Spozorovala štyroch chlapcov na konci chodby, ako sa na niečom dohadujú. Zastavila a napravila si školskú uniformu a potom sebavedomo kráčala až k ním. 

„Za päť minút je po večierke a pochybujem, že to do klubovne stihnete. Čo keby som každému odobrala 5 bodov za Chrabromil?“ sladko sa uškrnula na štvoricu priateľov. 

„Nebuď trápna, Altair,“ odvetil jej Sirius Black. „Strč si svoj prefektský odznak vieš kam,“ dodal. 

„Nežiarli, že ty si taký pred rokom nedostal,“ zamračila sa na neho. 

„Len pre tvoju informáciu, sestrička,“ Sirius sa na ňu zazubil, „sme v spoločnosti rokfortského prefekta, takže mám právo chvíľku meškať.“

Altair Blacková zachytila pohľad Remusa Lupina. Na habite mal pripnutý prefektský odznak, rovnako ako ona. V skutočnosti im body strhnúť nechcela, ale rada sa dohadovala so svojím o rok starším bratom. A vždy ju veľmi zaujímalo, či títo štyria chystajú. Vždy, keď sa na škole niečo zomlelo, boli za tým oni. Myslela na to, aká zábava musí byť s nimi v Chrabromilskej klubovni. 

Ju klobúk zaradil tam, kde celú jej rodinu (s výnimkou Siriusa) – do Slizolinu. Spoločne s dvojčaťom – Regulusom Blackom. Altair sa nesťažovala. Mala všetky vlastnosti Slizolinčanky a jej rodina bola na ňu hrdá. 

„V poriadku,“ prikývla napokon. „Ale ak vás tu ešte nachytám, Sirius, tak vám strhnem body!“

„Rob si čo chceš, zlato,“ uškrnul sa na ňu Sirius, „a už nech ťa nevidím!“

„Sirius, nesprávaj sa tak k nej,“ požiadal ho Remus. „Je to tvoja sestra.“

„Moja sestra by sa mi nesnažila zakaždým strhnúť body, len čo ma uvidí,“ odvetil mu Sirius nahnevane. „A nemontuj sa do toho, Remus.“

V očiach Altair prebehla zlosť. Zamračila sa na brata a potom sa otočila a kráčala preč. 

***

Remus sledoval ako odchádza. Tým jej typickým povýšeneckým krokom. Altair bola zo známej čarodejníckej a aristokratickej rodiny. Vždy sa naparovala, tvárila sa namyslene, ale on mal vždy pocit, že je to iba akási jej pretvárka. 

Roky sledoval, ako sa na všetkom dohaduje s bratom. Pritom Sirius mu často hovoril, ako má svoju mladšiu sestru rád, hoci sa ich cesty na Rokforte rozišli. Ale hádky tu mali každý deň.

Len čo na začiatku roka dostala prefektský odznak, bola ich tieňom. Vždy sa zjavila z čista jasná a upierala na nich nahnevaný pohľad a tie tmavozelené oči, ktoré jej dokonale ladili k zelenej Slizolinskej uniforme. Dlhé tmavé vlasy mala vždy upravené v elegantnom vrkoči a jej úsmev nevidel snáď nikdy. 

Bol presvedčený, že pred celým svetom ukrýva svoje emócie. A jeho najlepší priateľ mal niekedy to šťastie, že ho pustila za brány svojho sveta. Ale posledné roky sa to stávalo čoraz menej. 

Altair trávila väčšinu času so svojím bratom, dvojčaťom – Regulusom. Spoločne boli v Slizoline a obaja boli na škole veľmi populárni. Ona bola vodkyňa dievčenskej skupinky a Regulus sa pridal k tým starším, ktorí naplno podporovali svoju fakultu. 

Remus bol presvedčený, že toto navonok chladné a neprístupné dievča, skrýva určité tajomstvá. A rád by o nich vedel niečo viac. 

„Prekliata malá potvora,“ nadával Sirius celú cestu späť do klubovne. „Prisahám, že ju tu už nestrpím.“

„Mali by sme jej nájsť frajera,“ zasmial sa James. „Možno by bol od nej pokoj.“

„Ach, nestraš, Paroháč,“ okríkol ho priateľ, „aj to sa stane, ale nebude to také, ako si myslíme. Rodičia plánujú Altu zasnúbiť, ale určite s jediným z tých Slizolinských idiotov. Pochybujem, že jej vôbec dajú na výber. Veď to poznáte, čistá krv, je čistá krv, ble,“ naznačil, že by sa najradšej povracal. 

„Myslíš, že ju chcú naozaj zasnúbiť?“ spýtal sa ho Remus.

„Áno,“ prikývol Sirius, „a obávam sa, že s tým nebudem môcť nič robiť. A možno ani nebudem chcieť, keď sa bude naďalej chovať ako moja nočná mora.“

„Myslel som si, že keď je Altair miláčik tvojho otca, tak si bude môcť zobrať koho chce,“ pokračoval v rozhovore Remus. 

„Alta môže byť otcov miláčik, ale čo povie matka, to je vždy zákon,“ zhodnotil Sirius. „Myslím, že v tomto prípade Alte nepomôže, ani keď sa bude vyhrážať vlastnou smrťou!“

„Sirius, o tom sa nežartuje,“ napomenul ho Remus. 

„Ja viem, že nie, ale v tej našej tupej rodine to takto chodí. Počkajte, ako sa mne budú snažiť nanútiť nejakú Slizolinskú kreatúru, napríklad Emily, tu jej kamošku, čo za ňou chodí ako nahnevaný buldog.“

Ostatní chlapci sa rozosmiali. 

***

V ten večer mala Altair obchôdzku po hrade. Kontrolovala, či už po večierke všetci sú v svojich klubovniach. A nenarazila na nikoho, komu by mohla strhnúť drahocenné body. Túlala sa po nočných chodbách a potom sa posadila na schodisko. 

Možno toto je jej posledný rok na Rokforte ako slobodnej ženy. Matka sa jej celé leto vyhrážala, že behom roka jej bude hľadať vhodného partnera. A to ona nechcela. V prvom rade sa na výdaj cítila mladá, v druhom rade nechcela dohodnutý sobáš a v treťom rade si želala, aby sa mohla zamilovať podľa svojich predstáv. 

Vo vnútri ju niečo príšerne dusilo. Mala pocit, že je zviazaná vo všetkom, čo urobila. Tajne závidela svojmu staršiemu bratovi, ktorý si dokázal postaviť hlavu a šiel aj proti svojej rodine. Ale nikdy by to nemohla priznať nahlas. Obdivovala ho. Robil vlastné rozhodnutia, aj keď nie vždy boli správne a často boli úplne šialené, ale aspoň mal voľnosť, ktorá jej chýbala. 

Často ho sledovala, ako sa zabáva so svojimi priateľmi, ako im dôveruje. To ona nemala. Mala ľudí, ktorých nazývala svojimi priateľmi, ale nikdy im nepovedala všetko. Pred celým svetom nosila masku niekoho iného a vo vnútri trpela a bola úplne sama. A márne dúfala, že to robí pre svoje vlastné dobro. 

Siahla do svojich vlasov a stiahla si gumičku z vlasov. Rozpustila ich. Vedela, že je sama a že ju nikto neuvidí. A chcela plakať, ale slzy akosi neprichádzali. 

„Nie je ti zima?“ počula za sebou známy hlas. 

Okamžite sa postavila zo schodoch. „Nie,“ odvetila a chcela si vlasy opäť zapliesť do gumičky, ale on ju zastavil. 

„Tak to sa mi to páči viac,“ povedal jej Remus. 

„Po pravde aj mne,“ pošepkala. „Čo tu robíš?“

„Aj ja som mal dnes obchôdzku,“ odvetil jej. „Nikto nikde, iba Slizolinská princezná, ktorá vyzerá, že potrebuje nutnú šálku kakaa,“ dodal.

„To rozhodne nebol kompliment!“ zamračila sa na neho.

„Dobre, oprava,“ pousmial sa, „iba jedna princezná, ktorá nutne potrebuje šálku kakaa. Tak ideš?“

„Kam?“

„Do kuchyne,“ zasmial sa.

„Ale my študenti nemôžeme chodiť do kuchyne, ani keď sme prefekti,“ napomenula ho.

„Nechcela si niekedy porušiť pravidlá?“ spýtal sa jej. „Ale úprimne, Altair.“

Zamyslela sa. Jej brat a jeho partia porúšali pravidlá neustále. Preto boli toľko po škole, preto mali toľko trestov. Ale aj napriek tomu mali neustále úsmev na perách a boli šťastní. Nie ako ona. Bola prísna sama k sebe. 

„V poriadku,“ prikývla. „Mám chuť porušiť pravidlo, lebo mám naozaj veľkú chuť na kakao.“

„Čo sa to s tebou dnes len deje, Altair? Rozpustené vlasy, chuť porušiť pravidlá, nemôžem tomu uveriť,“ vravel jej Remus cestou do kuchyne.

„Neprovokuj ma, Remus, lebo si to celé rozmyslím-“ 

„Buď trocha spontánna,“ skočil jej do reči a usmial sa na ňu. Ocitli sa pred obrazom veľkej hrušky a Remus ju pošteklil. Okamžite sa tam objavili dvere a oni spoločne vošli do kuchyne. 

Altair tomu nemohla uveriť. Kuchyňa bola veľká, pôsobila útulne a okolo nich začali pobehovať drobní domáci škriatkovia, ktorí robili menší hluk. V kuchyni boli štyri dlhé stoly, ktoré presne vyzerali ako stoly vo Veľkej sieni. Teraz na nich nebolo položené nič, ale bola si istá, že zajtra ráno tu budú pripravené pokrmy, ktoré sa potom zjavia vo Veľkej sieni na raňajky. 

„Čo si dáte, madam,“ potiahol ju jeden za rukáv habitu, keďže celá zasnená hľadela na toto miesto. 

„Dáme si dva poháre kakaa,“ odvetil namiesto nej Remus, „ďakujeme, Cochito.“

„Wow,“ otočila sa Altair na Remusa. „Je to tu krásne.“

„Viem, rád sem chodím pre pohár mlieka, kakaa, alebo iných vecí. Odhalili sme kuchyňu s chalanmi asi v druhom ročníku,“ vravel jej. 

„Vieš, že všetky tieto informácie môžem použiť proti tebe?“ spýtala sa ho.

„Neverím, že by si to urobila, nie si taká zákerná,“ odvetil jej.

„Som Slizolinčanka!“

„Nie všetci Slizolinčania sú zákerní, Altair, to sa nauč. Niektorí sú možno iní, ako si myslíme. Možno je v nich viac a pred všetkými iba hrajú dobre svoju rolu,“ vravel jej Remus a ona mala pocit, akoby videl priamo do nej. 

Drobný domáci škriatok im obom podal šálky s kakaom, ktoré boli naozaj výborne. Zahrialo jej každý centimeter jej tela a doplnilo jej stratenú energiu. 

Keď obaja dopili, poďakovali sa a podala prázdne šálky škriatkom. „Pán Remus, príďte aj nabudúce s touto milou madam, páči sa mi,“ pošepkal mu Cochito a Altair všetko počula. Napriek tomu odolala úsmevu. 

„Uvidím, čo sa bude dať robiť, Cochito, s touto madam je to občas mierne ťažké,“ žmurkol a potom spoločne odošli z kuchyne. 

„Mali by sme ísť spať,“ prehlásila Altair a hrala sa s gumičkou, ktorú mala natiahnutú na ruke. 

„Áno, dobrú noc, Altair a ver mi, tie vlasy ti takto svedčia viac,“ usmial sa na ňu. 

„Ďakujem,“ mierne mu opätovala úsmev. 

Remus bol na odchode, lebo cesty do klubovní mali každým iným smerom, keď na neho Altair ešte zvolala. „Remus, počkaj!“ 

Zastavil sa a otočil sa znova k nej. „Áno?“

„Zajtra o pol noci,“ povedala, „na Astronomickej veži. Ukážem ti niečo. Niečo, čo je pre mňa dôležité. Zober ale vašu mapu, aby nás nikto nenačapal.“

„Ty vieš o mape?“ spýtal sa jej Remus. 

„Sirius a ja nie sme takí nepriatelia, akoby na prvý pohľad zdalo. Práve naopak, Sirius a ja, no jednoducho mám ho veľmi rada a je jeden z mála ľudí, ktorým dôverujem. Iba ho rada podpichujem, chápeš to?“

„Jasné. Tak zajtra o polnoci,“ usmial sa na ňu. 

„Super,“ pousmiala sa znova aj ona. Dvakrát za jeden večer sa jej úsmev pohrával na tvári. „Ďakujem za kakao a za zlepšenie mizernej nálady. A za kompliment.“

„Rado sa stalo, Altair,“ zasmial sa Remus. 

„Máš plné právo hovoriť mi Slizolinská princezná, ale nikto viac!“ varovne sa na neho pozrela. Remus nevedel, či sa má smiať, alebo tváriť vážne. Napokon iba prikývol a vybral sa do klubovne. 

Altair ešte chvíľku hľadela von oknom na mesiac. Dávno sa necítila tak pozitívne, ako dnes v noci. Ostala mierne zaskočená sama sebou, že mu zajtra večer chcela ukázať niečo, na čo sa rada dívala. Mala rada nočný pokoj a jas hviezd nad sebou. A chcela sa o túto prírodnú krásu s niekým podeliť. 

Pozn. autorky:

 * Vysvetlenie mena: Altair je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orol a dvanásta najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.