až potom si ju všimol. „Alta?"

„Ahoj, braček," uškrnula sa na neho.

„Čo tu, sakra, robíš?"

„Bola som pozvaná na party," odvetila mu milo. „A myslela som si, že ty fazuľky dáš na nej a povraciaš sa priamo tu a to som chcela vidieť. Koľké sklamanie," zasmiala sa. 

„Veľmi vtipné, vy dvaja ste sa na mňa dohodli, či čo?" 

„Nie," uistil ho Remus. „Ona s tým nemá nič spoločné. Iba som jej spomenul, čo som urobil a potom som ju pozval sem."

„Tvoja Slizolinská banda ťa pustila?" spýtal sa Sirius a odpil si z tekvicového džúsu od Jamesa. Znova ho mierne naplo.

„Nepýtala som sa ich. Som slobodný človek a robím vlastné rozhodnutia," odvetila mu Altair.

„Ako kedy a ako na dlho, však?" odvetil trocha trpko. 

„Sirius!" napomenul ho Remus. 

„Ak chceš, aby som vypadla, ja pôjdem," Altair nahnevane vstala z kresla.

„Sadni si!" prikázal jej Sirius. „Nechcem, aby si vypadla," pokračoval a potom vstal z kresla on. „Idem sa dať trocha dokopy a potom oslávime koniec školského roka a tvoje skúšky, srdiečko." A zmizol na schodisku do chlapčenských spálni.

Remus sa usmial na Altair. „Dáš si koláčik?" spýtal sa jej.

„Uhm," prikývla a chytila ho za ruku. Obaja vstali z kresiel. „Poďme si nejaký vybrať." 

Obaja odišli k stolu s jedlom. Lily sa za nimi sladko usmievala a James si to všimol. „Viem, na čo myslíš, Evansová," pošepkal jej.

„Na to, že by som si aj ja dala koláč," odvetila mu. „Donesieš mi, Potter?" spýtala sa ho.

„Jasné," okamžite vyletel zo svojho kresla. „Pre teba všetko, paní môjho srdca."

„Potter, prestaň!" okríkla ho. 

„Poď so mnou na rande, Lily," kľakol si pred ňu. „Jedno rande a uvidíš, že som super. Žiadam ťa o to už niekoľko rokov, ale nikdy som to nemyslel vážnejšie ako teraz. Tak, čo povieš? Áno?"

Všetci ich sledovali. Altair žmurkla na Remusa. James stále kľačal na zemi a Lily na neho hľadela mierne šokovane. James sa načiahol za jej rukou a zovrel ju v tej svojej. A potom to prišlo.

Lily prikývla. „Áno."

„Super," James vyskočil na nohy, chytil ju do náručia a objal ju. V klubovni zaznel potlesk.

„Kurňa, čo som zmeškal?" objavil sa Sirius na schodisku. 

„Evansová súhlasila, že so mnou pôjde na rande!" vykríkol nadšene James. 

„No konečne, Paroháč!" Sirius elegantne zišiel dole po schodoch a mladšie študentky na ňom mohli nechať oči. „Gratulujem," podal mu ruku, ako keby sa jednalo o nejakú štátnu záležitosť. „Je mi cťou pogratulovať ti ako prvý. Dnes nastal historický deň, ktorý sa navždy zapíše do dejín tohto storočia. Lady Evansová súhlasila, že pôjde na rande so sirom Jamesom Paroháčom Potterom. Podajte mi čašu, sir Lupin! Chce to veľký prípitok." 

Všetci vybuchli smiechom. Remus ale urobil, o čo ho Sirius požiadal. Teraz Sirius stál a v ruke zvieral čašu s tekvicovým džúsom.

„Všetci sme sa stali svedkami histórie tejto školy. Všetci tú prítomní sme sa stali svedkami neuveriteľnej veci. Kto by to bol predpokladal. Jeho úsilie nevyšilo na zmar," Sirius hovoril tak vážne, že všetci sa ešte viac smiali. „Zodvihnite čaše, aby sme si mohli pripiť na hrdinu. Na Jamesa Pottera! Si kráľ, si náš vzor. Všetci ťa milujeme!"

Celá klubovňa vybuchla do veľkého smiechu a ešte aj Lily sa veľmi smiala. 

„Super reč, kamoško," James pobúchal Siriusa priateľky po chrbte. 

„Už som myslel, že sa tejto chvíle nedočkám. Bola tak magická," vravel stále vážne Sirius. 

Altair a Remus sa vrátili k ním, sadli si do kresiel a pochutnávali si na koláčikoch. 

„A ty," Sirius sa obrátil k Altair. „Čo keby sme hodili reč na chvíľku osamote?" spýtal sa jej. 

„Dobre," prikývla. 

Vstali z kresiel a Sirius ju zaviedol k oknu do jedného rohu, kde nikto práve nebol. „Si v poriadku?" spýtal sa jej.

„Áno, myslím," odvetila mu. „Vadí ti, že som tu?"

„Vôbec nie," pokrútil hlavou. „Som rád, že si tu. Ani ja nechcem ísť domov. Kiežby sme mohli práve teraz zastaviť čas."

„Nechcem sa o tom baviť, Sirius," povedala mu smutne. „Chcem sa zabávať. Teraz a tu. A všetko ostatné budeme riešiť potom."

„Niečo pre teba mám," povedal jej a potom vybral z vrecka dosť pokrčenú obálku a podal jej ju. Usmial sa na ňu a ona mu úsmev opätovala.

Odišiel si sadnúť a nechal ju tam stáť samú. Obálka bola síce pokrčená, ale nebola otvorená, takže jej obsah Sirius určite nečítal. Otvorila ju a vybrala z nej list. Začítala sa:

„Drahá, sesternica,

asi som ti mala napísať o dosť skorej, lebo mi veľmi chýbaš. Ty a Sirius samozrejme. Ale popravde som si sľúbila, že sa nebudem kontaktovať s mojou starou rodinou. Lenže vy dvaja tam istým spôsobom nezapadáte tiež.

Altair, neurob ďalšie zlé rozhodnutia. Viem, že máš v sebe niečo viac, ako môžu ľudia vidieť navonok. Môžeš žiť život tak, ako ty chceš. Ak som to dokázala ja, dokážeš to aj ty. Veľmi by som si želala, aby sme sa mohli cez leto vidieť. Predstavila by som ti Teda, je úžasný manžel a otec ani nehovorím. A samozrejme moju malú Doru. Musím ti povedať veľké tajomstvo. Dora je metamorfomág. Je úžasná. Každé ráno má iné vlasy, nos, oči. Je to dokonalé dievčatko. Veľmi by som chcela, aby ste sa spoznali. Ľúbila by ťa tak, ako ja teba a ty ju určite tiež. 

Chýbaš mi, moja malá. Počúvaj svoje srdce, slniečko, iba tak budeš šťastná. A dávaj pozor na Siriusa, vieš, že je ľahkomyselný. Ale my dve nie sme o nič inakšie, aj keď to rozhodne viac skrývame. 

Altair, teba ešte môžem zachrániť, nie ako Cissy a práve preto ti píšem tento list. Prosím ťa, počúvaj svoje srdce, nie rodinu. Nerob veci, ktoré sa ti nepáčia, nenasleduj názory, o ktorých nie si presvedčená. Viem, že si silná a viem, že to zvládneš.

Veľmi ťa ľúbim.

Tvoja sesternica Andromeda."

Altair mala líca zmáčané od sĺz. Dočítala list, vložila ho späť do obálky a vrátila sa k svojim spoločníkom. Podala list Siriusovi. „Schovaj mi ho. Nemám si ho teraz kam dať a," po tvári jej znova stekali slzy.

Sirius rýchlo vstal a objal ju. „Som tu, pri tebe."

„Viem," šepla, „chýba mi."

„Aj mne veľmi chýba, ale ona na nás myslí každý deň, tak ako my na ňu. Pôjdeme ju v lete spolu pozrieť, ja ti to sľubujem."

„Vážne?" pozrela sa na neho svojimi veľkými očami.

„Vážne, srdiečko," pobozkal ju na čelo. Všetci sledovali aký vie byť Sirius nežný k niekomu, koho skutočne ľúbi. A jemu vôbec nevadilo, že ich ľudia sledujú. „Čo Sirius Black sľúbi, to aj dodrží."

***

Bolo po polnoci, kedy Altair uznala, že by sa mala vrátiť späť. Okrem toho počula, že party v Chrabromilskej klubovni zvyčajne ukončuje o štvrtej ráno nahnevaná profesorka McGonagallová a ona nechcela, aby ju tu našla. Nechcela sklamať dôveru, ktorú do nej profesorka vložila. 

Remus sa ponúkol, že ju odprevadí. Zobral so sebou Záškodnícku mapu, aby mali voľnú cestu a nenarazili na Filcha, alebo pani Norrisovú. Altair sa so všetkými rozlúčila a hoci jej bolo tak dobre, že nechcela odísť, urobila tak. Ako sa zvykne hovoriť – v najlepšom treba prestať.

Potichu kráčali s Remus po prázdnych chodbách. Šťastie im prialo, lebo Filch aj pani Norrisová boli vo svojej izbe. Zrejme dnes v noci obaja zaspali a nehliadkovali na chodbe. Mesiac svietil na ich cestu a hviezdy tiež. 

„Bolo mi vážne skvelo," vravela mu Altair v ruke si niesla obálku s listom od Andromedy.

„Kto ti písal?" spýtal sa jej Remus.

„Andy, moja sesternica," vysvetlila mu krátko a porozprávala mu o tom, ako sa vzoprela rodine a vydala sa za Teda. 

„Odvážnym šťastie prajem," zhodnotil Remus. „Čo ťa čaká cez prázdniny?" spýtal sa jej.

„Zásnuby," povedala smutne. „Ani neviem s kým, ale viem, že to bude zlé."

„Musíš s tým súhlasiť?"

„Najradšej by som utiekla niekam ďaleko, kde by ma nikdy nenašli, ale to nie je možné," vravela mu smutne. „Remus, ja si nechcem kaziť večer," dodala po chvíľke ticha a zastavila sa uprostred chodby. Boli kúsok od Slizolinskej klubovne.

„Prepáč mi to," ospravedlnil sa jej.

„To nič," usmiala sa na neho. „Ďakujem, že si ma pozval. Ešte nikdy som nemala priateľov, ešte nikdy som sa toľko nenasmiala ako dnes večer."

„A nikto sa to nedozvie. Chrabromilčania neklebetia," prisľúbil jej. „A Sirius im to aj tak všetkým oznámi, že ak niečo povedia, stihne ich trest."

Obaja sa rozosmiali a potom Altair urobila pár krok k nemu bližšie. Pohladila ho po líci a pozrela sa na neho svojimi veľkými hnedými očami. „Si jeden z najlepších ľudí, akých som kedy stretla. Nikdy sa nezmeň."

„A ja som rád, že môžem stále viac a viac spoznávať skutočnú Altair Blackovú. Veľmi sa mi páči," pobozkal ju na líce. 

„Dobrú noc, Remus," usmiala sa na neho.

„Dobrú noc, princezná," opätoval jej úsmev. 

Potom sa rozbehla ku klubovni a on tam počkal, až kým v nej zmizla. Pozrel sa znova do mapy, ale cesta späť bola čistá. Nepomohol sa. Iba tam stál a cítil, že mu horí tvár. V mysli mal jej obraz, jej úsmev, jej veľké oči, jej sladký hlas a vôňu jej vlasov. Bolo to silnejšie ako on. Ešte nikdy v živote nič také k dievčaťu necítil. Nebolo pochýb o tom, že to je láska. Zaľúbil sa do Altair. Srdce mu bilo ako splašené a mal pocit, že by teraz dokázal hocičo. Láska mu dávala silu a úsmev, ktoré by sa nedokázal zbaviť. A všetky problémy boli na míle vzdialené.

Do klubovne došiel presne s týmto úsmevom na tvári. Stále sa oslavovalo a on si sadol do kresla. Sedela tam iba Lily. James a Sirius rozprávali ostatným o nejakých super nových trikoch, ktoré si musia vyskúšať na Snapovi a Peter im tlieskal. Dorcas niekam zmizla.

„Si v tom až po uši," zasmiala sa Lily.

„Čože?"

„Zaľúbil si sa do nej," povedala Lily. „Je to v poriadku, Remus. Myslím, že to je to najlepšie, čo sa vám dvom mohlo stať."

„Nie je ťažké sa do nej zaľúbiť," prikývol Remus.

„Ťažké bude presvedčiť ju, že to je správne a že to je to, na čom záleží," doplnila ho Lily.