NADIA

,,Musím dom predať!"

,,Čo? Prečo?" zareaguje Jeremy, keď ako fúria vletím dverami do domu.

,,Pretože to dievča nechcem už v živote vidieť. A rovnako tak toho tam von," pohodím rukou, aj keď nie som ani zďaleka presvedčená o tom, či svoje slová myslím vážne.

Je to zvláštne, no bolí to omnoho menej, ako som čakala. Viac ma bolí spomienka na chlapca, ktorý ma zachránil a v jeden moment mi bol tak veľkou oporou. Je to však len spomienka s ktorou by som sa možno naučila žiť. Potrebujem ho len spoločne s Lucy vyselektovať zo svojho života. Verím, že sa tým všetko vyrieši.

,,Možno je to najlepší nápad," pokrčí Jeremy plecami a ja prikývnem.

,,Dúfam, že bude súhlasiť s predajom," odfúknem si a posadím sa na gauč hneď vedľa Jeremyho.

,,Nemyslím, že bude robiť problémy. Sama predsa povedala, že potrebuje prachy. Z domu samotného by nič nemala."

Jeremy má pravdu. Vo vrecku bundy nahmatám číslo, ktoré mi pred tým Lucy podala do ruky a položím ho na drevený stolík pred sebou. Som rozhodnutá zavolať jej hneď na druhý deň.

,,Tak, čo dnes budeme robiť?" ozve sa Jeremy, čím ma vytrhne z plánovania.

,,Opijeme sa," poviem bez premýšľania a postavím sa z gauču.

,,Čo sa?" rozosmeje sa na plné kolo a rukami rozhodí do strán.

,,Opijeme sa," poviem úplne vážne.

,,A kam teraz akože ideš?" zakričí za mnou, keď pokračujem schodmi na poschodie.

,,Idem si obliecť niečo vhodné na párty," odkričím späť a s úsmevom na perách sa vyberiem do svojej izby, aby som na seba hodila čokoľvek menej konzervatívne.

***

,,Ou, tak to je dosť dobré," poznamená Jeremy, keď sa v obývačke ocitnem v čiernych roztrhaných rifliach a tričkom rovnakej farby. Vlasy mám zopnuté do vysokého konského chvosta, čo vzhľadu dodáva ženskosť, na akú vo svojom podaní nie som zvyknutá.

,,Nie je to príliš?" opýtam sa a rukami si pošúcham odhalené ramená.

,,Netrčia ti kozy, takže je to v pohode," poznamená Jeremy a ešte raz pohľadom strelí po mojom tele.

,,Pre boha, neprezeraj si ma tak," pretočím očami a kráčam na chodbu, kde mám zakvačenú koženú bundu, ktorú si chystám obliecť.

,,Prečo nie?" chechtá sa kráčajúc za mnou.

,,Pretože je to divné," poznamenám a po bunde si na nohy natiahnem biele tenisky.

,,Povieš mi, kam teraz ideme?" neprestáva sa čudovať mojej náhlej zmene nálady.

,,Ideme sa niekam najesť. Som hladná ako pes. A potom pôjdeme na párty. Ty v meste poznáš asi každý klub, takže ma dnes do jedného zoberieš a poriadne ma opiješ," zapichnem mu prst do hrude na dôkaz toho, že svoje slová myslím smrteľne vážne.

,,Aby si to ešte neoľutovala, Reynoldsová," venuje mi krátky úsmev okorenený žmurknutím a pretlačí sa okolo mňa von dverami.

Nasledujem ho ku kanárikovi a na zadnú sedačku si hodím kabelku, do ktorej som si dala všetky veci, ktoré som pre dnešok považovala za dôležité. Malá peňaženka, kľúče, mobil a balzam na moje večne popraskané pery.

Jeremy naštartuje a bez slov auto vedie niekoľkými ulicami, až napokon zastavíme pred malou reštauráciou, kam sme kedysi chodievali po škole.

Doširoka sa usmievam. Jeremy vedel, že to na mňa zaberie. Reštaurácia vo mne evokuje príjemné pocity. Iba príjemné. Navyše milujem krídelká, ktorým nemôže konkurovať žiadne iné miesto.

Je milé zaspomínať si na staré časy a baviť sa, akoby sa posledné mesiace nikdy nestali a boli len zahmlenou spomienkou. Jesť dobré jedlo, smiať sa a ignorovať svet, ako taký. V Jeremyho prítomnosti je všetko omnoho jednoduchšie. Možno je jediný, koho vlastne mám, ale aj keby tomu tak nebolo, jeho prítomnosť mi prináša najväčšie uspokojenie. V jeho prítomnosti prakticky ani nikoho ďalšieho nepotrebujem.

,,Nemrzí ťa, že netráviš čas s priateľmi?" opýtam sa, keď Jeremy auto zaparkuje na parkovisku len kilometer od reštaurácie, odkiaľ sme odišli. Zároveň je dostatočne blízko k Jeremyho domu.

,,Práve ho tak trávim. S priateľkou," prezrie si ma začudovane.

,,Vieš, ako som to myslela. Pred tým si chodieval na párty, stretával si sa s dievčatami. Teraz tráviš skoro všetok čas so mnou. Dokonca si niekoľko krát vymeškal školu," pokračujem v zamýšľaní.

,,Teba to fakt musí baviť," pokrúti hlavou, načo nechápavo zvraštím tvár. ,,Stále máš potrebu sa týrať, trestať a presviedčať samú seba, že môžeš za všetko zlé, čo sa na tomto svete deje. Do prdele, Nadia. Už sa na to konečne vykašli a užívaj si trochu. Ak by som nechcel, nie som tu. A mimochodom, od dievčat si chcem dať na chvíľu pauzu. Izzy sa ešte stále tak úplne nevzdala a jedna besná bisexuálka mi úplne stačí," povzdychne si.

Chvíľu mi trvá, kým vstrebem všetky jeho slová. Ani neviem, ktorá časť z nich mi príde taká zábavná, no po chvíli skutočne vyprsknem v hlasný smiech a neprestávam ani potom, keď si ma Jeremy s nadvihnutým obočím začne premeriavať.

Pokrúti hlavou a objíme ma okolo pliec, čo využijem a hlavu si opriem o jeho pevné rameno. Zvyšok cesty kráčame potichu. Neviem kam presne ideme, ale v Jeremyho prítomnosti sa nebojím zavrieť oči a kráčať tak.

,,Ideme k rieke?" opýtam sa prekvapene, keď v diaľke zahliadnem mólo.

Zároveň farebné svetlá, ktoré sa odrážajú od hladiny rieky Cumberlan. Začínam tušiť, čo má Jeremy v pláne a zovrie mi hrdlo.

,,Jeremy, dúfam, že si spomínaš, ako veľmi nemám rada lode," ozvem sa opatrne.

,,Spomínam. Ale ani basa nepatrí medzi tvoje vysnívané destinácie a pozri ako si to zvládla," odvetí pobavene.

Mne však situácia príjde priam hrôzostrašná. Už ako malá som sa snažila lodiam vyhýbať, ako to šlo.

,,Je to párty loď. Po druhom panáku si ani nevšimneš, že si na vode," dodá, čím ma tiež nepresvedčí.

Očividne sa o to ani nesnaží, no aj napriek tomu dúfam, že je to len žart. Z omylu ma vyviedie o necelú minútu, keď sa ocitneme priamo pred poschodovou bielou loďou, ktorá sa zapĺňa ľuďmi.

S mužom stojacim pri mostíku, ktorý oddeľuje mólo od lode si vymení niekoľko viet, očividne sa poznajú a následne ma za ruku ťahá priamo na železný mostík.

Bojím sa tak veľmi, že na druhú stranu takmer preskočím. Dokonca tak veľmi, že nemám silu Jeremymu streliť, presne, ako som to mala pôvodne v pláne.

,,Zabijem ťa. Za toto ťa zderiem z kože," obrním sa aspoň silnými rečami, ktoré však pri Jeremym nemajú žiadnu váhu.

,,Nikoho tu nepoznám," šomrem ďalej, keď sa po drevenej podlahe pomaly presúvame k čelu lode, kde má pult dídžej a vžitý so svojou rolou poskakuje na mieste do rytmu hudby.

Hneď vedľa pultu je narazených niekoľko sudov s pivom, čoho sa okamžite chopí Jeremy a obom nám do umelých pohárikov načapuje zlatistú tekutinu. Pohár vyprázdnim takmer naraz. Pivo chutí až priveľmi dobre, takže si už zanedlho pýtam ďalší pohár, čo Jeremyho poteší. Očividne si myslí, že som sa konečne uvoľnila, čo nie je tak celkom pravda. Presne o to sa však snažím a pivo pokladám za najjednoduchšiu cestu.

Pustím sa do tretieho pohára, keď sa loď pomaly pohne a tmavá hladina vody sa rozvlní. S Jeremym sa opierame o zábradlie a mlčky sledujeme čierňavu, na ktorej sa mihotajú pestré farby stroboskopov.

,,Pôjdeme tancovať?" opýtam sa, keď sa ponad plece pozriem na provizórny parket za nami.

Hudba mi pulzuje telom a ani si neuvedomím, kedy sa začnem pohupovať zo strany na stranu.

,,Ešte mi dopraj aspoň jedno pivo," zasmeje sa Jeremy, načo neváham a tento krát sa pre pivo vyberiem ja.

Mne samej už poriadne udiera do hlavy, aj napriek tomu na mieste vypijem pohár, aby som si mohla načapovať v poradí už štvrté.

,,Na zdravie," podám pivo Jeremymu a zodvihnem pohár na pozdrav. Rovnaké gesto zopakuje aj Jeremy.

,,O čom ste sa dnes bavili s Theom?"

,,Vážne sa chceš baviť o tomto?" zvraštím obočie.

,,Chcem," odpovie tvrdo, čo ma mierne vyvedie z rovnováhy.

,,Myslela som, že sme sa sem prišli baviť. Presne preto, aby sme nemuseli myslieť na nich dvoch," skontrolujem obsah pohárika a po zistení, že mi stále ostáva viac ako polovica si odpijem.

,,Máš pravdu," odfúknem si a natočím sa späť ku zábradliu.

V tom istom momente sa z reproduktorov ozve song Kygo & Whitney Houston - Higher Love a moja nálada sa značne zlepší. Dúfam, že rovnaké pocity prežíva aj Jeremy, pretože to je pieseň, ktorá nás niekoľko krát sprevádzala počas nočných jázd kanárikom. Pri spomienke nato, ako sme ju všetci traja spoločne s Any spievali sa ma zmocní zvláštna nostalgia.

Usmievam sa, aj keď si to neuvedomujem, no zato si mojej nálady všimne Jeremy a potom, ako do seba vyleje celý obsah pohára ukáže na môj, aby som to isté urobila tiež. Poslúchnem a ruka v ruke sa presunieme priamo na parket.

Opojená alkoholom sa okamžite vžijem s melódiou a začnem poskakovať s rukami vystretými nad hlavou. S Jeremym opakujeme text pesničky a snažíme sa prekričať ľudí, ktorí tancujú okolo nás.

Jeremy ma pokrúti na mieste. Prvý krát, druhý, na tretí už stratím rovnováhu, jeho ruka ma však stihne včas zastaviť.

Obaja sa rozosmejeme a pokračujeme v tanečných kreáciách, ktoré nám pri tomto songu nie sú cudzie. S Any sme si dokonca niekoľko krát skúšali choreografiu podobnú tej v klipe. Bolo to samozrejme viac vtipné, ako sexy.

Ďalšia otočka, tento krát však narazím priamo do Jeremyho hrude. Znovu sa rozosmejem. Jeremy sa viac nesmeje. Na perách sa mu pohráva len jemný náznak úsmevu. Pohybuje sa so mnou v náručí, nespúšťajúc zrak z mojej tváre.

,,Prečo nie?"

,,Ako to myslíš?" rozosmejem sa, pretože jeho otázke nerozumiem a pochybujem, že jej rozumie on sám.

,,Prečo si mi dnes povedala, že si ťa nemám prezerať?"

Snažím sa rozpamätať o čom to hovorí, až mi napokon dôjde, že som skutočne čosi podobné povedala doma. Nerozumiem však, prečo sa ma na niečo také pýta. A už vôbec nie v tomto momente.

,,Pretože je to divné," chichocem sa, stále sa pohojdávajúc v jeho náručí.

Svojou odpoveďou túto tému pokladám za uzavretú a privriem oči, aby som sa aj naďalej mohla oddávať tancu.

,,Ak je divné to, že sa na teba pozerám, ako potom nazveme toto?" povie potichu, až musím znovu otvoriť oči, aby som si bola istá, že tie slová vysloví on.

Jeho tvár je blízko. Až príliš blízko.

,,Jeremy..." zašepkám, keď mi bradu chytí medzi palec a ukazovák.

Chcem ustúpiť, no moje telo je ako paralyzované. Očami neustále behám striedavo z jeho očí na pery.

A ony sú stále bližšie. A ja z nevysvetliteľných dôvodov chcem, aby to tak bolo. Po prvý krát v živote si uvedomím, že Jeremyho prítomnosť mi takýmto spôsobom ani trochu neprekáža.

_______________________________________