THEO

,,Richard? To som ja," zaklopem opatrne na dvere môjho brata.

Nepamätám kedy naposledy som tu bol. Asi to bolo v deň, keď som sa sťahoval do Nashvillu a bral si z domu posledné veci.

,,Vypadni!" ozve sa z izby, sotva stihnem urobiť jeden krok v pred, aby som cez škáru nakukol dnu.

,,Môžeme sa konečne porozprávať ako dospelí ľudia?" navrhnem pokojne a odhodlám sa pomaly drgnúť do dverí, ktoré sa otvoria.

Richard leží na posteli, v ruke zviera časopis a mám pocit, akoby ma s ním chcel tresnúť ako muchu.

,,Povedal som, že máš vypadnúť," precedí cez zuby, až mu na čele navrie žila. Okrem toho mu tvár naberie červený odtieň ako vždy, keď so mnou musí tráviť čas.

,,Ešte stále veríš tomu, že s tebou by to dopadlo inak? Že by si teraz nebol na mojom mieste a nebol ten, koho len hnusne využila?" pokrútim nechápavo hlavou.

,,Vedel si, že ju chcem. A na rozdiel od teba by som sa o ňu postaral a nemala by dôvod, aby sa správala ako šialená," prehodí znechutene.

,,Už sa konečne preber a rob so sebou niečo," prehodím, aj keď ma vlastné slová zabolia.

Chcel by som, aby sme sa s Richardom konečne zmierili, no jeho zatrpknutosť je tak silná, že netuším, či ju vôbec niekedy dokážem prekonať.

Nikdy som mu Lucy neprebral. Netušil som, že je to jeho spolužiačka a študujú na rovnakej univerzite. Netušil som ani to, že je do nej zaľúbený. To všetko som sa dozvedel až potom, keď si získala moje srdce. A vtedy už bolo neskoro. Nebolo fér, aby som sa jej vzdal len preto, že sám nemal odvahu ju osloviť a povedať jej čo cíti.

,,Choď do čerta, Theo. Zmizni mi z očí a najlepšie, ak mi zmizneš aj zo života!" vypľuje a posadí sa na posteľ ako oduté decko.

,,Richie, no tak..."

,,A nevolaj ma tak, pretože ja nie som viac tvoj brat. Myslel som, že si prišiel, aby si sa mi ospravedlnil, ale toho sa od teba nikdy nedočkám, pretože..."

,,Hej! Počkaj, Richie," preruším ho. ,,Už som ti povedal, že som o tom nevedel. Ale nechcem urobiť tú istú chybu po druhý krát a preto chcem, aby si vedel, že sa prebrala. Lucy už je v pohode. Hovoril som s ňou. Aj keď s tým nesúhlasím a nechcem, aby si si na krk vzal tú beštiu, máš právo to vedieť a ak chceš, tak...choď za ňou."

Sám seba prekvapím myšlienkami, ktoré som poskladal do tejto nezmyselnej vety. Nesúhlasím ani zďaleka s tým, čo trepem, ale je to jediná šanca, ako v Richardovi znovu vzbudiť dôveru. Viem, že by mi nikdy neodpustil, ak by som mu o Lucy nepovedal. A napokon, zistil by to. Boli predsa spolužiaci.

,,Čo to trepeš?" odvrkne, no len ťažko dokáže skryť prekvapenie v jeho tvári.

Očividne som ho zaujal. No je to všetko, čo som mu mohol povedať. Vlastne, už mi ani nič iné nenapadlo.

,,Sľúb mi, že sa kvôli mame nebudeme hádať. Len tých pár dní, čo som tu. Len zatiaľ. A potom ma môžeš nenávidieť ďalej," povzdychnem si.

,,Ak to nie je pravda, ak si ma oklamal, už sa v tomto dome v živote neukážeš," vystrie pred seba prst.

Bez slova prikývnem. Beriem to ako súhlas, alebo aspoň dúfam, že to tak môj mladší brat vníma.

Nerozumiem mu, aj keď sa ho už roky snažím pochopiť. Vlastne, zrejme nikdy nepochopím, ako mohlo jedno dievča zničiť toľko životov. A verím, že okrem toho aj svoj vlastný. A v kútiku duše dúfam, že za ňou nikdy nepôjde a nenaletí jej rovnako ako ja pred rokmi. A rovnako tak ho nezničí.

***

NADIA

,,Any, čo sa deje?" snažím sa lapať po dychu, keď ma konečne prestane drviť vo svojom objatí.

,,Myslím, že som konečne prišla na to, čo sa tu deje," vydýchne a ukáže na jednu zo stoličiek.

Prikývnem na znamenie toho, že sa môžeme posadiť. Zároveň sa mi uľaví, že môžem konečne pokojne dýchať.

,,Tak, čo sa deje?" opýtam sa ako prvá, pretože Any stále sťažka predychuje akoby zabehla maratón. A možno aj.

,,Podľa mňa to dievča má niečo za lubom."

Nadvihnem obočie. Je vidieť, že sme sa nevideli poriadne dlho.

,,Lucy? Tá má predsa od začiatku niečo za lubom," prehodím podráždene.

Teším sa, že sa Any konečne ukáže, ale prekvapí ma, že jej návrat sprevádza táto, mne už dávno známa teória, ktorá je ale s vysokou pravdepodobnosťou pravdivá.

,,Necháš ma konečne hovoriť a prestaneš po mne zazerať, ako keby som ti zjedla večeru?" opýta sa oduto s rukami prekríženými na hrudi.

,,Prepáč, už ťa počúvam," vydýchnem, no stále ostávam stáť na dva metre od stoličky, kde sedí Any.

,,Videla som ju s Izzy..."

,,No a?" pokrčím plecami.

Jej vražedný pohľad mi napovie, že to bola len pauza a stále neskončila. Ospravedlňujúco sklopím zrak k zemi a počkám, kým znovu začne. Tento krát úplne potichu.

,,Viem, že sa na mňa hneváš, ale neprerušuj ma!" zodvihne pred seba prst. ,,Ja ti všetko vysvetlím a pochopíš, prečo som sa na tých niekoľko týždňov odmlčala..."

,,Mesiacov..."preruším ju potichu.

,,Čože?" nadvihne obočie a rukami trhne do strán.

,,Ale nič, len...len pokračuj," snažím sa zadržať smiech.

,,Kde som to...aha, takže, keď som Izzy videla s Lucy po prvý krát, myslela som si, že je to len náhoda. Aj to, že sa objímali akosi pridlho a potom si dali pusu. Akože okej, aj kamošky si občas dávajú pusu, však? Ale neskôr som ich zahliadla v jednom klube a teda poviem ti, tie ku sebe mali poriadne blízko. Jazykom si preskúmavali dutiny dobré dve hodiny, čo som tam bola," dostane zo seba horlivo, čakajúc na moju reakciu.

,,Izzy a Lucy?" ohrniem nad tou predstavou nosom.

,,Tá tvoja kamoška, Izzy. Je to lezbička, alebo nie?"

,,Je bisexuálka. Myslím, že pohlavie príliš nerieši, ale Lucy?" nechápavo sa prejdem okolo stola.

,,Tiež som si myslela, že tvoja sestrička ide po tvojom ex, ale očividne to tak nie je," spýtavo nadvihne obočie.

,,To som si myslela tiež..." zahundrem viac menej pre seba a konečne sa odhodlám posadiť za stôl oproti Any.

,,To ale nie je všetko," odkašle si.

Zodvihnem pohľad jej smerom, no nehorím nedočkavosťou. Nechcem už viac počuť žiadne zlé správy. Nechcem už počuť nič, čo by sa mohlo týkať mojej sestry, ktorá sa tu objavila len z jediného dôvodu. Aby z môjho sveta urobil ešte väčšiu dieru.

,,Ja ani neviem, či to chcem počuť," poviem napokon.

,,Tá notárka, pod dohľadom ktorej prebiehalo dedičské po tvojom otcovi." odignoruje moju reakciu. ,,Poznám ju, pretože keď zomrel ocko, boli sme u tej istej. Nám ten môj síce zanechal len samé dlhy, ale to je teraz jedno. Videla som ich s ňou. A nebolo to žiadne formálne stretnutie, Nadia. Boli spolu v tom klube. Nepovedz mi, že je toto náhoda, inak ma z tejto stoličky nadobro vykotí."

Chvíľu premýšľam. Možno ani nepremýšľam. Možno sa len snažím tváriť, že premýšľam, aby som tým získala čas a nemusela povedať ani slovo. Navyše, ja skutočne neviem, čo mám povedať. Cítim, ako sa moje telo trasie a neviem, čo je dôvodom. Či zlosť, ktorú pociťujem. Je to zrada? Možno len nevedomosť. Nemôžem predsa vedieť, či o tom Izzy skutočne vedela. Mohla vedieť, že je Lucy moja sestra a jednoducho mi to zatajila? Museli sa predsa s notárkou poznať už skôr. Prečo inak by spolu boli na mieste, kde sa schádzajú partie priateľov? Prečo by vlastne boli na párty s niekým, kto je minimálne o desaťročie starší, ako ony?

,,Ty máš nejaký sviatok?"

,,Čože?" preberiem sa konečne z tranzu.

,,Tak načo sa sem ten blbec trieska s kyticou ruží?" pokrčí nosom.

Konečne pochopím a pozriem sa smerom, kam sa díva Any. Jeremy prekročí prah dverí a ja si až vtedy spomeniem, že dnes mal prísť pre mňa.

S Any si vymenia prekvapené pohľady. Ani sa im nemôžem čudovať. Any netuší, že s Jeremym chodím. Aspoň myslím.

,,Ideš na rande?" opýta sa a ukáže na kyticu ruží, ktorú Jeremy stále zviera v ruke.

,,Ja už na rande nechodím," usmeje sa a pobozká ma na čelo. ,,Chcel som ťa dnes prekvapiť, ale prekvapili ste ma vy," vloží mi kyticu do rúk.

Potichu poďakujem a trochu sa zodvihnem na mieste, aby som mu na pery vtisla krátky bozk.

,,Čo do riti...to akože...vy, ty a on, vy ste..." divoko gestikuluje rukami a prstom pri tom vždy striedavo ukazuje na jedného, alebo druhého.

,,Áno, Any. S Jeremym spolu chodíme," potvrdím, no ani zďaleka to nie je to, čo ma momentálne zaujíma.

Nie že by ma nezaujímal vzťah s Jeremym. No moju hlavu naplno zamestnáva predstava, že Theo možno ani len netuší o tom, čo sa deje za jeho chrbtom. Možno je v tom nevinne a možno v tom ide s nimi. A možno sa vlastne ani nič nedeje a ja som len paranoidná. Jedno však viem na isto. Ak to čoskoro nezistím, pravdepodobne vyskočím z kože.

,,Pre boha, prečo?" opýta sa zhnusene, stále značne udivene.

,,Any, prepáč, ale do toho ťa nič nie je," vnímam Jeremyho hlas, ktorý jej odpovedá.

A vnímam aj Any, ktorá sa razom postaví, pripravená na odchod.

,,Any, počkaj prosím," zašepkám, no naďalej sa pozerám na určitý bod na stole.

,,Nechcela som ťa kontaktovať, pretože Lucy ma zatiaľ nepoznala a mohla som ju tak sledovať bez toho, aby to bolo nápadné," vydýchne si postávajúc pri stole.

,,Ja viem. Musíte mi pomôcť zistiť, čo sa tu deje," konečne zodvihnem pohľad na svojich priateľov.

Any chápavo prikývne, Jeremy nás naďalej vyjavene sleduje. Na vysvetľovanie máme kopu času, ja však musím zistiť čo sa deje ešte skôr, ako dôjde k predaju otcovho domu.